Dnešný Armádny magazín venujeme blížiacemu sa 65. výročiu skončenia 2. svetovej vojny a spomienkam vojnového veterána na pôsobenie v Afganistane.
- Dátum: 24.04.2010
- Dĺžka: 8:20 min.
- Veľkosť súboru: 7.64 MB
"Dnešný Armádny magazín venujeme blížiacemu sa 65. výročiu skončenia 2. svetovej vojny a spomienkam vojnového veterána na pôsobenie v Afganistane. Pohodu pri rádiách vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Pamäť na kruté roky 2. svetovej vojny pre nás zachovávajú ľudia, ktorí prežili toto obdobie. Je ich však stále menej. Preto sme o to viac vďační tým, ktorí slovom, štetcom a rukami zachovávajú pamiatku na nich, ako aj na udalosti, ktoré pred 65. rokmi priniesli do našich končín túžobne očakávanú slobodu. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov sa preto rozhodol udeliť umelcom svoje vyznamenania. Niektorým in memoriam, niektorým osobne. O svoje dojmy sa s Miroslavom MINÁROM podelil spisovateľ Ladislav ŤAŽKÝ."
L. ŤAŽKÝ:
"Nič takého sa vo svete neudeje čoho by sa nechopilo umenie. To najlepšie, najcennejšie čo vzniklo v slovenskej literatúre má korene práve v Slovenskom národnom povstaní, vo vojne, v koncentrákoch a v zajateckých táboroch. Ja som hlavnú časť svojej tvorby práve venoval práve tejto tematike. To som urobil z vlastnej skúsenosti, z vlastných zážitkov, z vlastného utrpenia o toto vyznamenanie, čo som tu dostal, tak to je vlastne také uznanie toho, že som tam konal správne, že som sa zachoval čestne."
M. MINÁR, redaktor:
"Čo by ste odkázali mladým tvorcom, aby sa opäť vrátili k tejto téme?"
L. ŤAŽKÝ:
"Treba učiť dejiny, každý národ píše voje dejiny krvou a utrpením a ak slovenský národ zažil v posledných storočiach veľké utrpenie, tak to bolo Slovenské národné povstanie. My máme tisíce hrdinov, prostých ľudí, najmä na dedinách. Zoberme si takého roľníka, ktorý živil partizánov, vojakov a samozrejme aj Nemci sa pri tom priživovali a najmä potom, už po víťazstve, čo postihlo týchto ľudí, týchto zaslúžilých ľudí. Veď práve vyšla teraz kniha Pivnica plná vlkov, kde s zaoberám touto problematikou, kde nahlas kričím, že aká neprávosť sa stala týmto ľuďom, ktorí si zaslúžili uznanie a česť."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Plná poľná navštívila konferenciu s názvom Život v Slovenskej republike. V Považskej Bystrici ju zorganizoval Ústav pamäti národa a medzi mladých historikov zavítal aj minister obrany Jaroslav BAŠKA. Historici sa, pomimo iných tém, venovali aj armáde, žandárstvu Hlinkovej garde a ich pôsobeniu v rokoch 1939 až 45'. So svojim zaujímavým príspevkom vystúpil historik Igor BAKA z Vojenského historického ústavu, ktorý skúmal brannú výchovu v rokoch 43` až 44'. Porozprával sa s ním Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Aká bola tá branná výchova v tých časoch?"
J. BAKA:
"Samozrejme k tomu patrí aj ten aspekt takej mentalizácie spoločnosti, ktorý tu bol v tej dobe, vlastne už od roku 38' - 39` až do konca, potreba militarizovať spoločnosť zo strany vtedajšieho režimu. Vystupňovala sa hlavne na konci vojny. Branná výchova tá bola na programe dňa v podstate od začiatku, od roku 39', Spočiatku bola zverená Hlinkovej garde, pričom ona mala tam samozrejme vojenský aspekt, ale od začiatku tam bol výrazne aj taký ten ideologický aspekt, čo súviselo teda s ideológiou vtedajšieho režimu, so snahou zjednotiť národ v boji proti svojim nepriateľom, čo sa teda personifikovalo najmä na spojencov, na postupujúcu Červenú armádu, ale aj na Maďarov, Rómov, (...) na Židov a vtedy Židoboľševikov a tak ďalej."
B. ROŠTECKÝ:
"Kde bola teda hlavne presadzovaná tá branná výchova, boli to školy alebo nejaké organizácie?"
J. BAKA:
"Hlinková garda dokonca bola (...) povinná a mala vlastne brannú výchovu, mala byť vykonávaná u všetkých občanov od 6. do 60. roku života. Samozrejme Hlinková garda tento obrovský nábor rámcovo nezvládala, nebola na to pripravená odborne a preto sa začala branná výchova realizovať, ale nakoniec ju musela v roku 43' prevziať armáda, čo súviselo už teraz s približovaním sa frontu s potrebou to obyvateľstvo pripraviť na príchod toho frontu. Samozrejme do tej brannej výchovy patrí jednak ideologická príprava, školenie obyvateľstva, snaha zapojiť obyvateľstvo do rôznych svojpomocných prác, opravy ciest, opravy mostov, výstavby bunkrov, na odpratávaní trosiek."
B. ROŠTECKÝ:
"Proces brannej výchovy zrejme narušilo vypuknutie Slovenského národného povstania."
J. BAKA:
"Ako je známe časť armády sa pridala k povstaniu, tie územia, ktoré boli mimo povstaleckého územia tam zavládol okupačný režim, prišla nemecká armáda, čiže nacistický okupačný režim, tak opäť sa vystupňovala tá potreba militarizovať verejnosť, mobilizovať verejnosť, čiže prebiehala obnova brannej moci, ľudia boli mobilizovaní do brannej moci, do Hlinkovej gardy, do slovenskej pracovnej služby, ktoré sa obnovovali a tie boli v podstate už povinné v tejto dobe a masa ľudí bola zase využívaná na zákopové práce. Tá pôvodná myšlienka militarizácie spoločnosti prostredníctvom brannej výchovy sa potom vlastne pretransformovala do tejto podoby a ľudia museli vlastne masovo nastupovať na tie zákopové práce v prospech okupačného režimu. To sprevádzala aj mohutná propaganda, ktorá tvrdila, že musia všetci pracovať pre ten režim, pretože inak príde Červená armáda, ktorá v podstate zlikviduje štátnosť, zlikviduje, to už možno bola tá dobová propaganda, ktorá to všetko sprevádzala."
STALO SA
P. BIHÁRIOVÁ:
"Po polročnom pôsobení v afganskom Tarin Kowte sa domov vrátil aj poručík Michal BUDZÁK z michalovského mechanizovaného práporu. O jeho nových skúsenostiach vo funkcii veliteľa strážnej čaty sa s ním porozprával Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ:
"Michal ste doma, aké sú vaše prvé hodnotenia po skončení misie?"
M. BUDZÁK:
"Určite sme všetci šťastní, že sme sa živí a zdraví vrátili. Prežili sme tam šesť náročných mesiacov. Ja osobne som na svojich chlapcov veľmi hrdý, lebo tam odviedli kus poctivej práce."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako to tam vyzeralo v Tarin Kowte?"
M. BUDZÁK:
"Každý deň vyzeral asi takto, že bolo jedno družstvo v službe, v službe bolo 12 hodín. Po tejto službe malo oddych a ďalších 12 hodín držalo hotovostnú jednotku, to znamená v prípade nepredvídaných udalostí muselo byť pripravené na zasiahnutie. Aj z tohto hľadiska to bolo určite veľmi náročné, hlavne pre chlapcov, ktorí nemali veľmi veľa času na oddych. Samozrejme každý sa snažil nejaký čas si vyčleniť aj na nejaké tie športové aktivity."
B. ROŠTECKÝ:
"Po tej psychickej stránke ako to chlapci znášali?"
M. BUDZÁK:
"Určite už pred koncom bolo na chlapcoch cítiť, že už tá únava sa dostavila po tom čase. Bolo trošku cítiť, že chlapci už toho majú dosť, ale určite udržali sme vysokú úroveň psychickej odolnosti."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako by sa tie skúsenosti, ktoré ste tam vy, aj vaši vojaci, nadobudli dali využiť pri príprave vojakov?"
M. BUDZÁK:
"Ja osobne by som veľmi rád ak by bolo možné a ak by sa tieto poznatky chlapcov preniesli na ďalšie generácie rotujúcich príslušníkov. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby tí chlapci, ktorí tam idú, boli pripravení naozaj na tú realitu, ktorá ich tam môže stretnúť, budú vedieť do čoho idú a čo môžu očakávať."
B. ROŠTECKÝ:
"Aby mali automatickú tú činnosť potom keby sa náhodou niečo stalo?"
M. BUDZÁK:
"Veľa situácií je proste taký, nie sú bežné alebo ktoré sa nedajú nadrilovať, jednoducho stanú sa, treba na nich reagovať promptne."
B. ROŠTECKÝ:
"Napríklad?"
M. BUDZÁK:
"Napríklad privezú vám ranených na tú bránu a teraz chlapci jednoducho sú vyplašený z toho, lebo nevedia čo majú robiť ako prvé, či pozerať na nich alebo či im poskytnúť prvú pomoc alebo či ich prehľadať alebo čo ďalej. Určite by bolo, aspoň môj návrh, minimálne raz, dvakrát zobrať príslušníkov na pitvu, aby vlastne sa stretli aj s mŕtvym človekom alebo s človekom, ktorý má značné poranenia."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Michal BUDZÁK je z Afganistanu už doma, avšak v stredu sme z Prešova na ďalekú púť vyprevadili 57 vojakov strážnej jednotky. Ich novým domovom na najbližších šesť mesiacov stane vojenská základňa v Kandaháre. Veríme, že nad nimi, tak ako aj nad ostatnými našimi vojakmi, ktorí slúžia v zahraničných misiách a operáciách, bude bdieť dnešný oslávenec svätý Juraj, patrón všetkých vojakov a rytierov. Odchádzajúcim vojakom do Afganistanu, ako aj im najbližším doma na Slovensku, je určená záverečná pesnička dnešnej Plnej poľnej. Pripravili a vysielali ju pre vás Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
