Presne pred rokom sme o tomto čase vysielali najsmutnejšiu Plnú poľnú v jej dlhoročnej histórii. Venovali sme ju 42 vojakom slovenských Ozbrojených síl, ktorí tragicky zahynuli v troskách vojenského lietadla pri svojom návrate z misie v Kosove. Spolu s nami smútilo celé Slovensko. V dnešnej plnej poľnej si tento tragický deň pripomenieme. Budeme spomínať, ale pokúsime sa aj odpovedať na niektoré otázky, ktoré súvisia s tragédiou a ďalším vývojom udalostí po nej.
- Dátum: 22.01.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Presne pred rokom sme o tomto čase vysielali najsmutnejšiu Plnú poľnú v jej dlhoročnej histórii. Venovali sme ju 42 vojakom slovenských Ozbrojených síl, ktorí tragicky zahynuli v troskách vojenského lietadla pri svojom návrate z misie v Kosove. Spolu s nami smútilo celé Slovensko. V dnešnej plnej poľnej si tento tragický deň pripomenieme. Budeme spomínať, ale pokúsime sa aj odpovedať na niektoré otázky, ktoré súvisia s tragédiou a ďalším vývojom udalostí po nej."
..... M. MINÁR, redaktor: "Tragický štvrtok 19. január 2006. V čase keď na pristávacej dráhe košického letiska dokončil pristávací manéver vojenský letecký špeciál AN‑26, zraky mnohých, šťastím prekypujúcich ľudí, sa upierali k horizontu kedy uvidia svetlá ďalšieho Antonova, ktorý z kosovskej misie prepravoval príslušníkov našich Ozbrojených síl. Dlhé minúty čakania najskôr prerušil oznam o meškaní lietadla AN‑24. Nasledovali ďalšie nekonečne dlhé minúty. Niekedy krátko po 20. hodine najskôr agentúra Reuters, potom naše agentúry a nakoniec nočný Rádiožurnál Slovenského rozhlasu priniesol šokujúcu informáciu."
Redaktor Rádiožurnálu: "Slovenské vojenské lietadlo AN‑24 so 48 osobami na palube dnes havarovalo na východe Maďarska. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na oficiálneho maďarského predstaviteľa. Na linke máme teraz Milana VANGU, hovorcu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Takže pán VANGA môžete potvrdiť túto tragickú udalosť?"
M. VANGA: "Áno, bohužiaľ túto udalosť potvrdzujeme. Päť kilometrov od slovenských hraníc medzi maďarskými mestami Gönz a Telkibánya havarovalo slovenské lietadlo AN‑24 s príslušníkmi Ozbrojených síl Slovenskej republiky na palubu. Vrtuľník Leteckej pátracej a záchrannej služby slovenských Ozbrojených síl letelo na miesto nehody. Budeme neskôr potom informovať o ich zisteniach."
M. MINÁR: "Záchranár Ján CÚT."
J. CÚT: "Tak žiaľbohu v mojom povolaní keď si zoberieme také mesto Bam v Iráne alebo Srí Lanku, Indonéziu, Pakistan a hociktoré zemetrasenia iné, takže pre nás to nie je novinka. Žiaľbohu v gro prípadoch keď zachránime v takomto množstve žiaľbohu mŕtvoly tak sa jedná o cudzích štátnych príslušníkov, ale teraz sa jedná o našich chlapcov, o našich vojakov, mohli to byť naši susedia, naši bratia, človek to tak trošku inakšie vníma, aj keď musíme vnímať všetko rovnako, ale predsa je tam ten malý odtieň toho, že predsa sú to naši chalani."
M. MINÁR: "Tí chalani, ktorí v júli 2005 spolu so svojimi českými kolegami hrdo stáli na parkovisku pri slovensko‑českom hraničnom priechode Bumbálka, aby najvyšším predstaviteľom rezortov obrany oboch krajín hrdo zahlásili ‑ sme pripravení napomôcť riešiť dlhoročnú kosovskú krízu. Veliteľ jednotky podplukovník Ľuboš BALUCHA vtedy Slovenskému rozhlasu povedal."
Ľ. BALUCHA: "Operačná úloha ako taká sa nemení, viac‑menej ostáva objekt Obilič ako hlavný priestor kde máme monitorovanie a ochranu srbskej minority, plus pamätník na Kosovo pole, plus ostatné úlohy týkajúce sa zabezpečenia hotovostných jednotiek a síl k plneniu operačnej úlohy brigády. U mňa je to prvá misia, avšak v kontingente mám zhruba 10 až 15 percent príslušníkov, ktorí sú v misii opakovane, 19‑ich príslušníkov mám takých, ktorí mi ostávajú. Ja pevne verím, že rýchlo sa aklimatizujem na túto úlohu a chlapci mi pomôžu splniť čo mi bolo zverené."
M. MINÁR: "Baluchovi vojaci v nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch sa naozaj predviedli ako vynikajúci profesionáli. Na jednotlivých postoch, či hliadkach v zárodku hasili vznik možných konfliktov medzi stále znepriatelenými Srbmi a kosovskými Albáncami. V predvianočnom čase im za túto skvelú prácu boli udelené medaily NATO. Na Vianoce, ale aj na blížiaci sa návrat domov sa tešil aj samotný veliteľ."
Ľ. BALUCHA: "Do posledného dňa keď tu budeme sa budeme snažiť plniť úlohy tak ako sme doteraz plnili, to znamená zatiaľ s našou prácou v rámci brigády je spokojnosť, naši vojaci reprezentujú vzorne republiku tuná v Kosove a bilancia alebo vyhodnotenie bude vykonané po misii aj jednotlivými veliteľmi, od ktorých sú jednotky, z mechanizovaného práporu z Trebišova a samozrejme aj z ostatných útvarov a zložiek Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Boli aj ťažké chvíle samozrejme, každá jedna hliadka, každá jedna patrola, každá jedna operácia je braná z pozície našich vojakov veľmi zodpovedne. Mali sme kolízie dopravné, ktoré sú tu veľmi časté a Bohu vďaka nikomu sa nič nestalo a všetci vojaci dúfam zrotujeme tak ako máme."
M. MINÁR: "Nikomu sa nič nestalo. Aj to bol výsledok náročnosti všetkých veliteľov vo vzťahu k podriadeným. Ľudský faktor žiaľ zlyhal v neočakávanej chvíli. Osud tomu tak chcel, že na palube lietadla AN‑24 sa 19. januára 2006 sa stretli aj plukovník Štefan IVAN a generálny vikár Ozbrojených síl podplukovník Michal ŠTANG. Plukovník IVAN v čase keď bol veliteľom nitrianskej mierovej základne Organizácie spojených národov nechal v priestoroch kasárne v Krškanoch zriadiť pamätník, na ktorom boli vytesané mená desiatich padlých vojakov v mierových a vojenských operáciách. Ich pamiatku si v modlitbách pripomínali vojenskí duchovní, aj Michal ŠTANG."
M. ŠTANG: "V spoločných modlitbách veriacich sme sa modlili o pomoc, o povzbudenie a samozrejme chceme aj ďalej sa venovať týmto rodinám nielen pri týchto svätých omšiach, ale aj pri ich návšteve, návšteve cintorínov, miesta kde sú pochovaní. Sám som bol v misii v Eritrei a mám veľmi dobré skúsenosti v spoluprácou s ľuďmi, s ktorými som žil ja svoj život 24 hodín."
M. MINÁR: "Michal už svoje skúsenosti neodovzdá ďalej. Jeho pamiatka, ako aj pamiatka ďalších 41 príslušníkov našich Ozbrojených síl zostane v srdciach všetkých Slovákov navždy zachovaná. Od 19. januára sú to aj naši občania, povedal krátko po tragickej nehode starosta obce Hejce Géza ROHÁLY a dodáva..."
G. ROHÁLY: "...po tragédii hneď začali tu chodiť samozrejme ľudia. Podľa značiek aut vidíme, že sú to slovenské autá, predpokladáme, že sú to pozostalí obetí. Bol by som veľmi rád keby sme mohli spolu so slovenskou stranou vytvoriť tu také pútnické miesto, možnosti sú tu v obci dané."
M. MINÁR: "Víkend čo víkend prichádzajú na miesto tragédie najbližší príbuzní padlých, ako aj stovky slovenských a maďarských občanov. Svoj malý pomníček tu má aj Rasťo NOVÁK. Jeho otec asi ťažko teraz hľadá slová, pretože je to ešte ozaj, ozaj veľmi čerstvé."
Pán NOVÁK: "Sme tu štvrtýkrát, stále sa vraciame na to nešťastné miesto a je nám strašne ľúto a smutní sme z toho, že sme stratili takého dobrého chlapca."
M. MINÁR: "Tie Košice sú skutočne odtiaľto z kopca Borsó na dohľad."
Pán NOVÁK: "Len krok a už mohli byť doma šťastní, už sa tešil na domov, že už bude doma."
M. MINÁR: "Rok po tragickej udalosti priniesol do armádneho mechanizmu nové skúsenosti, nové pohľady na riešenie situácií vzniknutých pri takomto type nešťastia. Napríklad aj v oblasti psychologických služieb, čo potvrdila aj kapitánka ŠTAMOVÁ a Alena ŽABKAYOVÁ."
M. ŠTAMOVÁ: "Vojenskí psychológovia získali strašné kvantum skúseností práve preto, že tá problematika, ktorej sa venovali, bola zhustená, vlastne museli sme zvládnuť takú obrovskú záťaž pri poskytovaní podpory a pomoci veľkému množstvu pozostalých a nielen pozostalých, ale aj profesionálnych vojakov, kolegov, kamarátov."
A. ŽABKAYOVÁ: "Tuto čo hovorí Miška, mňa napadlo, že sme sa naučili zvládnuť stres a nemali sme kedy čas reagovať, ani rozmýšľať nad tým, proste vznikla situácia, museli sme okamžite riešiť veci, čo v podstate bola nová skúsenosť pre nás, lebo v bežnom živote si človek veci pripraví, porozmýšľa, ale tuná so všetkými skúsenosťami, ktoré sme mali, sme ich museli využiť vo veľmi krátkom časovom úseku."
M. ŠTAMOVÁ: "Polovička septembra uplynulého roku bola pietna púť do Hejce, kde vlastne vojenskí psychológovia nadviazali taký veľmi, veľmi blízky, intenzívny kontakt s pozostalými, či už pri presune do Hejce, tam, potom naspäť a na druhý deň boli vojenskí psychológovia k dispozícii tým pozostalým, kde vlastne sa ukázalo, že tí ľudia využili pomoc vojenských psychológov na také drobnejšie konzultácie."
..... M. MINÁR: "Aj spolupatričnosť, solidarita nielen len s pozostalými, ale aj v jednotkách, či v iných zariadeniach slovenských Ozbrojených síl. Aj tieto nové fenomény vyvolalo letecké nešťastie. Ako to vníma náčelník Generálneho štábu Ľubomír BULÍK?"
Ľ. BULÍK: "Nové profesionálne prostredie to nie je len to, že sme tuná ako kolegovia na pracoviskách, ale musíme myslieť aj na tie naše rodiny, ktoré na mnohých z nás čakajú doma. Naši kolegovia sú v misiách, čakajú doma a vytvárajú nám prakticky ten stabilný bod kedy každý človek potrebuje, aby jednoducho sa mohol vrátiť, aby mohol sa znova dobiť myslím energiou a všetkými tými vecami, uspokojiť sa, že mu to doma funguje bez problémov a znova sa venovať službe v prospech štátu. Myslím si teda, že keď to naladíme a vyladíme do takej oblasti, že sa vzájomne chápeme a uznávame, že by sme mohli my sami veľmi pomôcť chápať situáciu jedného toho druhého a potom prostredníctvom našich požiadaviek formovať k tomu príslušné aj nástroje, ako sú napríklad zákony, finančné záležitosti, sociálne a ďalšie. Toto skutočne sa stalo centrom našej pozornosti, samozrejme snažíme sa to nastaviť aj pre budúcnosť, pre našich ďalších záujemcov o Ozbrojené sily, aby si boli istí, že skutočne áno vstupujem do Ozbrojených síl a viem, že je tam vytvorený systém, že aj v prípade môjho zranenia alebo skutočne aj toho najťažšieho, že sa stane nešťastie ako naposledy v Iraku, o tú rodinu bude naozaj postarané."
M. MINÁR: "Aj v tejto oblasti nielen za uplynulý rok, ale v podstate od vzniku armády, došlo k podstatným zmenám. Niektoré špecifikuje minister obrany František KAŠICKÝ."
F. KAŠICKÝ: "My sme vytvorili teraz systém taký kde teda musím povedať, že sme nadviazali aj na určitý systém, ktorý tu bol prijatý pred tým a to, aby sa veci riešili promptne, bez akéhokoľvek predlžovania, aby sa odstránil akýsi administratívny charakter pri riešení týchto vecí. Samozrejme ja musím uznať, že ak sa musia riešiť tieto veci pri 42 osobách tak je to zložitejšie, ale môžem povedať, že napríklad pri poslednom úmrtí Rasťa NEPLECHA, ktorý bol v Iraku, sme veľmi promptne zareagovali tak, aby vo veľmi krátkej dobe všetky veci boli odškodnené a rodine sa pomohlo tak ako sa len dá. Toto by mala byť také vízia, také princípy normálneho každodenného života, že ak dôjde k takejto tragickej udalosti a ja ako minister obrany by som bol rád ak by k takýmto udalostiam nikdy nedochádzalo, ale ak už to život prinesie tak jednoducho, aby ten rezort sa skutočne o ľudí postaral."
M. MINÁR: "Nešťastie nad obcou Hejce vyvolalo počas celého roka prijatie viacerých opatrení prijímaných na úrovni ministerstva obrany a Generálneho štábu. O niektorých hovoria minister František KAŠICKÝ a náčelník Generálneho štábu Ľubomír BULÍK."
F. KAŠICKÝ: "Určite, že táto najtragickejšia udalosť, ktorá sa stala v dejinách Ozbrojených síl Slovenskej republiky priniesla aj určité opatrenia, ktoré sa dotýkajú celkového procesu obstarávania aj nových dopravných lietadiel v rezorte, ale nielen to, ale aj celkovej starostlivosti o príslušníkov Ozbrojených síl a ich rodinných príslušníkov, ktorí teda si vykonávajú svoju službu v zahraničí. Ja musím povedať, že odvtedy bol napríklad jeden špecializovaný seminár, ktorý sa komplexne zaoberal našim pôsobením našich vojakov v zahraničí a starostlivosti o nich, takže určite každá taká udalosť naštartuje určité procesy v rezorte, ktoré by mali smerovať k tomu, aby k takýmto tragédiám jednoducho nedochádzalo."
Ľ. BULÍK: "S takouto tragickou udalosťou doposiaľ sme nemali žiadnu skúsenosť a čo naviac keď sa stala na území iného štátu. Pochopiteľne, že sme využívali stávajúcu metodiku činnosti zabezpečenia celkového zvládnutia tejto situácie, ale sa ukázala, že je nie úplne vo všetkých oblastiach dobre nastavená a preto trebárs aj táto celá oblasť velenia a riadenia nadobudla úplne iný, teraz by som povedal kvalitatívny rozmer kde sme zahrnuli celú oblasť od prakticky tej prvej informácie kedy sme zistili, že nám lietadlo zmizlo z radarov, až po súčasnú situáciu kedy ešte riešime otázku odovzdávania predmetov rodinným príslušníkom. Prakticky dá sa povedať, že niet príslušníka Generálneho štábu, ale aj veliteľstiev síl, ktorý by nežil touto udalosťou a ktorý by nejakým spôsobom nebol zatiahnutý do vylepšenia celkového systému velenia a riadenia, ale to ešte tento proces prebieha, zdokonaliť ľudí, preveriť ich, preskúšať. Byť si jednoducho istý, že v celom tom procese prípravy pilotov nerobíme chyby také, ktoré by sa odrazili v budúcnosti v možnom vzniku ďalšej takejto tragickej udalosti. Cieľ je jednoznačne stanovený, urobiť všetko pre to, aby sa čo najviac eliminovala možnosť opakovania sa takéhoto prípadu."
..... P. REPKOVÁ: "Dnes si prvé výročie tragédie na vrchu Borsó pripomenuli najvyšší predstavitelia ministerstva obrany a Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Pietny akt potom pokračoval v obci Hejce odhalením základného kameňa budúceho pamätníka obetiam nešťastia. Boli pri tom aj moji kolegovia Miroslav MINÁR a Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Delegácie Slovenskej a Maďarskej republiky v čele s ministrom obrany Františkom KAŠICKÝM a štátnym tajomníkom Jánosom BALIM spolu s príbuznými zosnulých vojakov si ich pamiatku uctili položením vencov pri pamätníčky priamo na mieste havárie na vrchu Borsó. Potom v centre obce Hejce v malebnom parčíku odhalili so starostom Gézom ROHÁLYIM základný kameň budúce pamätníka. Tento vzniká v dielni akademického sochára Ladislava SABA a odhalený by mal byť na jar tohto roka. Inštalovaný základný kameň vysvätili ordinár Ozbrojených síl a zborov biskup František RÁBEK a riaditeľ úradu ekumenickej pastoračnej služby plukovník Tomáš SEMKO. Súčasťou pietnej spomienky bolo i slávnostné odovzdanie umeleckého artefaktu Puknuté drotárske srdce ako vďaka občanom dediny Hejce za nezištnú pomoc pri záchranných prácach po havárii lietadla. Umelecké dielo dala vyrobiť Spoločnosť Ferdinanda Martinenga z Bratislava a symbolizuje krédo humanity a solidarity. Starostovi obce ho odovzdal predseda spoločnosti Peter KURHAJEC, ktorý pri tejto príležitosti okrem iného povedal, že Puknuté drotárske srdce vyjadruje aj bolesť v srdciach nás všetkých, ktorí na zosnulých vojakov dnes spomíname."
..... P. REPKOVÁ: "A posledná informácia pre poslucháčov armádneho vysielania. Na vlnách Slovenského rozhlasu sa budeme stretávať aj v novej programovej štruktúre, ktorá sa v týchto dňoch dolaďuje."
M. MINÁR: "Napriek tomu, že hlavný spravodajsko‑publicistický okruh Rádio Slovensko prechádza od 29. januára na formát takzvaného prúdového vysielania, témy týkajúce sa rezortu obrany a Ozbrojených síl sa objavia vo viacerých spravodajských a publicistických reláciách. Už teraz vás ale môžeme pozvať k počúvaniu pravidelnej piatkovej rubriky, ktorá nájde svoje miesto vo vysielaní relácie Popoludnie s rozhlasom."
P. REPKOVÁ: "Na tomto vysielacom okruhu sa vám prihovoríme aj v nových formátoch Talkshow, Nočná pyramída a v relácii Pozvete nás ďalej. A čo naša Plná poľná? Značka zostáva zachovaná. V novom formáte si ďalšie informácie spred i spoza kasárenského plota môžete už od 3. februára vypočuť na rozhlasovej stanici Rádio Regina a to každú sobotu po skončení večerného Rádiožurnálu v čase od 18.20 do 18.30."
M. MINÁR: "Nebudete nás len počuť, ale aj vidieť. Naplánovaných totiž máme až 40 stretnutí, takzvaných verejných nahrávok po celom Slovensku. Už 22. januára sa stretneme so žiakmi a pedagógmi Základnej školy na Levickej ceste vo Vrábľoch a o týždeň neskôr so 180‑imi žiakmi v Základnej škole Nádražia v Partizánskom. Samozrejme reportážne mikrofóny budeme mať so sebou."
P. REPKOVÁ: "V šiestich častiach rodinného rozhlasového seriálu Králikovci budeme sledovať ďalšie osudy čatára Petra PETRÍKA a jeho manželky Johanky a úsmevné historky vojenské sa dostanú do štyroch rozhlasových zábavníkov. Tešíme sa na ďalšie stretnutia pri rádioprijímačoch."
..... P. REPKOVÁ: "A to už je na dnes naozaj všetko. Reláciu pre vás pripravili a vysielali Martin CHOVANEC, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
