Armádny magazín dnes venujeme vojensko-historickým témam, ktoré súvisia s dramatickými udalosťami konca 2. svetovej vojny na Slovensku a predstavíme vám aj ďalších kandidátov na ocenenie Vojenský čin roka.
- Dátum: 20.03.2010
- Dĺžka: 9:36 min.
- Veľkosť súboru: 8.8 MB
"Armádny magazín dnes venujeme vojensko-historickým témam, ktoré súvisia s dramatickými udalosťami konca 2. svetovej vojny na Slovensku a predstavíme vám aj ďalších kandidátov na ocenenie Vojenský čin roka. Nerušené počúvanie Rádia Regina vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Do celonárodnej spomienky na odvahu, hrdinstvo a vlastenectvo slovenského národa v čase 2. svetovej vojny sa zapojilo aj stretnutie starostov a primátorov tých miest a obcí, ktoré boli vyvraždené a následne vypálené. Štatistiky hovoria, že ich bolo celkom 102, pričom Kalište ako také dnes už vlastne neexistuje. Na stretnutí bol aj minister obrany Jaroslav BAŠKA, ktorý prítomným odovzdal medaily za boj proti fašizmu a oslobodenie vlasti. Ministra sme sa opýtali, ako on vníma toto obdobie našich dejín?"
J. BAŠKA:
"Memento pre súčasnú generáciu, ale aj pre tie budúce generácie, aby sa vyvarovali toho, čo spôsobilo v minulosti, že tieto obce boli počas 2. svetovej vojny vypálené. Je to naozaj veľkým mementom, aby sa takéto nikdy v živote nestalo."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Fašistické represálie sa nevyhli ani obci Zlatá Baňa. Jej starosta Dušan DEMČÁK Miroslavovi MINÁROVI povedal."
D. DEMČÁK:
"Obec Zlatá Baňa je vzdialená 15 kilometrov od mesta Prešov a v okolí našej obce v Slanských vrchoch operovala skupina Čapajev a vlastne nemeckí fašisti potrestali obec tým za tú pomoc, že vypálili celú obec, okrem jedného rodinného domu. Obyvateľov nechali ujsť do okolitých obcí, kde našli vlastne útočište a prezimovali, vrátili sa postupne v priebehu ďalšieho roka naspäť do obce Zlatá Baňa. V obci máme postavenú sochu, ktorú urobil František GIBALA, je to súsošie, matka, ktorá nesie na pleciach dieťa, má to názov ako Útek z horiacej obce. Tieto pietne spomienky si každoročne pripomíname v našej obci. Minulého roku sme mali vlastne 65. výročie, také okrúhle, kde sme aj ukážkou partizánskych bojov, aj vlastne s Nemcami, také autentické ukážky sme vlastne zabezpečili, aby tí neskôr narodení, tá generácia mladšia, pocítila tie hrôzy vojny, ktoré vlastne sa odohrávali 8. septembra 1944, kedy vlastne naša obec bola vypálená."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Minulý týždeň si vo Zvolene pripomenuli 65. výročie oslobodenia mesta. 14. marca v roku 1945 po urputných bojoch oslobodili v dopoludňajších hodinách mesto jednotky sovietskej a rumunskej armády. Pri Pamätníku osloboditeľom si obete bojov uctil aj štátny tajomník ministerstva obrany Daniel DUCHOŇ. Pri tejto príležitosti minister obrany Jaroslav BAŠKA vyznamenal 87 slovenských príslušníkov odboja vojenskou pamätnou medailou 65. výročia oslobodenia. Jedným z vyznamenaných bol aj príslušník 2. československej paradesantnej brigády Jozef UHRÍN, ktorého zároveň vyznamenal svojou medailou aj prezident Ruskej federácie. Po slávnostnom akte Jozefovi UHRÍNOVI zablahoželal aj Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Čo to pre vás znamená?"
J. UHRÍN:
"Mne to už je takou, že ja už dneska, zajtra môžem počítať len, 90-ka za chvíľu a už ja takto len ako ledva chodím, takže ja to oceňujem samozrejmá vec tak, že na to aj prišli, že by mali oceniť ešte po takých dlhých rokoch ťažkých, nuž ale je to tak, kto si zaslúži, na toho ešte možno nezabudnú."
B. ROŠTECKÝ:
"Spomínate si ešte na tie časy?"
J. UHRÍN:
"No tak tie časy mne to nerobilo nič, to ako keby som bol hockde v robote. Bola vojna, tak tam sa muselo ísť a čo inšô sa mohlo tam robiť no. Mladí ľudia sme boli, takže to ešte sme nebrali za dáky veľký oný, to sa prežívalo len tak, keď sa tak povie, ako dneska prežíva svet, ktorý jedno počúva a druhô nepočúva, hovorím nám mladým to nerobilo nič. Napríklad ako keď povstania bolo, hore v Tatrách snehu, v kolibách, aj zamrzli niektorí a tak ďalej to išlo. Ja vám poviem, že v tých Tatrách to bol kríž."
B. ROŠTECKÝ:
"Kde všade ste prešli tú svoju bojovú cestu, kde všade ste bojovali?"
J. UHRÍN:
"No kde, no v Rusku som bojoval, v Slovensku bol Zvolen, Bystrica, Vysoké Tatry, Nízke Tatry, potom Brezno, sem na juh Dobrá Niva, tam všade sme boli, no čo inšô vám mám povedať."
B. ROŠTECKÝ:
"A kde ste zakončili svoju bojovú púť?"
J. UHRÍN:
"V Žiline, tam sme ostali 5. mája, tam bol koniec vojny, my sme tam 5. skončili, lebo my sme už potom boli kúštik aj tak ako odondiati, aby sme si oddýchli a tam bol koniec."
P. BIHÁRIOVÁ:
"O niekoľko dní už budeme poznať laureátov Vojenského činu roka 2009. Horúcimi kandidátmi na toto prestížne ocenenie sú aj dvaja odvážni muži zo Zvolena, príslušníci skupiny fyzickej ochrany na Veliteľstve vzdušných síl Viliam HRABUŠA a Ľudevít BERÉGY. Svojím smelým konaním prispeli k záchrane dvoch nevinných ľudských životov. Za preukázanú pomoc a osobnú statočnosť ich na ocenenie navrhol ich vedúci podplukovník v zálohe Jaroslav VACHO, s ktorým sa porozprával Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ:
"Pán vedúci, vaši chlapi spravili určitým spôsobom hrdinský čin. Stojíme tu presne na mieste, kde sa táto udalosť odohrala, čo sa stalo?"
J. VACHO:
"Ja si myslím, že chlapi neurobili hrdinský čin, urobili to čo sa očakáva od nich, to znamená fyzická ochrana objektov stráži a ochraňuje majetok armády a pomáha tam, kde treba. Ku konkrétnej situácii došlo tu pri ubytovni Barmo."
B. ROŠTECKÝ:
"Je to hneď vedľa Veliteľstva vzdušných síl."
J. VACHO:
"Došlo k napadnutiu tehotnej ženy jej druhom a k pichnutiu nožom do brucha. Páchateľ sa potom vydal na útek popri budove Veliteľstva vzdušných síl. Skupina, ktorá vtedy slúžila, ho zbadala na kamere a prijali proste opatrenia na to, aby ho zadržali, odzbrojili a zavolali políciu a do príchodu polície dávali naň svojím spôsobom pozor."
B. ROŠTECKÝ:
"Vlastne pomáhali pri tom, aby sa tej mamičke budúcej dostalo náležitého ošetrenia, zdravotná pomoc."
J. VACHO:
"Áno, bola povolaná rýchla zdravotná pomoc, všetko sa to stačilo stihnúť za päť minút, prišli policajti, prišli zdravotníci, dali jej pomoc, odviezli ju a v podstate zachránili jej život."
B. ROŠTECKÝ:
"A čo by ste povedali teda a týchto dvoch vašich príslušníkoch?"
J. VACHO:
"No títo dvaja príslušníci sú svojim zameraním bývalí policajti, ktorí našli uplatnenie vo fyzickej ochrane objektov. No sú to iniciatívni ľudia, skúsení, s dobrými životnými teda skúsenosťami a praxou, vedia jednať s ľuďmi, no a preto služba na Veliteľstve vzdušných síl aj vyžaduje takých energických a mladých ľudí."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy ste dali návrh na ocenenie, čo vás k tomu viedlo?"
J. VACHO:
"Tak tendencia je taká, že vždycky sa rozoberá to, čo je zlé, čo je najhoršie, čo sa dostáva na veliteľské porady a prišlo mi teda ľúto, že takýto čin, ktorý oni vykonali, by zostal bez povšimnutia, tak som sa rozhodol napísať návrh na to, aby boli títo ľudia ocenení a hlavne, aby sa to dostalo do povedomia aj širokej verejnosti."
B. ROŠTECKÝ:
"Vojenský čin roka je anketa práve o takýchto ľuďoch, prídete sa pozrieť?"
J. VACHO:
"Tak vzhľadom k tomu, že sme boli nominovaní a pozvaní, teda moji kolegovia a spolu s nimi ja ako vedúci, tak určite 25. prídeme. Anketa Vojenský čin roka, si myslím, že je skutočne dobrou vecou. Za tie roky sa určite spopularizovalo množstvo vecí, ktoré by mohli byť alebo časom by sa zabudli a myslím si, že ľudia si zaslúžia aj v tejto dobe určité morálne ocenenie."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A do tretice opäť Zvolen. Toto mesto patrí medzi najvýznamnejšie vojenské posádky na Slovensku. Sídli tu Veliteľstvo vzdušných síl, brigáda podpory velenia, neďaleko je dislokovaný útvar Vojenskej polície a tiež naša najväčšia letecká základňa na Sliači. Primátora mesta Miroslava KUSEINA sa Bernard ROŠTECKÝ opýtal."
B. ROŠTECKÝ:
"Vo vašom meste sídli aj Veliteľstvo vzdušných síl, ako vy vnímate spoluprácu alebo prítomnosť týchto vojakov tu u vás v meste Zvolen?"
M. KUSEIN:
"My dlhodobo máme veľmi dobrú spoluprácu s Veliteľstvom vzdušných síl, jednak s profesionálnymi vojakmi, pomáhajú nám, obraciame sa na nich pri príležitosti rôznych pietnych aktivít, spolupracujeme pri rôznych kultúrnych podujatiach. Určite poznáte aktivitu mesta, takzvaný jesenný výstup na Pustý hrad, kde bez ich vojenskej pomoci si nevieme predstaviť zabezpečenie tejto aktivity, pretože potrebujeme, aby sme dopravili množstvo materiálu a prostredníctvom vojenskej techniky to vieme na ten kopec nad Zvolenom dostať. Samozrejme, spomeniem aj mimoriadne udalosti, ktoré sme mali v decembri minulého roku, keď Nerestnica vytápala Zvolen a príslušníci Ozbrojených síl boli ochotní nám poskytnúť akúkoľvek pomoc."
B. ROŠTECKÝ:
"Vaše mesto poskytuje aj trvalé bydlisko vojakom zo Sliača, z Podborovej, zo Zvolena, čiže to má aj určitý ekonomický prínos tá prítomnosť posádky."
M. KUSEIN:
"Je určite aj ekonomický prínos, ale ja si myslím, že to letectvo neodmysliteľne patrí ku Zvolenu, vieme o tom, že tu bolo letisko Tri Duby takže má to svoju históriu a myslím si, že bude dobré keď táto tradícia zostane zachovaná."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už bola posledná dobrá správa Plnej poľnej. Lúčia sa s vami jej tvorcovia Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
