Armádny magazín dnes venujeme nitrianskemu 12. mechanizovanému práporu, ktorý je už takmer rok v stálej pohotovosti. Navštívime aj Spojené štáty americké, kde vojaci tohto útvaru vybojovali jedno dôležité víťazstvo.
- Dátum: 22.11.2008
- Dĺžka: 10:20 min.
- Veľkosť súboru: 2.35 MB
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Veliteľa práporu sme vyrušili pri plánovacom procese na budúci rok. Pán podplukovník čo sa chystá pre vás a pre vašich vojakov?"
Pplk. Ing. Ján PARIMUCHA:
"Na budúci výcvikový rok nasadenie do oblastí operácií Afganistan, ALTEA, Bosna a Hercegovina a Cyprus. Samozrejme, že je to dosť náročné splánovať, pretože výcvik už momentálne prebieha, sústreďujeme sa hlavne na operáciu Afganistan, ktorá je pre nás viac dôležitejšia ako operácie, ktoré sú v Európe, ale prikladáme tomu rovnaký význam a rovnaké podmienky pre výcvik, to znamená, ktorý bude nasadený do týchto oblastiach operácií."
B. ROŠTECKÝ:
"Určite to váš prápor zvládne aj tieto náročné úlohy tak, ako ste zvládli aj v tomto roku. Čo bolo také najdôležitejšie?"
J. PARIMUCHA:
"Tohto roku bolo najdôležitejšie, vlastne od 1.1.2008 sme držali hotovosť NRF 10 ako záloha spolu s martinským útvarom 11. mechanizovaným práporom do júla tohto roku. Od júla tohto roku držíme hotovosť pre jednotky NATO, celý útvar, je to ročná hotovosť ako mechanizovaná práporná skupina. Ďalej ako som spomínal prebieha výcvik do operácií kde budú naši vojaci nasadení, takže tomu predchádzali rôzne cvičenia, prípravy, drily na Slovensku a v zahraničí."
B. ROŠTECKÝ:
"Spomenuli ste to zahraničie, ja tu vidím na stene fotografie a snímky, sú tam americkí vojaci, tak zrejme to bolo v Spojených štátoch amerických?"
J. PARIMUCHA:
"Bolo to v Spojených štátoch amerických, bola to vlastne predpríprava na nasadenie do bojových operácií pre tento útvar. Nebolo témou len samostatný boj, ale samozrejme aj téma radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, logistika, prieskum a samostatné bojové operácie pri nasadení."
B. ROŠTECKÝ:
"Dopočul som sa, že to bolo veľmi náročné aj pre vás, aj pre vašich vojakov?"
J. PARIMUCHA:
"Môžem povedať, že sme mali výcvik s prieskumnými jednotkami z americkej armády a výcviky, ktoré boli organizované každý deň, nám prinášali vlastne niečo nové, nové to čo máme natrénované a potrebovali sme to všetko upgradeovať na podmienkach a skúsenostiach tých ľudí, ktorí boli nasadení v týchto bojových operáciách. Americkí vojaci majú týchto skúseností podľa mňa najviac so všetkých vojakov sveta. Bolo to naozaj výnimočné cvičenie 10-dňové, v extrémnych klimatických podmienkach na tému Boj v zastavanej oblasti, kde naozaj všetci príslušníci môjho útvaru, ktorí boli na tomto cvičení, siahali až na dno svojich psychických aj fyzických síl."
B. ROŠTECKÝ:
"Aký bol výsledok podľa vášho hodnotenia a podľa hodnotenia možno americkej strany."
J. PARIMUCHA:
"Z mojej strany ja ako veliteľ hodnotím to cvičenie ako zvládnuté, splnené. Ja som prekvapený zo strany veliteľa brigády generála HEILISA, amerického, že proces plánovania a riadenia operácie je veľmi, veľmi dobre zvládnutý na našej strane a čo sa otázok výcviku týka konkrétne spomínal, že keď velil operácii v Iraku tak práve takýto vojaci ako slovenskí vojaci sú vycvičení v tejto dobe mu tam chýbali. Takže to bola pre mňa určitá satisfakcia. Samozrejme ten pokrok, nové veci v oblasti výcviku idú dopredu, musíme to sledovať a prispôsobovať tento výcvik štandardizovaný na úrovni nášho útvaru od stupňa tím, družstvo, čata, rota, až prápor."
P. REPKOVÁ:
"V úlohe veliteľa jednotky, ktorá cvičila v Spojených štátoch amerických bol kapitán Patrik VELČICKÝ. Pán kapitán vy ste boli priamo s tými vojakmi v tom boli, bojovali ste, aké to tam bolo, ako to aj na vás zapôsobilo, ten výcvik?"
P. VELČICKÝ:
"No každopádne ten výcvik splnil cieľ, ktorý mal stanovený. Keď si zoberieme, že z univerzálnych úloh výcviku 10. práporu vo výcvikovom roku 2008 bol boj v zastavaných priestoroch a na základe tohto sa aj tento výcvik v tých Spojených štátoch odvíjal. Čo sa týka samotnej činnosti v Spojených štátoch amerických, ciele výcviku boli stanovené vlastne vykonať prípravu pred nasadením jednotky do operácie, v tomto prípade do operácie typu v Afganistane, kde vlastne sme mali prevziať skúsenosti príslušníkov Národnej gardy z činností počas takýchto operácií."
B. ROŠTECKÝ:
"Spomínali ste tie skúsenosti, o aké išlo, také najdôležitejšie z americkej strany pre vašich vojakov, možno aj pre vás?"
P. VELČICKÝ:
"Medzi najdôležitejšie postupy, ktoré sme si potrebovali preveriť pre správnosť toho čo cvičíme, bolo vykonávanie sprievodu a ochrana konvojov, zabezpečenie sprievodov a ochrana dôležitých osôb, ďalej činnosť jednotiek pri priblížení sa k jednotlivým objektom a samozrejme v neposlednom rade plánovanie daného typu operácií."
B. ROŠTECKÝ:
"Tí inštruktori mali skúsenosti z takýchto operácií povedzme z Afganistanu, z Iraku."
P. VELČICKÝ:
"Áno samozrejme inštruktori, ktorí riadili náš výcvik, boli tí, ktorí sa práve vrátili z nasadenia v Afganistane."
B. ROŠTECKÝ:
"Váš veliteľ spomínal aj to, že to bolo mimoriadne náročné na fyzickú prípravu. Aký bol morálny stav vašej jednotky po takom 15-kilometrovom pochode, chcelo sa im cvičiť ešte?"
P. VELČICKÝ:
"Príslušníci 12. mechanizovaného práporu z Nitry chodia do práce s tým, že sa pripravujú na nasadenie a nastokrát aj ten každodenný výcvik aj na tej vlastnej učebne výcvikovej základni je dosť náročný a snažíme sa ho priblížiť tomu, aby to zaťaženie bolo také ako v tých operáciách s tým, že sa robia sústredené výcviky, vykonávajú sa nočné zamestnania, pochody na dlhé vzdialenosti. Tým pádom keď sme prišli toto robiť do Spojených štátov v rámci tej čaty, ktorá tam bola vyslaná, vedeli vlastne do čoho idú a vedeli čo ich bude čakať a boli na tie podmienky extrémne pripravení."
B. ROŠTECKÝ:
"Vraj ste tam prekvapili aj amerických kolegov s tým, že viete strieľať z ich zbraní?"
P. VELČICKÝ:
"Áno absolvovali sme v rámci tejto prípravy dva strelecké dni kde sme v prvom vykonávali kvalifikačnú streľbu, ešte predtým sme vykonali streľbu na rozptyl a ďalej sme v ďalšom dni vykonávali pudovú streľbu a jeden z druhov cvičenia z comebac streľby. Dôstojníci a poddôstojníci, ktorí sa podieľali na samotnom riadení tohto výcviku v streleckej príprave boli v značnej miere prekvapení, že z ohľadom na počet vlastne výcvikových hodín, ktorý sme absolvovali z daných druhov zbraní, sme dosahovali výborné a veľmi dobré výsledky, skutočne v priemere o triedu lepšie ako dosahujú príslušníci ich Národnej gardy, ktorí sú vlastne regrutovaní v prípade potreby."
STALO SA
P. REPKOVÁ:
"Túto vojnu nikto nevyhlásil a keď sa skončila nekonali sa žiadne oslavy. Studená vojna trvala 45 rokov a je následkom neunikla nijaká časť sveta. Keď sa rozpadla aliancia 2. svetovej vojny, západné mocnosti a Sovietsky zväz viedli navzájom neúprosný boj až kým sa nerozpadlo sovietske impérium. Východ a západ využívali vo vzájomnej konfrontácii obrovský arzenál prostriedkov, horúčkovité zbrojenie, obchodné embargá, priamo vojenskú účasť v miestnych konfliktoch a vojnách, špionáž a propagandu. To všetko boli zbrane studenej vojny. Hovorí o nich vojenský historik Michal ŠTEFANSKÝ."
M. ŠTEFANSKÝ:
"Studená vojna nebola plánovaná, ale nevyhnutná, pretože išlo o rozpor medzi dvoma veľmocami, na jednej strane medzi Spojenými štátmi americkými, ktoré svojim režimom, liberálnym kapitalizmom a Sovietskym zväzom, ktorého režim bol založený na vláde jednej strany. Tieto rozpory sa utlmili počas 2. svetovej vojny. Boli spojeneckými štátmi, spájal ich boj proti nacizmu, proti fašizmu, ale po 2. svetovej vojne sa obnovili, proste tie rozpory staré sa obnovili a v priebehu 2. svetovej vojny vyhraňovali určité názory a predstavy o tom ako bude vyzerať povojnový svet. Hovorilo sa o federáciách, hovorilo sa konfederáciách a tieto predstavy vznikli vo Veľkej Británii. Britské ministerstvo zahraničných vecí vychádzalo z predstavy, že medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom musí byť proste vyplnený tento priestor nejakým väčším štátnym útvarom, ktorý bude nezávislý. Vznikli predstavy o federáciách a konfederáciách. Treba povedať, že vzťah Sovietskeho zväzu k budúcim federáciám alebo konfederáciám bol najprv pozitívny. Potom keď sa nedohodli s Veľkou Britániou o britsko-sovietskej zmluve o garantovaní západných hraníc Sovietskeho zväzu, tak postoj Sovietskeho zväzu k federáciám bol negatívny. Negatívny bol aj z toho dôvodu, že Sovietsky zväz nechcel pripustiť v strednej Európe vytvorenie väčších celkov, pretože túto sféru chcel ovládnuť."
P. REPKOVÁ:
"Súperenie veľmocí v studenej vojne sa skončilo spoločným vyhlásením amerického prezidenta Georgea BUSHA a Michaila GORBAČOVA na Malte 3. decembra 1989."
B. ROŠTECKÝ:
"A pred záverom relácie nesmieme zabudnúť na najdôležitejšiu udalosť nášho armádneho tímu."
M. MINÁR, redaktor:
"Hlas Plnej poľnej, naša Peťka REPKOVÁ, urobila najvážnejší krok vo svojom mladom živote a vstúpila do zväzku manželského. Novomanželom Pete a Mirovi želáme veľa šťastia a pohody na spoločnej ceste životom."
B. ROŠTECKÝ:
"A táto dobrá správa je aj poslednou dnešnej Plnej poľnej. Na jej príprave a vysielaní spolupracovali Pavol PRELOVSKÝ, Petra REPKOVÁ, Miroslav MINÁR a Bernard ROŠTECKÝ. Dopočutia o týždeň."
