V Armádnom magazíne Rádia Regina dnes stretneme s najlepšou športovkyňou minulého roka, i aktuálnou zlato-striebornou slovenskou olympioničkou, členkou Dukly Banská Bystrica Anastasiou KUZMINOVOU, potom budeme brániť vchod do základne v Kandaháre v Trenčíne navštívime unikátnu retro výstavu.
- Dátum: 20.02.2010
- Dĺžka: 10:12 min.
- Veľkosť súboru: 9.35 MB
"V Armádnom magazíne Rádia Regina dnes stretneme s najlepšou športovkyňou minulého roka, i aktuálnou zlato-striebornou slovenskou olympioničkou, členkou Dukly Banská Bystrica Anastasiou KUZMINOVOU, potom budeme brániť vchod do základne v Kandaháre v Trenčíne navštívime unikátnu retro výstavu. Nerušené počúvanie Plnej poľnej vám želá Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ:
"Keď začiatkom januára v Banskej Bystrici vyhlasovali výsledky ankety Najlepší armádny športovec roku 2009 málokto vtedy tušil, že nositeľka tohto titulu, sympatická Anastasia KUZMINOVÁ z tamojšieho športového centra, bude jednou z najjagavejších hviezd Zimnej olympiády v kanadskom Vancouveri. Výnimočná športovkyňa, ktorú prichýlila banskobystrická Dukla, sa svojej novej krajine odvďačila naozaj výnimočným spôsobom, ziskom dvoch olympijských medailí. Najjagavejšiu, zlatú medailu, vybojovala hneď v úvodných pretekoch biatlonu v šprinte a striebornú pridala v stíhacích pretekoch na 10 kilometrov. Mnohé o Anastasii, jej tréneroch a servisných technikoch už povedali naši rozhlasoví komentátori priamo, avšak my si pripomeňme jej neskromné želania, ktoré vyslovila krátko po vyhlásení výsledkov Najlepší armádny športovec."
A. KUZMINOVÁ:
"To čo sme dosiahli v minulom roku ja som veľmi spokojná a som veľmi šťastná, že podarilo sa dokázať také výsledky. Osobne ako poviem, že nie nový štát, ale môj krásny štát, ktorý reprezentujem na medzinárodných pretekoch. Ja som veľmi šťastná, to veľká česť keď tvoje výsledky ocenia a to ocenenie je pre mňa veľmi dôležité. No ciele sú dosť vysoké, jasné že idem na olympiádu a ukázať maximálne dobré výsledky, jasné, že chcem aj dokázať tú medailu, nevadí akú, na olympiáde to všetko veľmi veľkú váhu má, ale si myslím, že pripravená som fyzicky, takže budem snažiť sa."
B. ROŠTECKÝ:
"Ku koaličným jednotkám NATO v Afganistane sa už onedlho pripojí nová jednotka, ktorá v týchto dňoch ukončila výcvik vo vojenskom priestore Lešť. Jednotku stavia a pripravuje 2. mechanizovaná brigáda z Prešova a posilnia ju aj vojaci z nitrianskeho mechanizovaného práporu. Úroveň výcviku si pri záverečnom cvičení preveril zástupca veliteľa prešovskej brigády plukovník Jaroslav KOŠUDA."
J. KOŠUDA:
"Táto príprava začala už v závere minulého roka, roka 2009 tým, že sme vyslali na výcvik kľúčový personál do Martina. Hneď v úvode roka samozrejme sme pokračovali v príprave už jednotky v sústredenom odbornom výcviku posádkovom. Ten vyvrcholil koncom januára a na to samozrejme nadväzovalo plánovanie a príprava tohto záverečného cvičenia, ktoré vlastne začalo 29. januára a končí 17. februára."
B. ROŠTECKÝ:
"Čím je špecifický tento výcvik?"
J. KOŠUDA:
"Špecifickým môžem povedať je tým, že v podstate sa jedná o nový priestor, o nové misie a s tým spojené rôzne novoty čo sa týka priestorového plnenia úlohy. To je to najhlavnejšie by som povedal, že nový priestor, nové misie, to je špecifické."
B. ROŠTECKÝ:
"Ja pripomeniem, že vlastne o novo vybudovaný vchod do základne v Kandaháre, takzvaný vchod číslo 5. Ako hodnotíte teda úroveň prípravy tu na Lešti."
J. KOŠUDA:
"Prípravná skupina alebo proste riaditeľstvo cvičenia sa snažilo pripraviť tento priestor čo najvierohodnejšie, čo aby sa najviac podobal budúcemu priestoru tohto nasadenia alebo tejto operácie. Myslím si, že vybudovaný priestor spĺňal základné potreby pre prípravu týchto vojakov a som presvedčený, že na základe mojej kontroly a kontrolnej skupiny, ktorá tu pôsobila v týchto dňoch, takže vojaci sú pripravení k plneniu tejto novej misie v priestore v Afganistane."
B. ROŠTECKÝ:
"Cvičia tu s vami vlastne aj príslušníci nitrianskeho práporu, aká je tá spolupráca, nie sú nejaké problémy?"
J. KOŠUDA:
"Nie, nie, to určite nie, som o tom presvedčený, že určite nie. Naopak počas mojej prítomnosti tuná v tomto priestore som viedol nespočetne veľa rozhovorov aj s príslušníkmi z tejto jednotky a musím tiež pochváliť aj vojakov od 1. brigády, ale najmä aj tých, aby som nezabudol, ktorí nás tu zabezpečujú. Poviem stravovanie hej, ktoré je tuná zabezpečené 12. mechanizovaným práporom z Nitry. Opakujem som s nimi spokojný a sú to dobrí vojaci."
B. ROŠTECKÝ:
"Vojaci pri záverečnom cvičení dostali naozaj zabrať. Po bojovej streľbe museli brániť vchod do základne pred atentátnikmi skrývajúcimi sa uprostred demonštrantov. Išlo naozaj o život, ale tento raz mal situáciu pod kontrolou kapitán Marcel TROJAN, zástupca riadiaceho cvičenia pre značkovanie a imitáciu."
M. TROJAN:
"My sa snažíme celý čas po celú dobu taktického cvičenia čo najreálnejšie, v rámci možností samozrejme, priblížiť tie podmienky, tie incidenty aké by ich mohli stretávať vonku v Afganistane. Zatiaľ je to klasika tak ako bežný deň."
B. ROŠTECKÝ:
"Takže najprv si povedzme kde sa nachádzame."
M. TROJAN:
"Nachádzame sa vstupno-výstupnom kontrolnom bode ECP5 v Kandaháre v operácii ISAF."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo to znamená ECP5?"
M. TROJAN:
"ECP5 znamená, že je to vstupno-výstupný kontrolný bod, že je to hlavný bod, cez ktorý prechádzajú jak miestni obyvatelia, ktorí tam pracujú, tak vojská koaličné, civilní občania, ktorí sú tam zamestnaní, jak kontraktori s náklaďákmi, logistická podpora a tak ďalej, komplet, komplet všetko."
B. ROŠTECKÝ:
"Tak sa dostávame teda k tomu čo sa tu bude diať?"
M. TROJAN:
"Tak ako počas celých siedmich dní taktického cvičenia, ktoré nesie názov Taktické cvičenie s bojovou streľbou a strážna rota v priestore nasadenia. Organizujeme a imitujeme tu príchod ľudí miestnych do práce tak, aby si všetci prešli svojimi drilmi, každý strážny, tú prehliadku ľudí, tú prehliadku osôb, prehliadku techniky kompletnú a tak ďalej. O chvíľu sa udeje to, že máme naimitovanú demonštráciu, že príde hŕstka ľudí a budú demonštrovať. Nebude to také jednoduché, lebo tá demonštrácia sa dá kvázi zvládnuť jednoducho, ale bude to komplikované tým, že medzi nimi budú ľudia, ktorí sa, nie reálne, ale cvične, odpália ako samovražední útočníci a v tomto to bude komplikované, pretože bude tam zhruba 20 mŕtvych a nejakí zranení a toto potom už je riadny nával pre zdravotnícke tímy, pre lekárov, zdravotníkov a tak ďalej."
B. ROŠTECKÝ:
"A to už musíme prerušiť rozhovor s kapitánom TROJANOM, pretože sa blížia demonštranti v nahranej situácii k vchodovej bráne číslo 5, lietajú aj nejaké kamene. Vojaci na bráne zastavujú protestujúci dav namierenými zbraňami a veliteľ privoláva posily, zaznievajú aj varovné výstrely. Situáciu sleduje aj rozhodca, ako si počínajú vojaci?"
M. TROJAN:
"No zatiaľ v pohode, zatiaľ to zvládajú."
B. ROŠTECKÝ:
"Po predchádzajúcom ukľudnení sa, u vstupe opäť zaútočili demonštranti na vchodovú bránu a vojaci okamžite zareagovali. Či zareagovali správne to sa už opäť pýtam kapitána TROJANA."
M. TROJAN:
"Môžem zhodnotiť, že reakcia bola veľmi dobrá. Vojaci nestrieľajú na nich, strieľajú len výstražné výstrely celý čas a ten čo to tu riadi, veliteľ družstva, tak si to organizuje a snaží sa s nimi vyjednávať alebo ich posielať aspoň preč. Verím že (...) tím, že bol povolaný a verím, že čochvíľa dôjde, aby mohol pomôcť a posilniť túto vstupnú bránu."
STALO SA
B. ROŠTECKÝ:
"Posádkový klub v Trenčíne hľadá stále nové formy i podujatia ako osloviť nielen vojenskú verejnosť. Hneď na začiatku roka sa pracovníkom klubu podaril husársky kúsok, zorganizovanie zaujímavej retro výstavy. V bývalom Dome armády, kde má klub svoje sídlo, som sa porozprával s autorom výstavy Jánom ČUČKOM."
J. ČUČKO:
"Náš kolektív Posádkového klubu v období dvoch mesiacov sa snažil dať dohromady niekoľko exponátov, ktoré by ozaj zaujali nielen mladých, ale predovšetkým aj starších. Pri účasti na našej výstave si radi zaspomínajú na svoje mladé roky, pretože sú tunák výstavné exponáty ešte z roku 1895, teda ešte z 19. storočia, takisto potom je prehľad z 20. storočia."
B. ROŠTECKÝ:
"Bolo to ťažké zhromaždiť tieto krásne exempláre?"
J. ČUČKO:
"Nebolo to jednoduché, obracali sme sa na všetkých známych a našich pracovníkov, ako aj bývalých našich pracovníkov, ktorí nám ochotne poskytli to čo našli doma a u svojich známych."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy ste Posádkový klub, máte niečo spoločné s vojakmi, vidím tu jeden vojenský exemplár, čo to je?"
J. ČUČKO:
"Je to tlampač, ktorý sa používal v období tesne po 2. svetovej vojne u spojového vojska."
B. ROŠTECKÝ:
"A vy sám máte určitý vzťah k týmto veciam, ktoré považujete za také najvzácnejšie, ktoré sú tu vystavené?"
J. ČUČKO:
"No rozhodne najzaujímavejším exponátom je táto žehlička, na ktorú sa dívame. Je to žehlička, ktorá sa používala na žehlenie faldov takým systémom, že vnútorné teleso sa nahrievalo v pahrebe, uzavrelo sa do žehličky a potom sa s ňou žehlilo. Žehlička je z roku 1895. Máme tuná potom ešte ďalšie exponáty z toho obdobia teda 1898, tam v sekcii fotoaparáty, pretože celá výstava je konštituovaná na päť takých základných sekcií, rozhlasová, to je tá zvuková technika, potom televízna technika, výpočtová technika, ďalej máme jednu sekciu fotoaparátov a výrobkov pre domácnosť."
B. ROŠTECKÝ:
"Teraz stojíme pred vitrínou kde sú rozhlasové prijímače."
J. ČUČKO:
"No máme tuná zaujímavé prijímače z roku 1920 a neskorších rokov. najkrajší exponát je slovenský ľudový prijímač, ktorý bol vyrobený v období Slovenského štátu."
B. ROŠTECKÝ:
"Sú funkčné ešte?"
J. ČUČKO:
"Áno sú funkčné, na niektorých idú len jedna, dve stanice, ale sú funkčné."
B. ROŠTECKÝ:
"A to už je všetko z Plnej poľnej. Lúčia sa s vami jej tvorcovia Andrea GAZDOVÁ, Miroslav MINÁR, Petra BIHÁRIOVÁ a Bernard ROŠTECKÝ. Dopočutia o týždeň."
