Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná z 21. augusta 2010

V Armádnom magazíne Rádia Regina sa dnes porozprávame so ženistom, veteránom misie OSN z Handlovej, ktorému veľkí voda zobrala prístupový most. Vrátime sa k akcii Slovenské piesky 2010 a budúce profesionálne vojačky nám povedia o svojej ceste do Ozbrojených síl. Príjemné počúvanie Plnej poľnej vám želá Petra BIHÁRIOVÁ.

  • Dátum: 21.08.2010
  • Dĺžka: min.
  • Veľkosť súboru:

"V Armádnom magazíne Rádia Regina sa dnes porozprávame so ženistom, veteránom misie OSN z Handlovej, ktorému veľkí voda zobrala prístupový most. Vrátime sa k akcii Slovenské piesky 2010 a budúce profesionálne vojačky nám povedia o svojej ceste do Ozbrojených síl. Príjemné počúvanie Plnej poľnej vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."

.....

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"V povodňou poskytnutých mestách a obciach na hornej Nitre pomáhali aj vojaci s ťažkou technikou. Cez týždeň sa ich pri záchranných prácach a odstraňovaní následkov povodní vystriedalo takmer 700, predovšetkým z topoľčianskej 1. mechanizovanej brigády a v pohotovosti k nasadeniu je stále ešte 600 vojakov. Najkritickejšie úseky kde vojaci zasahovali okamžite navštívil už v nedeľu minister obrany Ľubomír GALKO, ktorý ubezpečil obyvateľov, že na pomoc Ozbrojených síl sa môže v takýchto ťažkých chvíľach kedykoľvek spoľahnúť."

 

Ľ. GALKO:

"Myslím si, že Ozbrojené sily Slovenskej republiky sú pripravené pomáhať obyvateľstvu našej krajiny pri záchrane života a majetkov občanov Slovenskej republiky."

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Ľ. GALKO navštívil Handlovú aj v utorok spolu s prezidentom a hlavným veliteľom Ozbrojených síl Ivanom GAŠPAROVIČOM. Práve v tomto baníckom meste povodeň postihla bývalého ženistu, veterána mierových misií OSN Dušana VAGÁŇA. Na území bývalej Juhoslávie pred 15. rokmi staval mosty a teraz mu veľká voda zničila prístupový most pred jeho domom. Bernard ROŠTECKÝ slúžil s Dušanom VAGÁŇOM v mierovej misii UNPROFOR a teraz sa mu podarilo spojiť s ním aspoň po telefónnych linkách."

 

B. ROŠTECKÝ, redaktor:

"Spomínate si ešte na mosty v UNPROFOR-e pred 15. rokmi?"

 

D. VAGÁŇ:

"Áno spomíname si na Cestu života, ktorá viedla do Sarajeva. Naša slovenská armáda bola požiadaná, aby sme im spravili cestu pontónovým mostom, ktorá zabezpečovala potravinami celé Sarajevo."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Bol to najväčší most zrejme v Európe, pontónový?"

 

D. VAGÁŇ:

"To bol svetový unikát, ktorý chodili pozerať z celého sveta, nás tam filmovali a podaktorý sme dostali aj vyznamenanie od generála De la PRESCE(?). To bol najväčší francúzsky ženista, ktorý slúžil v OSN."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Teraz pán Dušan potrebujete most vy, čo sa stalo?"

 

D. VAGÁŇ:

"No to bolo strašné voľačo. Prišla prívalová vlna, prietrž mračien, odtrhlo nám pätku mosta, most nám padol do potoka, ktorý sa volá Račí potok, kde šla tá vlna a všetko strhala dole, nielen mne, ale na tej ulici všetkým. Lavičky, prístupové cesty, všetko voda zmietla."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Áno zrejme ste boli potom radi, že prišli na pomoc aj vojaci?"

 

D. VAGÁŇ:

"Sme tým vojakom vďační, to boli chlapci, ktorí slúžia v Seredi, ženisti. Ja som ich aj prosil o jednej AN-kový most, ale oni chudáci nám s veľkým nasadením pomáhali, aj chlapci z Nitry, ktorým som veľmi povďačný, chlapci z Levíc a celej slovenskej armáde, ktorá sa skutočne zachovala veľmi, veľmi, veľmi profesionálne a pomohla s veľkou silou."

 

B. ROŠTECKÝ:

"A možno by vám radi pomohli aj kolegovia a priatelia z UNPROFOR-u, s ktorými ste slúžili?"

 

D. VAGÁŇ:

"Áno ja som si spomenul na všetkých veliteľov, za ktorých som tam tri misie slúžil, pána KOLENČÍKA, pána KOSTRU, ŠMEHLÍKA a ja som na nich tak spomínal všetky tie veci keď som videl tú veľkú vlnu prievalovú a tú vodu, ako by bolo dobré keby mi oni vedeli čo i len radou pomôcť a tie spomienky mi stále zostávali v srdci na nich. Aj touto cestou by som ich chcel pozdraviť a popriať im veľa zdravia. Ja som v súčasnej dobe na dôchodku, ja som si zarobil peniaze, z ktorých som sa tešil, kúpil som si taký malý domček, no žiaľbohu takto som dopadol, ako som dopadol."

 

B. ROŠTECKÝ:

"My budeme vám držať palce nech vám vojaci ten most postavia, aj všetkým Handlovčanom nech pomôžu, ďakujem veľmi pekne za rozhovor."

 

D. VAGÁŇ:

"Ďakujem aj ja, majte sa krásne, veľa zdravia."

.....

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"K vydarenej akcii klubov vojenskej histórie Slovenské piesky 2010 prispeli podstatnou mierou aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky, ktoré sa prezentovali ukážkami výcviku i bojovej techniky. Prípravu a realizáciu účasti Ozbrojených síl mal na starosti podplukovník Marián KURILA, ktorého oslovil Bernard ROŠTECKÝ."

.....

 

B. ROŠTECKÝ:

"Čím sa predstavili Ozbrojené sily Slovenskej republiky na tomto peknom podujatí?"

 

M. KURILA:

"Ozbrojené sily sa predstavili môžem povedať v troch rovinách. Podieľali sa na logistickom zabezpečení tejto akcie, statických ukážkach Ozbrojené sily predstavili všetky hlavné druhy výzbroje Pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky a predstavili nové akvizície, ktoré boli urobené v prospech špeciálnych síl počas prípravy na ich nasadenie v rámci misie ISAF. Čo sa týka dynamických ukážok sme vykonali v dĺžke asi 90 minút, bol to klasický útok mechanizovanej čaty na oporný bod, narazila na nepriateľa, rozvinula sa do bojovej zostavy, vykonala útok, zničila nepriateľa, zaistila oporný bod, ktorý dobyla a vykonala transport ranených, ďalej pokračovala v plnení úloh ako čelná pochodová záštita práporu."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Táto ukážka bola veľmi atraktívna, ale spomínali ste tie akvizície, o ktoré ide?"

 

M. KURILA:

"Akvizície boli vykonané, ako som spomínal, v prospech 5. pluku našich špeciálnych síl. Predstavili sme verejnosti nové palné zbrane, ktoré dostal 5. pluk a jedná sa o automatické zbrane, odstreľovacie pušky malého a veľkého kalibru."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Vy ako vojak, aj so svojimi podriadenými, ste videli aj ostatnú techniku, najmä historickú, čo vás teda najviac zaujalo?"

 

M. KURILA:

"Nájdeme tu zbrane, ktoré boli použité v 2. svetovej vojne, trebárs v americkej armáde. Je tu dosť tankov T-34, ktoré z môjho pohľadu boli najúspešnejšími tankami 2. svetovej vojny, to nás teda samozrejme zaujalo, pretože pôsobili v rámci dynamických ukážok. Ale je tu aj technika, ktorú v súčasnej dobe určitej modifikácii používajú Ozbrojené sily Slovenskej republiky, tak ako trebárs tank T-72 alebo bojové vozidlo pechoty 1 a 2, ktoré sú už v súčasnej dobe v zbierkach súkromných osôb, samozrejme, že nie sú na takej technickej úrovni ako v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, pretože naše technické prostriedky a zbrane boli podrobené modernizácii."

.....

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Katka VALENTOVÁ a Slávka HEJCOVÁ si splnia svoj sen. V martinskom výcvikovom prápore absolvujú 9-týždňový výcvik, aby sa mohli stať profesionálnymi vojačkami Ozbrojených síl. Pri návšteve práporu sa ich Bernard ROŠTECKÝ opýtal."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Katka bola ťažká tá cesta?"

 

K. VALENTOVÁ:

"Pre mňa bola tá cesta veľmi ťažká, lebo ja som sa snažila dostať tri roky s tým, že ani škola sa neotvárala, takisto ani nábor väčší sa nerobil a potom keď konečne prišla možnosť tak som absolvovala vlastne trikrát prijímač, trikrát som bola na skúškach kým som to zvládla, ale konečne som tu."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Slávka u vás ako to bolo?"

 

S. HEJCOVÁ:

"U mňa to bolo tiež podobné s tým, že ja mám už aj vlastnú rodinu, čiže u mňa bolo aj to odísť od tej rodiny, že nechávam doma deti a manžela s tým, že ja som tu a oni sú doma."

 

B. ROŠTECKÝ:

"O to to bolo ťažšie. Tá túžba po tom, aby ste boli vojak profesionál bola veľmi silná zrejme?"

 

S. HEJCOVÁ:

"No je dosť silná."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Katka?"

 

K. VALENTOVÁ:

"No u mňa určite áno, to bol môj akože odmalička, odmalička nie, ale od určitého veku sen dostať sa k vojakom a konečne som tu."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Na akú pozíciu budete predurčená, kde budete pôsobiť?"

 

K. VALENTOVÁ:

"Na pozíciu strelca a predurčená na útvar Levice."

 

S. HEJCOVÁ:

"Ja budem ako zdravotník a útvar je Ružomberok."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Čiže po celom Slovensku. Čo vás tu prekvapilo keď ste nastúpili sem k práporu výcviku do Martina, ten vojenský život nezaskočil vás?"

 

K. VALENTOVÁ:

"Ako ja môžem povedať, že som milo prekvapená, lebo čakalo som, že to bude v podstate aj tvrdšie, ale tí inštruktori sú fakt skvelí, jednoducho nedávajú nám až tak zabrať, síce nie je to ľahké, nevravím, že je to ľahké, tie rozcvičky teda mňa zabíjajú každé ráno, ale snažím sa, pomaličky časom aj tá fyzička sa zväčšuje a už je to o niečom inom."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Máte tu okolo seba 50 vojakov, vašich spoluslúžiacich teraz, zvykli ste si aj na to Slávka?"

 

S. HEJCOVÁ:

"Áno postupom času sme si zvykli, vlastne sme už prešli tou fázou adaptácie, sme tu už tri týždne, viac ako tri týždne, sme si na seba zvykli."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Súťažíte s nimi?"

 

K. VALENTOVÁ:

"Určite, ja sa snažím byť vo všetkom lepšia ako tí chlapi, chcem, aby som to dokázala vždycky všetko lepšie ako oni, rýchlejšie, presnejšie, aj keď nie vždy to vychádza, ale snažím sa o to."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Vaše želanie čo by ste chceli na tej vojenčine profesionálnej dosiahnuť možno do budúcnosti, hodnosť generála alebo...?"

 

S. HEJCOVÁ:

"...tak možno určite časom postúpiť, síce nie až na generála, ale tak vlastne aspoň trošku."

 

K. VALENTOVÁ:

"No ak sa môžem ja k tomu vyjadriť tak určite je tam ten postup, chcela by som ísť teda vyššie ak sa to bude dať, získavať tu odbornú zdatnosť alebo čokoľvek, proste ísť ďalej, neostať na tom jednom mieste, na tej jednej pozícii celý čas, sama seba dostávať do vyšších sfér."

 

B. ROŠTECKÝ:

"A možno si aj vyskúšať službu v zahraničí, nie?"

 

K. VALENTOVÁ:

"Keby bola tá možnosť dostať sa niekde na nejakú misiu tak určite áno."

 

S. HEJCOVÁ:

"Uvažujem o tom, ale je to ťažké, pretože ak má človek rodinu tak vždy váha ako."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Opäť sme skončili pri rodine. My vám dávame možnosť teraz poslať pesničku domov vašej rodine, vašim najbližším, takže Slávka komu by to bolo a kam?"

 

S. HEJCOVÁ:

"Tak bolo to hlavne pre moje dve deti Daniela a Sašku a potom aj pre manžela a vlastne všetkým, ktorí ma poznajú, do Bunkoviec."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Katka?"

 

K. VALENTOVÁ:

"Ja by som to dala hlavne rodičom, takisto aj môjmu bratovi, sestre a priateľovi do Banskej Bystrice."

.....

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Pesničku zahráme dievčatám až v závere relácie, máme tu totiž ešte pozvánku na zaujímavé spoločensko-športové podujatie od Jána PAVLECHA zo Zväzu vojakov."

 

J. PAVLECH:

"Zväz vojakov v Slovenskej republike pozýva všetkých svojich priaznivcov na jubilejný 15. ročník Medzinárodný vojenský výstup na Kriváň, ktorý sa uskutoční dňa 28. augusta so zahájením od 08.00 na Štrbskom lese. Oficiálne zahájenie je plánované 27. od 18. hodiny v Novej Polianke kde očakávame účasť aj kolegov z Českej republiky, Maďarska, z Poľskej republiky, aj z Ukrajiny."

.....

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"No a tu je sľúbená pesnička a zároveň bodka za reláciou. Na jej výrobe a vysielaní spolupracovali Pavol PRELOVSKÝ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."