Dnes zarezonujú tragické udalosti intervencie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, navštívime Poddôstojnícku akadémiu v Martine a preveríme úroveň prípravy vojakov do Afganistanu.
- Dátum: 23.08.2008
- Dĺžka: 10:11 min.
- Veľkosť súboru: 2.34 MB
"Intervencia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa pred 40-imi rokmi zarezonuje aj v dnešnom Armádnom magazíne Rádia Regina. S reportážnym mikrofónom potom navštívime Poddôstojnícku akadémiu v Martine a u veliaceho dôstojníka si preveríme úroveň prípravy vojakov do Afganistanu. Nerušené počúvanie vám želá Petra REPKOVÁ."
.....
P. REPKOVÁ:
"Vojenské aspekty obsadzovania Československa okupačnými vojskami v auguste roku 1968 sú stále predmetom bádania vojenských historikov. U nás sa tomuto smutnému obdobiu venuje vojenský historik Michal ŠTEFANSKÝ, s ktorým sa porozprával Ivan BROŽÍK."
I. BROŽÍK:
"Napriek tomu, že aj Československá, vtedy ľudová, armáda nebola samostatná armáda, bola podriadená Varšavskej zmluve. Aký postoj malo vtedy jej vedenie v tých prvých dňoch intervencie, aký postoj mal hlavný veliteľ napríklad prezident republiky?"
M. ŠTEFANSKÝ:
"Pred uskutočnením vojenskej intervencie ministra obrany Martina DZÚRA si pozval sovietsky predstaviteľ Varšavskej zmluvy generálplukovník JANUŠČIKOV a povedal, vydáte rozkaz, aby Československá armáda sa nepostavila na odpor proti Sovietskej armáde a proti postupujúcim vojskám. Vydáte rozkaz, aby nevzlietli československé lietadlá a naopak, aby poskytli všestrannú pomoc postupujúcim vojskám. Takýto rozkaz vydal Martin DZÚR, minister obrany, krátko po polnoci 21. augusta '68. Pokiaľ išlo o hlavného veliteľa československých Ozbrojených síl, Československej armády, generála Ludvíka SVOBODU, ten sa zasadzoval o to, aby nedošlo ku odporu, aby Československá armáda sa nepostavila na odpor, aby nedošlo ku krviprelievaniu."
I. BROŽÍK:
"Kde všade tieto spojenecké vojská na našom území sme mali, kde napríklad na Slovensku všade boli sovietske?"
M. ŠTEFANSKÝ:
"Sovietske vojská, juhozápadné Slovensko celé obsadila 8. motostrelecká divízia a z východu postupovala 38. armáda, sovietska armáda a zo severu sovietska armáda a na strednom Slovensku bol menší bulharský pluk, čiže a z juhu. Samozrejme, že sovietske vojská postupovali z troch strán a z troch strán obsadili aj Slovensko. Obsadili všetky významné mestá, obsadili centrálne úrady, obsadili poštu a strategické body. To je jedna vec, ale potom až do rozmiestnenia sovietskych vojsk, teda až do toho začiatku novembra '68. roku sovietske vojská stiahli sa z miest do okrajových častí alebo do výcvikových priestorov armády a tak, ale neboli v mestách, ale po podpísaní dohody o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa z 18. októbra '68, potom sa určili podmienky kde budú rozmiestnené sovietske vojská. Treba povedať, že o tom sa rokovalo najprv v Mukačeve medzi GREČKOM a Martinom DZÚROM, nedohodli sa. Sovieti požadovali 7 divíznych priestorov, teda 7 divízií, plus letiská. Československý predstaviteľ odpovedal, nemáme. Naša armáda je v stiesnených priestoroch a nemôžme vyprázdniť kasárenské priestory pre cirka 100 až 120-tisíc vojakov. Spočítali to a nakoniec to vyšlo, že tu bude 5 divízií, plus letiská a spoločné výcvikové priestory."
I. BROŽÍK:
"A vie historická veda povedať dislokáciu tých 5 divízií?"
M. ŠTEFANSKÝ:
"Sovietsky záujem bol rozmiestniť svoje vojská na hranici so Spolkovou republikou Nemecko a Rakúskom. Československá strana argumentovala, že práve tam sú najstiesnenejšie priestory, pretože tam bolo najviac dislokovaných československých vojsk, to vyplývalo z tej predstavy, že nebezpečenstvo hrozí zo Spolkovej republiky a preto tam bola aj najväčšia hustota vojsk. Tak navrhli, aby tie vojská boli dislokované v severných a východných Čechách a na Slovensku bola 30. irkutsko-pinská divízia s posádkami v Komárne, v Jelšave, v Rožňave, v Ružomberku, plus vrtuľníkový pluk na Sliači a potom boli v krajských mestách komandatúry."
P. REPKOVÁ:
"Nielen vojenskí historici, ale aj náš tím usilovne pátral po neznámych príbehoch z čias intervencie. V Nových Zámkoch Bernard ROŠTECKÝ oslovil vtedajšieho vojaka základnej služby Jozefa MESIARKINA, ktorí bránil nitrianske kasárne v Krškanoch."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Aké to boli tanky, ktorej armády?"
J. MESIARKIN:
"No boli to maďarské tanky, namierili pravda tie valchy na kasárne, no a ja ako dozorčí som tam stál prakticky prvý, kývol na mňa, to bol taký major podľa mňa, no ale bolo vtedy dosť teplo a títo mali také krátke kožúšky, granáty im viseli a tak ďalej, vykýval, tak ja som išiel tam, hovorím, lebo boli sme takí, no keby bol niekto povedal, že strieľajte alebo zomrite tuná, tak bez váhania človek by."
B. ROŠTECKÝ:
"Vidím, že vás premáha aj dojatie trošku."
J. MESIARKIN:
"No áno lebo vždy keď si na to spomeniem, tak človekovi sa tisnú slzy do očí. No tak ešte nech dokončím okolo toho maďarského majora, tak predstavte si, že som vyliezol na ten tank, neviem prečo, hneď mi podal ruku a pýtal sa po maďarsky, že či viem, prečo prišli. Tak som mu niečo špatné povedal."
B. ROŠTECKÝ:
"Nejakú nadávku?"
J. MESIARKIN:
"No by som povedal, že áno, som ho poslal naspäť odkiaľ došli, ale bol tam plukovník KRÁL, ktorý bol veliteľ učilišťa, no a výsledok toho jednania bol, že oni strážili zvonku kasárne a my zvnútra. No obsadili ten autodróm."
B. ROŠTECKÝ:
"Vráťme sa teda ešte k tomu dňu 21-ho, ja viem aj z čítania rôznych dobových dokumentov, že tam bola nejaká demonštrácia aj civilných občanoch pri kasárňach."
J. MESIARKIN:
"Áno okolo 11-tej išli z Nitry taká demonštrácia so zástavami. Zastali pred kasárňami a začali spievať hymnu. V tom momente normálne tam skoro každý plakal. Niektorí dôstojníci, ale to je tak pravda, normálne si trhali tie hviezdičky, čo mali na výložkách a hádzali ich o zem. No a títo vojaci maďarskí spravili takú rojnicu, nasadili bodáky a išli ako proti tým ľuďom. No nestrieľalo sa, to by som klamal, ale už veľa nechýbalo, začal do mňa tiež, lebo stál som tam vpredu, začal do mňa pichať ten bodák a hrozné stavy to boli. Chytil som mu ten samopal a som sa snažil mu vykrútiť ruky a už vtedy naťahovali kohútiky a v tom momente alebo za chvíľku ma vymenili zo služby lebo začal na mňa kričať jeden dôstojník či som sprostý, keď sa chcem nechať zastreliť a tak ďalej, tak ma vymenili okamžite zo služby."
.....
P. REPKOVÁ:
"Pred týždňom sme vás informovali o výcviku kľúčového personálu do afganskej misie ISAF, konkrétne na striedanie v Kandaháre. Na svoju ďalšiu misiu sa pripravuje aj veliaci dôstojník kapitán Miroslav KOVÁČIK."
M. KOVÁČIK:
"Tak momentálne sme v druhom týždni výcviku. Prvý týždeň výcviku bol taký viac-menej zoznamovací, prebiehal v teoretickej rovine na učebni, kde sa budúci velitelia družstiev, velitelia čiat zoznámili s právnou výchovou, so zdravotnou a aspektom, čo ich čaká v misii v Kandaháre v Afganistane a tento druhý týždeň je už viac taký praktický, takže aj trošku ich preverí fyzicky, čo sa týka prepravy konvojov a týchto vecí."
B. ROŠTECKÝ:
"Teraz ste príslušníkmi vlastne výcvikovej jednotky vojenských misií, aké sú tu podmienky vytvorené na túto prípravu podľa vášho hodnotenia, máte skúsenosti?"
M. KOVÁČIK:
"Áno mám skúsenosti, predtým som absolvoval jednu misiu v Iraku v roku 2005. Predtým sme túto časť prípravy absolvovali na základe ešte v Nitre a som celkom prekvapený v podstate, je tu ten istý personál ako v Nitre a myslím, že sú pripravení celkom na dobrej úrovni."
B. ROŠTECKÝ:
"Irak, Afganistan, sú si podobné, viete, čo vás teda čaká."
M. KOVÁČIK:
"Tak čo som počul, tak v niečom podobné sú, ale sú tam aj dosť veľké rozdiely, ale myslím si, že tak približne viem, čo ma čaká buď už z Iraku alebo od kolegov, ktorí už túto misiu absolvovali predo mnou."
B. ROŠTECKÝ:
"Vaše želanie pred misiou?"
M. KOVÁČIK:
"Moje želanie je, aby sme v podstate úspešne absolvovali výcvik, všetci vyrotovali a takisto všetci sa naspäť vrátili na Slovensko v júni 2009."
B. ROŠTECKÝ:
"Vidím, že ste v nepriestrelnej veste, v plnej zbroji, čo vás čaká, aký výcvik tento deň?"
M. KOVÁČIK:
"Dnešný deň nás čaká výcvik z topografie, v postate presun a orientácia v teréne, použitie GPS, mapy, navigácie."
.....
P. REPKOVÁ:
"Kapitán KOVÁČIK sa v Kandaháre bude spoliehať aj na svojich poddôstojníkov, ktorí náležité kvality v riadení a vedení ľudí získali v martinskej Poddôstojníckej akadémii. Poslanie a úlohy tejto vzdelávacej inštitúcie nám objasnil jej veliteľ podplukovník Peter DŽURDŽENÍK."
P. DŽURDŽENÍK:
"Poslaním Poddôstojníckej akadémie je pripraviť budúcich poddôstojníkov na výkon ich funkcií vo funkčných, ale kariérnych kurzoch, aby boli schopní vykonávať svoje funkcie v prospech Ozbrojených síl.
B. ROŠTECKÝ:
"Táto inštitúcia má v názve akadémia, to znamená, že sa sem k vám dostanú tí najlepší z najlepších?"
P. DŽURDŽENÍK:
"Predpokladáme a výber musí byť konštituovaný tak, aby to boli naozaj najlepší, aby potom mohli funkčne a kariérne rásť vo svojich funkciách."
B. ROŠTECKÝ:
"Ktoré základné také návyky ich učíte vo vašich kurzoch?"
P. DŽURDŽENÍK:
"V podstate to závisí od toho druhu kurzu, buď od funkčného alebo kariérneho. Celý zmysel a podstata v podstate výcviku v kurzoch je kolektívny duch, vodcovstvo, prežitie a iné veci, ktoré sú potrebné pre lídrov, pretože poddôstojníci sú vlastne lídri v našich Ozbrojených silách."
B. ROŠTECKÝ:
"Máte k tomu samozrejme aj odborný personál, ktorí ich pripravuje, dôraz je položený na psychológiu povedzme?"
P. DŽURDŽENÍK:
"Dôraz kladieme na fyzickú zdatnosť, pretože niektorí poddôstojníci naozaj, ktorí sem prichádzajú sú po fyzickej stránke trošku poslabší, takže fyzická zdatnosť, odolnosť, konštruktívne myslenie a líderstvo, vedenie vlastne malých jednotiek."
B. ROŠTECKÝ:
"Z vašich skúseností s čím majú najväčšie problémy okrem tej fyzickej pripravenosti?"
P. DŽURDŽENÍK:
"Niekedy je to problém rozhodnúť sa, keďže učíme ich viesť a prakticky s nimi precvičujeme určité úlohy, ktoré ich nútia premýšľať, takže určité veci ako také slabšie stránky sú v rozhodnutí sa a tým pádom, že sa rozhodnú, tak aj niesť si zodpovednosť za to vlastné rozhodnutie."
.....
P. REPKOVÁ:
"Plná poľná sa týmto príspevkom končí. Za pozornosť vám ďakujú jej tvorcovia Ala KOVÁČOVÁ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra REPKOVÁ."
