Vo štvrtok sme navštívili študentov Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici, s ktorými sme si pripomenuli novembrové udalosti spred 20-tich rokov. Naše pozvanie prijali viacerí hostia. Prvý z nich bol plukovník v zálohe Ivan PANENKA, predstaviteľ Združenia vojenskej obrody Slovenska.
- Dátum: 21.11.2009
- Dĺžka: 9:27 min.
- Veľkosť súboru: 8.65 MB
"Vo štvrtok sme navštívili študentov Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici, s ktorými sme si pripomenuli novembrové udalosti spred 20-tich rokov. Naše pozvanie prijali viacerí hostia. Prvý z nich bol plukovník v zálohe Ivan PANENKA, predstaviteľ Združenia vojenskej obrody Slovenska."
Ivan PANENKA:
"Ja som bol povestný tým, že som veľmi pozorne sledoval kultúrny front, ja som videl behať ZÁTOPKA. Ten pohyb v kultúrnom fronte po 60-tych veď sa hovorilo o zlatých 60-tych rokoch, ten, aj keď do armády akoby nepasoval na toto pracovisko, ktoré bolo tak trochu bokom som prenášal informácie, organizoval predstavenia, respektíve účasť na týchto predstaveniach. Lenže medzi tým sa uskutočnila jedna velikánska životná zmena, ktorá postihla celú túto krajinu a to jest vstup vojsk Varšavskej zmluvy nečakane 21. augusta."
Miroslav MINÁR, redaktor:
"Celé to obdobie v tom 68-om, neskôr teda po invázii bolo naplnené takým rozčarovaním, rozčarovaním z toho, že jednoducho ako keby ste vy cítili istú izoláciu, nedostávali ste informácie?"
I. PANENKA:
"Veď práve to bola najzákladnejšia taká naša nespokojnosť, okrem sociálnych alebo iných poznatkov, ktoré sme mali pokiaľ ide o názory, alebo hodnotenie niektorých udalostí aj svetových, že sa nám javili inak. To bol vlastne aj ten základný rozpor toho predchádzajúceho obdobia, že človek iné videl a iné počul, nebolo možné zotrvávať v pozíciách, ktoré sme dovtedy zastávali a samotné normalizačné obdobie sa nám priečilo. Tí, ktorí sa pridali k tým v úvodzovkách víťazom, tak sa vyvŕšili na nás, že sme museli konkrétne, aj ja, z armády a z pozícii, ktorú som zastával odísť."
M. MINÁR:
"Ste spomínali, že ste aj naživo videli slávneho bežca Emila ZÁTOPKA a vlastne osud tak chcel, že ste sa našli spolu aj s ním na jednej listine?"
I. PANENKA:
"Áno, to som v tom čase samozrejme netušil, že existuje nejaká akcia Norbert alebo nejaké zoznamy, sú tam uznesenia ústredného výboru, ktoré hovoria ako majú byť internovaní a postupne likvidovaní ako nepriateľské osoby ľudia podľa týchto zoznamov v čase mimoriadnej alebo nebezpečnej situácie, pri ohrození bezpečnosti nášho štátu. Táto akcia sa niekoľkokrát odskúšala aj na východnom Slovensku napríklad, sú doklady o tom, že cvične sa spustila, to znamená, že sa zhromažďovali ľudia, ktorí mali byť internovaní."
M. MINÁR:
"November 1989 udalosti 17. novembra znamenali istú satisfakciu?"
I. PANENKA:
"Som netušil, že nás ešte čaká nejaký 17. november. Ja som v rámci svojho postihnutia nevlastnil cestovný pas, nemohol som dokončiť ašpirantúru, nemohol som mať žiadnych podriadených, nemohol som publikovať odborné práce. Pravda, že som patril k ľudom, ktorí chodili na stretnutia, na námestia. Bol som milo prekvapený, keď som dostal z Prahy, že vzniká Združenie vojenskej obrody. Ide o rehabilitovaných, ktorí podľa zákona uvádza rehabilitáciu nespravodlivo prepustených vojakov z povolania po 48-om do roku 89, takže som neskôr sa zúčastnil schôdzok a prihlásil som sa, dostal som rehabilitačné osvedčenie a ukázalo sa, že táto republika, respektíve vláda tejto republiky chce sa postarať alebo odškodniť aj ľudí, ktorí museli odísť."
M. MINÁR:
"Má ešte Združenie vojenskej obrody Slovenska čo povedať alebo sa čím zaoberať aj v týchto dňoch, keď teda uplynulo od novembrových udalostí 20 rokov?"
I. PANENKA:
"Myslím si, že má, lebo vždy sa deje akási nespravodlivosť a mnohým ľudom bolo mnoho vecí nasľubovaných, čo všetko zariadia, ale samozrejme po skončení, respektíve zvolení ako sa stali poslancami, tieto svoje sľuby nikdy nedodržali."
Petra BIHÁRYOVÁ, moderátorka:
"Ozajstnými lídrami našej armády by mali byť poddôstojníci. Je to kategória najmladších veliteľov, profesionálnych vojakov, ktorí do armády vstúpili dobrovoľne. V Nitre, kde sídli mechanizovaný prápor sme sa už viackrát presvedčili, že mladí velitelia sú ťahúňmi dobrých výsledkov jednotky. V rozhovore s Bernardom ROŠTECKÝM to potvrdil aj veliaci poddôstojník práporu, štátny nadrotmajster Martin KONIAR."
Bernard ROŠTECKÝ, redaktor:
"Martin, ste veliaci poddôstojník jedného z najlepších práporov ozbrojených síl nitrianskeho 12. mechanizovaného, čím žije vaša obec, mužstvo poddôstojníkov v týchto dňoch?"
Martin KONIAR:
"Poddôstojníci a mužstvo žijú hlavne výcvikom a to sa deje aj v týchto novembrových dňoch, v podstate stále žijeme výcvikom, pripravujeme sa, keď nie vo výcvikových priestoroch, tak v našich učebniach alebo vo výcvikových zariadeniach, ktoré máme my pridelené ako 12. mechanizovaný prápor priamo v posádke."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo sa týka úrovne disciplíny možno vystrojovacej disciplíny aj tej poradovej ako to vyzerá v prápore?"
M. KONIAR:
"Myslím si, že 12. mechanizovaný prápor urobil za minimálne posledný rok veľký pokrok, ustrojovacia disciplína ako aj poradová príprava sa u našich príslušníkov práporu podstatne zlepšila vďaka veliteľom družstiev a veliacich poddôstojníkov na všetkých úrovniach."
B. ROŠTECKÝ:
"Mali ste svojich ľudí aj na ročných misiách v Afganistane, v strážnych jednotkách v Dehravude a v Talinkovciach (?), ako si počínali tam? Máte už poznatky nejaké?"
M. KONIAR:
"Poznatky, ktoré máme z Afganistanu boli iba pozitívne, máme veľmi dobré, máme skúsenosti, takisto informácie či už z Národného podporného prvku alebo z Centra riadenia operácii zo všetkých strán bola na našich vojakov iba chvála."
B. ROŠTECKÝ:
"Zorganizovali ste v útvare súťaž o najlepšieho poddôstojníka. S akými výsledkami?"
M. KONIAR:
"Tak na 12. prápore ako najlepší poddôstojník bol veliteľ družstva rotný LIGAS, ako najlepší príslušník mužstva bol desiatnik LOVAŠ. Títo príslušníci sa práve včera zúčastnili aj výberu najlepšieho poddôstojníka a vojaka na 1. mechanizovanej brigáde, kde desiatnik LOVAŠ skončil na druhom mieste a rotný LIGAS na 4. mieste v rámci brigády."
B. ROŠTECKÝ:
"Aké boli kritéria a hodnotenia?"
M. KONIAR:
"Kritériá sú rozdielne na základné a doplnkové. Medzi základné kritéria patria výborné výsledky zo streleckej prípravy, výborné výsledky z telesnej prípravy pri služobnom telesnom preskúšaní, minimálne dobré hodnotenie v služobnom hodnotení, ďalšie základné kritérium je nebyť trestaný. Medzi doplnkové kritériá už tam patrí samozrejme jazyková spôsobilosť, počet disciplinárnych odmien, samozrejme sa hodnotí aj vonkajší vzhľad a vystupovanie vojaka."
Petra BIHÁRYOVÁ, moderátorka:
"Nedávna návšteva srbského ministra obrany Dragana ŠUTANOVACA na Slovensku priniesla mnoho podnetov na rozšírenie spolupráce medzi oboma krajinami v oblasti vojenstva. Minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav BAŠKA vyjadril podporu Srbsku v jeho ambíciách stať sa členom NATO."
Jaroslav BAŠKA:
"Počas tohto rokovania som potvrdil politiku otvorených dverí Srbsku pri snahách o integráciu do Európskej únie, ale aj do Severoatlantickej aliancie. Naša spolupráca je naozaj veľmi bohatá, len na tento rok máme podpísaných 18 rôznych bilaterálnych aktivít. Tú spoluprácu vidíme najmä teda pri poradenstve, pri prechode na plne profesionálnu armádu, pretože Slovenská republika má v tomto skúsenosti. Ďalšia spolupráca významná je pri tvorbe tímov EOD, čiže tímov na likvidáciu nevybuchnutej munície, preto je Slovenská republika je aj centrom excelentnosti a bude centrom excelentnosti v rámci Severoatlantickej aliancie. Ďalšia spolupráca je pri spoločných výcvikoch radiačnej, chemickej aj biologickej ochrany, kde ponúkame naše priestory v Zemianskych Kostoľanoch, ale aj medzinárodných štábnych dôstojníkov, ktorý sa organizuje pravidelne v Akadémii Ozbrojených síl. Doteraz tieto kurzy navštívili niektorí dôstojníci práve zo srbského ministerstva obrany a sme veľmi radi, že v tejto spolupráci môžeme pokračovať."
P. BIHÁRYOVÁ:
"Srbský minister obrany Dragan ŠUTANOVAC naznačil aj ďalšie možnosti spolupráce."
Dragan ŠUTANOVAC:
"Jednou priorít Srbska je aj účasť jeho vojakov v medzinárodných misiách a operáciách v zahraničí. Vítame preto možnosť využívať v tomto smere bohaté skúsenosti Slovenska, ktoré už dlhé roky v takýchto misiách úspešne pôsobí. Takisto podporujeme myšlienky na spoluprácu v obrannom priemysle oboch krajín. Kapacity a možnosti na rozvíjanie spoločných projektov existujú a my veríme, že budú aj realizované. Venovali sme sa aj otázkam vojenského školstva a výcviku. Na Slovensku už v rôznych kurzoch študovalo veľa našich dôstojníkov. My ponúkame rovnaké možnosti pre vašich vojakov študovať na srbských vojenských, vzdelávacích inštitúciách."
