Aktuality spred i spoza kasárenského plota vám v roku 2010 bude prinášať Armádny magazín Rádia Regina Plná poľná. Jej prvé vydanie v Novom roku otvorí príspevok o našich silách v bojovej skupine Európskej únie, privítame vojakov po ich návrate z Afganistanu, stretneme sa s ostreľovačkou a novoročné želanie pošle príslušníkom Ozbrojených síl náčelník Generálneho štábu.
- Dátum: 02.01.2010
- Dĺžka: 11:12 min.
- Veľkosť súboru: 10.27 MB
"Aktuality spred i spoza kasárenského plota vám v roku 2010 bude prinášať Armádny magazín Rádia Regina Plná poľná. Jej prvé vydanie v Novom roku otvorí príspevok o našich silách v bojovej skupine Európskej únie, privítame vojakov po ich návrate z Afganistanu, stretneme sa s ostreľovačkou a novoročné želanie pošle príslušníkom Ozbrojených síl náčelník Generálneho štábu. Nerušené počúvanie vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Od 1. januára 2010 sú v režime operačnej pohotovosti naše sily bojovej skupiny Európskej únie, ktorú tvoríme spolu s Poľskom, Nemeckom Lotyšskom a Litvou. Pred sviatkami sa v Michalovciach uskutočnil slávnostný nástup našich jednotiek bojovej skupiny aj s účasťou ministra obrany Jaroslava BAŠKU."
J. BAŠKA:
"Dnes sme splnili druhý záväzok behom jedného polroka čo sa týka Európskej únie, pretože práve dnes sme mali možnosť vidieť certifikáciu a vlastne záverečný nástup našich vojsk, ktoré pôsobia spoločne s ďalšími štyrmi krajinami v európskej bojovej skupine. Je to druhý záväzok a ja som veľmi rád, že sa nám to podarilo Slovensku, takej malej krajine ako je Slovensko a že tie záväzky, ktoré nám vyplývajú z členstva jednak Severoatlantickej aliancie, ale aj z členstva v Európskej únie, plníme. Je to teda v histórii Slovenska počas toho päťročného členstva v Európskej únii je to náš druhý reálny druhý záväzok, ktorý si plníme pri budovaní spoločnej európskej obrannej a bezpečnostnej politiky."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Jednotky zaradené do bojovej skupiny sú v neustálej pohotovosti k okamžitému nasadeniu v krízovej oblasti. Ich pripravenosť na túto náročnú úlohu preverilo decembrové cvičenie s názvom Zimný zraz 2009, pod velením brigádneho generála Pavla MACKA."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Pán generál skončilo 4-dňové aktivačné cvičenie, s akými výsledkami?"
P. MACKO:
"Počas tohto aktivačného cvičenia sme v podstate vyhlásili aktivačný rozkaz, preverilo sa prenikanie signálov k jednotkám. Jednotky sa vo svojich materských posádkach zhromaždili, následne vykonali presun do národného zhromaždiska, náhradný priestor, ktorý je teraz v Michalovciach, inak by to bolo v Bratislave alebo Košiciach. Dopadli veľmi dobre, splnili všetky lehoty a skontroloval som možnosť dovystrojenia, preverovali sa aj plány vývozu materiálu. Sám osobne som bol pozrieť v priebehu tohto týždňa na niektoré jednotky, hlavne som bol u vrtuľníkovej jednotky, lebo tu málo trošku zaznelo, Slovenská republika poskytuje do tejto bojovej skupiny aj vrtuľníkovú jednotku z vrtuľníkového krídla Prešov."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy ste boli zodpovedný aj za prípravu tejto jednotky vlastne tu na Slovensku, na čo ste sa zamerali, na čo ste sa sústredili?"
P. MACKO:
"Tak je to už naša druhá skupina v Európskej únie, pri ktorej som bol pri príprave. Tá prvá, tam boli hlavne mechanizované jednotky, ako hlavná časť bola mechanizovaná rota odtiaľto z Michaloviec. Táto druhá, hlavná jednotka nosná je ženijná rota a potom vrtuľníková jednotka a k tomu potom tie následné systémy, vojenská polícia, logistická podpora a tak ďalej. Snažili sme sa im dať plný rozsah vševojskovej prípravy na tých päť základných úloh a na viac pri certifikácie sme museli dbať aj na to, aby sa aj tie odborné úlohy, to znamená ak je to ženijná jednotka, tak okrem toho, že musia plniť všetky vševojskové, to znamená prípravu na obranu a útok, musia byť schopní plniť hlavne svoje odborné úlohy. Vidíte aký je tu druh techniky, to znamená budovať tábory, budovať priechody cez vodné toky, zriaďovať núdzové mostové prepraviská a tak ďalej, takže toto všetko bolo súčasťou tej prípravy a je to pomerne náročná príprava. U tých špecializovaných jednotiek je to ďaleko ťažšie ako pri tej všeobecnej nejakej mechanizovanej jednotky, lebo tam sa sústredia na tú svoju hlavnú činnosť, títo museli plniť ešte aj ďalšie spektrum."
B. ROŠTECKÝ:
"Aká bude činnosť vojakov počas tejto pohotovosti?"
P. MACKO:
"Počas pohotovosti títo vojaci, prebieha u nich normálny výcvik udržiavací, to znamená oni dosiahli vysoký stupeň pripravenosti, sú pripravení na nasadenie, ale naďalej budeme vykonávať udržiavací výcvik, to znamená cvičia spolu ďalej, chodia do kasární, majú tie krátke lehoty v tých dovolenkách, opustenie republiky, napríklad nemôžu ísť do zahraničia na dovolenku, lebo by nestíhali časové lehoty. To znamená cvičia bežne, okrem toho budeme robiť v priebehu toho polroka neočakávaným spôsobom opäť aktivačné cvičenia, to znamená vždy sa preveruje nielen prenikanie signálov, ale skutočne schopnosť zaktivovať sa, zhromaždiť tých ľudí, ale hlavne pripraviť materiál a techniku na vývoz."
NATO A MY, MY A NATO
P. BIHÁRIOVÁ:
"Tesne pred vianočnými sviatkami sa domov vrátili príslušníci 11. slovenského kontingentu aliančnej operácie ISAF v Afganistane. Ešte na jar v dedinke Sliepkovce sme sa pri verejnej nahrávke Plnej poľnej stretli a nadrotmajstrom Jánom ANTELOM, ktorý sa v tom čase chystal do Afganistanu. Dnes je už doma a môže hodnotiť svoje pôsobenie v misii."
J. ANTEL:
"Tie očakávania sa naplnili, dokonca niektoré nás milo prekvapili, pretože čakali sme ťažšie podmienky. Výcvik bol dobrý a náročný a vlastne to čo sme cvičili sme tam potom vlastne išli aj vykonávať. Po mesiaci sa nám zlepšilo ubytovanie, to bolo to dobré čo sme vlastne nečakali. Na druhú stranu tie klimatické podmienky tam boli veľmi náročné. V lete naši vojaci museli slúžiť na hlavnej bráne na leteckej základni Kandahár, najväčšej základni na svete."
B. ROŠTECKÝ:
"Ja len pripomeniem, že vy ste boli veliaci poddôstojník strážnej jednotky na tej bráne číslo tri, na tej najvyťaženejšej."
J. ANTEL:
"Áno je to tak, je to hlavná brána kde dennodenne prúdia lokálni príslušníci do táboru, ktorí vykonávajú pomocné práce na rozvoji tohto tábora."
B. ROŠTECKÝ:
"Aká bola vaša úloha a úloha vašej jednotky?"
J. ANTEL:
"Takže úloha našej jednotky bola kontrolovať lokálnych príslušníkov, ktorí prichádzali cez bránu, takisto vojenské kontingenty, ktoré opúšťali a prichádzali na základňu počas výjazdov, vozidlá, ktoré nosili potraviny a ostatný materiál a v neposlednej rade chrániť daný úsek základne, aby nedošlo k narušeniu tejto základne."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo bolo ešte také ťažké pre vojakov a možno aj pre vás z toho vnútorného pocitu?"
J. ANTEL:
"Určite najnáročnejšie bolo to, že boli ľudia odlúčení od vlastných rodín a boli v krajine kde nie je infraštruktúra na takej úrovni na akú sme zvyknutí my a vlastne tým pádom to spojenie s rodinami bolo veľmi náročné. Pre mňa o to viacej, že mám vlastne dvoch synov, jedného menšieho ročného, s ktorým som nemohol sláviť prvé narodeniny, pretože som odchádzal skôr a druhého trinásťročného. Toto veľmi náročné a myslím si a z rozhovorov so svojimi vojakmi takisto aj pre nich, že tieto veci boli najnáročnejšie. Dobre bolo, že vlastne sme rotovali ľudia, ktorí sme sa poznali v tejto strážnej jednotke, bola to jednotka z delostreleckého oddielu z Michaloviec. Je výborné to, že ľudia odchádzajú z organickej jednotky, ktorí sa poznajú a čiastočne môžu očakávať jeden od druhého ako sa zachová v náročných podmienkach práve na takýchto misiách kde je ohrozenie na živote."
B. ROŠTECKÝ:
"Ja som na tej bráne číslo tri bol, videl som službu našich vojakov, hrozí tam aj to, že môžete byť ohrozený aj napadnutím, čiže je dobre, že ste sa mohli spoľahnúť v podstate na kamarátov, že vás istia a že vám pomôžu keby sa niečo stalo."
J. ANTEL:
"Samozrejme tam každý jeden člen našej jednotky bol odkázaný na toho druhého, musel sa na nich plne spoľahnúť a dôverovať im a ja som rád, že svoju úlohu sme splnili, boli sme vysoko ocenení aj hlavným veliteľom brigádnym generálom Malcolmom BRECHTOM, ktorý velil na tejto základni, keď sme odchádzali preč tak nám pogratuloval a vysoko si cenil našu prácu, takisto aj náš výkon služby."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Stále viac sa v našich Ozbrojených silách uplatňujú príslušníčky krajšej polovice ľudstva. Ženy zastávajú rovnaké pozície ako ich mužskí kolegovia a mnohokrát dosahujú aj lepšie výsledky."
B. ROŠTECKÝ:
"Pri prezentácii 12. mechanizovaného práporu nechýbala ani slobodníčka Natália KRÁTKOVÁ. Natália vidím vás tu s takouto puškou, čo to je?"
N. KRÁTKOVÁ:
"Je to samonabíjacia poloautomatická zbraň SVD Dragunov, ostreľovacia puška."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže žena pri ostreľovacej puške, už ste si na to zvykli alebo predsa len máte k tomu taký rešpekt."
N. KRÁTKOVÁ:
"Začínala som s ňou hneď ako som nastúpila do armády v tom 2004. Vtedy som bola dva roky ostreľovač, potom som nejakú dobu bola na štábe a teraz opäť som sa vrátila na pôvodnú funkciu, takže už tak trošku poznám tú zbraň, ale rešpekt budem mať pred každou zbraňou, takže."
B. ROŠTECKÝ:
"Veliteľ mi prezradil, že viete z nej aj veľmi dobre strieľať, ale to nie je len strieľanie, ale aj výcvik vo výcvikových priestoroch, odlúčenie od rodiny, najbližších, už ste si zvykli za tú dobu ako dlho ste profesionálna vojačka?"
N. KRÁTKOVÁ:
"Profesionálna vojačka som sedem rokov, nejaký ten výcvik mám za sebou, naposledy minulý mesiac sme mali také dosť intenzívne a zvyknúť sa na to dá, len vždycky si treba správne zorganizovať ten súkromný život, vlastne zabezpečenie rodiny, detí a tak ďalej a vtedy sa to dá zvládnuť aj práci. Pokiaľ má kto pomôcť tak vždy neni problém ísť aj na ten výcvik a tak ďalej."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže dôležité je aj to zázemie domáce?"
N. KRÁTKOVÁ:
"Samozrejme a tým, že je vlastne manžel profesionálny vojak, takže vie o čom to je, tak nemáme až taký problém si to nejako zladiť."
B. ROŠTECKÝ:
"Takže nemôžte chodiť ale naraz na cvičenia?"
N. KRÁTKOVÁ:
"Práve že chodíme, pretože sme na jednej jednotke, ale tým, že mám skvelú maminu, ktorá sa mi stará, teraz mám dva a polročného syna, som sa vrátila po materskej dovolenke, takže ona vlastne k nám chodí a to najmenšie sa stará. Starší ten má už dvanásť rokov, takže to už je také jednoduchšie."
B. ROŠTECKÝ:
"A ten starší je hrdý na maminu?"
N. KRÁTKOVÁ:
"Tak myslím si, že on to až tak nevníma nejak, lebo on má z toho viac menej srandu keď vie, že mamina je ostreľovač, nevie si ma celkom presne predstaviť v tejto pozícii, keďže ma v živote takto nevidel, takže asi tak."
B. ROŠTECKÝ:
"Ale v škole sa pochváli?"
N. KRÁTKOVÁ:
"No tak snáď hej, ale kamaráti mu to nejak nechceli veriť pokiaľ nedoniesol ukázať nejakú tú fotku."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo by ste chceli ešte dosiahnuť v rovnošate?"
N. KRÁTKOVÁ:
"Vydržať teda čo najdlhšie jak sa dá, lebo už si myslím, že keď niekto prekročil určitú tú hranicu určitého toho veku a je tu nejakých pár rôčkov, tak si myslím, že by bolo dobré tu už zostať až dokonca, vie, že nie každému sa to dá splniť, takže uvidíme."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A na záver relácie ešte novoročné želanie náčelníka Generálneho štábu generála Ľubomíra BULÍKA príslušníkom slovenských Ozbrojených síl."
Ľ. BULÍK:
"Veľmi rád využívam tento priestor na to, aby som nielen z toho formálneho hľadiska, ktoré sa využíva vždy v závere roka a želá sa všetko najlepšie a ďalšie takéto príjemné veci, ale ja by som toto chcel využiť hlavne preto, že si uvedomujem aký rozsah práce bol zvládnutý v roku 2009 a tiež si uvedomujem čo nás čaká a vidím, že ľudia to chápu a naozaj podporujú naše plány ako ďalej z hľadiska rozvoja spôsobilostí Ozbrojených síl a práve preto by som chcel zaželať všetkým príslušníkom Ozbrojených síl, civilným zamestnancom, ale samozrejme aj ostatným všetkým nám ľuďom na Slovensku veľa pevného zdravia, šťastia, spokojnosti, nádherne prežiť sviatky a pochopiteľne do nového roka všetkým želám, aby vykročili ako sa hovorí tou správnou nohou, bez obáv o svoje istoty, ktoré dosiahli a s motiváciou, aby všetko to čo sa doposiaľ vykonalo, zvládlo, aby sa nezastavilo, ale malo schopnosť ďalej sa rozvíjať."
P. BIHÁRIOVÁ:
"K želaniu generála BULÍKA sa pripájajú aj tvorcovia dnešnej relácie Ala KOVÁČOVÁ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
