Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná z 18. decembra 2010

V dnešnom, už predvianočne ladenom, Armádnom magazíne vás pozveme do obce Drahovce, kde sme spolu s ďalšími vojnovými veteránmi odovzdali vianočný dar nášmu telesne postihnutému kolegovi, predstavíme vám najlepšieho poddôstojníka Ozbrojených síl a na záver pripojíme niekoľko vianočných želaní. Pohodu pri počúvaní Plnej poľnej vám želá Petra BIHÁRIOVÁ.

  • Dátum: 18.12.2010
  • Dĺžka: min.
  • Veľkosť súboru:

P. BIHÁRIOVÁ, redaktorka:

"V dnešnom, už predvianočne ladenom, Armádnom magazíne vás pozveme do obce Drahovce, kde sme spolu s ďalšími vojnovými veteránmi odovzdali vianočný dar nášmu telesne postihnutému kolegovi, predstavíme vám najlepšieho poddôstojníka Ozbrojených síl a na záver pripojíme niekoľko vianočných želaní. Pohodu pri počúvaní Plnej poľnej vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."

.....

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"V našej armáde máme takmer 10-tisíc poddôstojníkov, najmladších lídrov. V pondelok sme sa dozvedeli, ktorý z nich je najlepší. O tento post sa súťaží už niekoľko rokov a za rok 2010 na pomyselný armádny Olymp vystúpil čatár Marek PIETRIK z 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny. Boli sme pri tom keď mu vecný dar odovzdal náčelník Generálneho štábu generál BULÍK. Miroslav MINÁR sa ho opýtal aké kritériá musí spĺňať najlepší poddôstojník?"

 

Ľ. BULÍK:

"Či už sú to teda fyzické, psychické, pochopiteľne ďalej výkonnostné kritéria. Potom musí mať aj určité špeciálne požiadavky ako je účasť v operáciách, jazyková vybavenosť."

 

M. MINÁR, redaktor:

"Horehronec čatár Marek PIETRIK, rodák z Jasenia, toto všetko splnil po osemročnej službe v armáde. Prisnilo sa mu niekedy, že sa stane najlepší?"

 

M. PIETRIK:

"Samozrejme nie, prekvapilo ma to, samozrejme som veľmi rád a som poctený. Sníval som o tom, že budem výsadkár, to bol ten dôvod prečo som vstúpil do armády, skočil som si aj v civile. Zo začiatku to bola trochu ťažšie, ale teraz momentálne samozrejme totálne ma tá práca doslova napĺňa, som veľmi spokojný."

 

M. MINÁR:

"Čo by ste možno svojim nasledovníkom chceli odkázať, aby raz dosiahli takúto métu?"

 

M. PIETRIK:

"Niekedy netreba čakať na to keď vám niekto niečo povie, ale keď vidíte, že je nejaký problém a môžete odstrániť sám, tak odstránim sám."

 

M. MINÁR:

"Zdá sa, že pred vami je nasadenie do jednej z najťažších operácií, na ktorej sa zúčastňujú slovenské Ozbrojené sily, Afganistan?"

 

M. PIETRIK:

"Deväť rokov som sa na niečo pripravoval a konečne tieto svoje schopnosti a vedomosti môžem otestovať v praxi, takže pre mňa to bude, ak sa tam dostanem, bude veľké zadosťučinenie."

 

M. MINÁR:

"A čo rodina na to?"

 

M. PIETRIK:

"Tak manželka neni nadšená, syn ten je malý, ten to ešte nechápe, ale každopádne sme rodina a manželka si brala mňa, takže vedela do čoho idem, už som bol v Iraku."

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Naša pesnička patrí nielen sympatickému Marekovi, ale aj mnohým ďalším mladým mužom, aby sa im raz podarilo stať sa najlepším poddôstojníkom."

.....

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"V malom domčeku v Drahovciach mali Vianoce 7. decembra. Pre veterána z mierovej misie UNPROFOR čatára v zálohe Pavla VANČA, ktorý má ťažkú zdravotnú diagnózu, ich pripravili jeho bývalí spolubojovníci. Udalosť zaznamenal Bernard ROŠTECKÝ."

 

B. ROŠTECKÝ, redaktor:

"Desiati vojnoví veteráni z mierovej misie UNPROFOR prišli pozdraviť a potešiť svojho kamaráta čatára v zálohe Pavla VANČA, ktorému bol nepriaznivo naklonený osud a ostal pripútaný na invalidný vozíček. Pripravili mu malé vianočné prekvapenie."

 

V. BARAN:

"Dovoľte mi, aby som odovzdal Paľo zbierku, ktorá sa vyzbierala z vojakov OSN, bývalých tvojich kolegov, z terajších príslušníkov armády Slovenskej republiky a priateľov, ktorí mnohokrát ani nie sú ani v armáde ani neboli, ale prispeli na túto dobrú myšlienku, aby sme ti pomohli v tvojej ťažkej situácii."

 

P. VANČO:

"Takže ďakujem, to sa nedá vysloviť."

 

V. BARAN:

"Ja tiež som Paľo tak dojatý. Vyzbieralo sa 1700 eur, čo verím, že ti pomôžu, bez priateľov by sme boli nič, by sme neboli tu dneska."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Tieto slová patria iniciátorovi tejto krásnej vianočnej zbierky rotmajstrovi Vladovi BARANOVI."

 

V. BARAN:

"Povedal mi kamarát, kolega tiež Paľov, že čo sa mu to stalo, nevedel som o tom, bol som dva roky v zahraničí v mierovej misii OSN na Cypre, tak som ho navštívil a bol udivený v akých podmienkach sa Paľo nachádza, že nedostáva žiadne príspevky od štátu, že je odkázaný na vozík a bohužiaľ má sklerózu multiplex s diagnózou progresívna a rozhodol so sa takto, že mám veľa známych priateľov, ktorí boli v misiách, celkom dobre sa im darí v civile, sú podnikatelia a ja neviem riaditelia obchodných reťazcov a napadlo ma, že by nebolo od veci urobiť zbierku pre niekoho z nás, osobne ktorého poznáme, lebo robíme zbierky ja neviem neadresne, sú rôzne nadácie, nechcem ich menovať a nikdy nevieme komu tie prostriedky idú a toto to je adresné, vybralo sa toľko, účet je ešte ďalej otvorený, Paľovi sa potom presunie, keby niektorý ešte mali záujem, lebo veľa ľudí sa stratilo, rozišlo sa po svete, do Spojených štátov, ja neviem hocikde inde v Európe a možno tiež by boli ešte radi prispeli a nemali tú možnosť lebo sa nedozvedeli o zbierke."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Paľo bol evidentne dojatý. Uvedomujete si, že ste mu spravili najkrajší vianočný darček."

 

V. BARAN:

"Ja som bol dojatý ešte viacej, bolo nejak ťažko čítať keď som videl, že sa Paľovi hrnú slzy z očí a keď som mu mohol spríjemniť Vianoce, ale bez pomoci mojich priateľov by som to iste nedokázal, tak som iba veľmi rád."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Paľo čiže kamaráti sa postarali o pekné Vianoce?"

 

P. VANČO:

"Vianoce sú v decembri, ale určite sú neni 24., pre mňa sú 7., čo je dneska."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Pamätáte si ešte aj Vianoce na Balkáne v misii?"

 

P. VANČO:

"No my sme tie Vianoce tam mávali dvoje, my sme mávali naše a mali sme pravoslávne a tak tie Vianoce sme mávali prakticky dvoje."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Akú bude využitie tejto finančnej pomoci od kamarátov?"

 

P. VANČO:

"Som sa dozvedel, už sú to dva týždne, že budem dedko a v januári plánujú mladí, že sa zoberú, chcú robiť takú že malú svadbu, nie sú na to prostriedky jednoducho a toto určite tomu strašne pomôže."

.....

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"3-tisíc eur, to je celková suma, ktorú sa podarilo vyzbierať manželkám slovenských diplomatov a vojenských predstaviteľov pracujúcich v bruselskej centrále NATO. Podrobnosti z tradičného predvianočného bazáru Miroslavovi MINÁROVI priamo v Bruseli prezradil plukovník Ján SEKELSKÝ."

 

J. SEKELSKÝ:

"Tento bazár, tento rok po prvýkrát pod novým menom takzvaný Charity Bazaar, doteraz sa to volalo Wives Bazaar. Po vzniku NATO manželky vojenských predstaviteľov organizovali dobročinnú túto charitu a každoročne pred Vianocami to ako na tento bazár, táto charitatívna udalosť."

 

M. MINÁR:

"Jej zámerom je samozrejme prezentovať nielen teda svoje krajiny, ale aj výrobky a to čo sa zarobí sa používa, už ako vyznelo z názvu, na charitatívnu činnosť."

 

J. SEKELSKÝ:

"Každá členská krajina NATO, ale aj partneri, ktorí sú tu prítomní na veliteľstve NATO, otvoria takzvaný národný stánok kde prezentujú svoje nápoje, jedlá alebo výrobky rôzneho druhu, ktoré vlastne sú určené na predaj vzájomne medzi jednotlivými delegáciami a členskými krajinami."

 

M. MINÁR:

"Čo chutili slovenského najviac?"

 

J. SEKELSKÝ:

"Ako zvyčajne samozrejme prezentujeme vínko slovenské, pivo, kofola bola tento rok čapovaná, no a popri tom tradičné klobásky z Kysúc, ktoré majú velikánsky úspech v NATO a skutočne sú velikánske rady na tieto výrobky, ručná práca, rôzne bábiky a figúrky zo šúpolia, vianočné gule a takéto záležitosti. Za posledné roky sme dosiahli skutočne veľké úspechy v tejto záležitosti. Napríklad tento rok sa nám podarilo vyzbierať viac ako 3-tisíc eur, ktoré sme odovzdali do spoločného fondu na túto charitu a radíme sa medzi jednej z najúspešnejších krajín vôbec a môžeme sa pochváliť, že aj tento rok napríklad z tohto spoločného fondu, ktorý sa dá dokopy po uskutočnení bazáru, boli vyčlenené finančné prostriedky pre Slovenskú republiku, pre projekt, ktorý tam bol delegovaný a tá čiastka je možno viac ako dvojnásobná oproti tomu čo my sme dali."

 

M. MINÁR:

"Skúsme prezradiť na čo pôjdu peniažky?"

 

J. SEKELSKÝ:

"Takže tento rok náš projekt obsadil myslím, ak sa nemýlim, piate miesto. Spolupracovali sme s charitatívnou organizáciou Želaj si z Ivánky pri Dunaji a názov bol tohto projektu Everybody ... to me is notebook, bolo predložených viac ako 70 žiadateľov na projekty a skutočne záver je ten, že sa nám opätovne podarilo získať tieto finančné prostriedky, ktoré budú samozrejme odovzdané tejto charitatívnej organizácii a toto je prínos aj vojenského predstaviteľa, samozrejme jeho manželky, ktorá ako hlavná organizátorka v tomto tu pôsobí."

.....

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Pred záverom dnešnej relácie pripájame predvianočný pozdrav ministra obrany Ľubomíra GALKA."

 

Ľ. GALKO:

"Chcel by som popriať všetkým vojakom, ktorí momentálne pôsobia v zahraničných operáciách a v zahraničných misiách medzinárodného krízového manažmentu a nebudú sa môcť zúčastniť oslavy najkrajších sviatkov v roku, Vianočných sviatkov, spolu so svojimi rodinami v kruhu svojich rodín a svojich blízkych, aby prežili v rámci tých možností, ktoré majú, pokojné a ničím nerušené Vianoce, aby ich prežili spomienkami na svojich blízkych, ktorí síce fyzicky budú od nich vzdialení, ale duchom budú určite počas celého tohto obdobia s nimi. Takže prajem im, aj ich rodinám a ich blízkym šťastné a pokojné Vianoce."

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"K tomuto želaniu sa pripájame aj my. Záverečnú pesničku posielame všetkým vojakom, ktorí v uplynulých dňoch pomáhali v Krupine pri stabilizácii svahu a taktiež všetkým tým, ktorí boli včera v Prešove po návrate zo zahraničných misií vyznamenaní rezortnými medailami."

.....

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."

 

STORIN