Šulekovo, polygón Lešť, ale aj Michalovce sú hlavné destinácie dnešného Armádneho magazínu.
- Dátum: 25.10.2008
- Dĺžka: 10:54 min.
- Veľkosť súboru: 2.5 MB
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Šulekovo, polygón Lešť, ale aj Michalovce sú hlavné destinácie dnešného Armádneho magazínu. Sprevádzať vás bude Petra REPKOVÁ. Príjemné počúvanie."
P. REPKOVÁ: "Výroky Galilea Galileiho a Majstra Jána Husa A predsa sa točí, vošli do dejín a sú súčasťou osnov dejepisu snáď vo všetkých školách. V učebniciach by ste však márne hľadali mená a výroky slovenských martýrov Vilka ŠULEKA a Karola HOLUBYHO. Mladí revolucionári, ktorí v meruôsmych rokoch velili dobrovoľníckym jednotkám, stihol však rovnaký osud. Po potlačení povstania padli do zajatia a pri Hlohovci boli na jeseň v roku 1848 popravení. Avšak ani pod šibenicou nezapreli svoj národ výmenou za milosť. Na mieste popravy dnes stojí pamätník a škola v obci Šulekovo nesie čestný názov Základná škola Vilka ŠULEKA. Ešte predtým než sme sa stretli so žiakmi tejto školy pozval si Miro MINÁR k mikrofónu riaditeľku pani Máriu ONDRUSOVÚ."
M. ONDRUSOVÁ: "Žiaci pravidelne navštevujú mesačne tento pamätník Vilka ŠULEKA, udržiavajú jeho okolie a raz do roka si celá škola pripomína pietnou spomienkou pri pamätníku."
M. MINÁR, redaktor: "Takou dobrou tradíciou u vás býva aj to, že žiaci sa aspoň raz do roka dostanú aj na ďalšie významné a pamätné miesta na Slovensku."
M. ONDRUSOVÁ: "Napríklad na Bradlo alebo sa dostanú do Banskej Bystrice, rôzne miesta navštevujeme."
M. MINÁR: "Ako sa vám to darí zrealizovať, viem, že ste dokonca boli aj na Dukle?"
M. ONDRUSOVÁ: "Buď sa vyzbierajú deti, prípadne z príspevkov Rodičovskej rady alebo sa nám podarí vybaviť autobus zdarma a vtedy už potom si dáme viacej tých akcií."
M. MINÁR: "Nalepí sa na nich niečo?"
M. ONDRUSOVÁ: "Ja si myslím, že áno, lebo máme teraz takú staršiu pani dejepisárku. Na týchto významných miestach bola viackrát, veľmi sa o to zaujíma a nielen ukážkami obrázkov im približuje a potom teda žiaci sú nadchnutí a chceli by navštíviť takéto miesta."
M. MINÁR: "My už s vojakmi Čestnej stráže a vojakmi z Hlohovca sme sa stretli so žiakmi základnej školy. Neboli sme sami, bol tu aj spevák Bystrík, ktorý vytvoril perfektnú atmosféru. No a vojaci Čestnej stráže Ozbrojených síl si pripravili aj malé prekvapenie pre žiakov, pretože si ich pozvali k sebe a teraz v tejto chvíli precvičujú alebo snažia sa ich naučiť také tie základné cviky so zbraňou. Skúsil si to aj Bystrík. Bystrík, ťažšie je spievať alebo takto cvičiť s tou zbraňou?"
Bystrík: "No priznám sa, že pre mňa je ľahšie spievať a toto je ťažšie a dokonca tá puška je dosť ťažká, ja som si vždy myslel, že je ľahšia, takže ja ich celkom aj obdivujem a hlavne keď som ja bo tiež na vojne tak oni mali vedľa nás kasárne a vždy som ich tak trošku ľutoval lebo oni tak dlho museli vždy stáť a nemohli sa pohnúť, takže veľký rešpekt."
M. MINÁR: "Super, ideme sa pozrieť ako im to ide. Tu sú dvaja odvážlivci, jedno dievča a jeden chlapec."
P. REPKOVÁ: "Výroky Galilea Galileiho a Majstra Jána Husa A predsa sa točí, vošli do dejín a sú súčasťou osnov dejepisu snáď vo všetkých školách. V učebniciach by ste však márne hľadali mená a výroky slovenských martýrov Vilka ŠULEKA a Karola HOLUBYHO. Mladí revolucionári, ktorí v meruôsmych rokoch velili dobrovoľníckym jednotkám, stihol však rovnaký osud. Po potlačení povstania padli do zajatia a pri Hlohovci boli na jeseň v roku 1848 popravení. Avšak ani pod šibenicou nezapreli svoj národ výmenou za milosť. Na mieste popravy dnes stojí pamätník a škola v obci Šulekovo nesie čestný názov Základná škola Vilka ŠULEKA. Ešte predtým než sme sa stretli so žiakmi tejto školy pozval si Miro MINÁR k mikrofónu riaditeľku pani Máriu ONDRUSOVÚ."
M. ONDRUSOVÁ: "Žiaci pravidelne navštevujú mesačne tento pamätník Vilka ŠULEKA, udržiavajú jeho okolie a raz do roka si celá škola pripomína pietnou spomienkou pri pamätníku."
M. MINÁR, redaktor: "Takou dobrou tradíciou u vás býva aj to, že žiaci sa aspoň raz do roka dostanú aj na ďalšie významné a pamätné miesta na Slovensku."
M. ONDRUSOVÁ: "Napríklad na Bradlo alebo sa dostanú do Banskej Bystrice, rôzne miesta navštevujeme."
M. MINÁR: "Ako sa vám to darí zrealizovať, viem, že ste dokonca boli aj na Dukle?"
M. ONDRUSOVÁ: "Buď sa vyzbierajú deti, prípadne z príspevkov Rodičovskej rady alebo sa nám podarí vybaviť autobus zdarma a vtedy už potom si dáme viacej tých akcií."
M. MINÁR: "Nalepí sa na nich niečo?"
M. ONDRUSOVÁ: "Ja si myslím, že áno, lebo máme teraz takú staršiu pani dejepisárku. Na týchto významných miestach bola viackrát, veľmi sa o to zaujíma a nielen ukážkami obrázkov im približuje a potom teda žiaci sú nadchnutí a chceli by navštíviť takéto miesta."
M. MINÁR: "My už s vojakmi Čestnej stráže a vojakmi z Hlohovca sme sa stretli so žiakmi základnej školy. Neboli sme sami, bol tu aj spevák Bystrík, ktorý vytvoril perfektnú atmosféru. No a vojaci Čestnej stráže Ozbrojených síl si pripravili aj malé prekvapenie pre žiakov, pretože si ich pozvali k sebe a teraz v tejto chvíli precvičujú alebo snažia sa ich naučiť také tie základné cviky so zbraňou. Skúsil si to aj Bystrík. Bystrík, ťažšie je spievať alebo takto cvičiť s tou zbraňou?"
Bystrík: "No priznám sa, že pre mňa je ľahšie spievať a toto je ťažšie a dokonca tá puška je dosť ťažká, ja som si vždy myslel, že je ľahšia, takže ja ich celkom aj obdivujem a hlavne keď som ja bo tiež na vojne tak oni mali vedľa nás kasárne a vždy som ich tak trošku ľutoval lebo oni tak dlho museli vždy stáť a nemohli sa pohnúť, takže veľký rešpekt."
M. MINÁR: "Super, ideme sa pozrieť ako im to ide. Tu sú dvaja odvážlivci, jedno dievča a jeden chlapec."
Vojak: "Nižšie, nižšie, len takto zatiaľ, len takto, do výšky špičky nôh. Zbraň, úder puškou, naspäť hore trocha iba a teraz hore si ju vysuňte, hore, hore, sem, sem, nie, nie, túto ruku ešte tu, pravú ruku sem takto, ľavou rukou sem tu, tu, tu, tak. Môže byť?"
Žiaci: "Áno."
P. REPKOVÁ: "V rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky vytvorí Slovensko spolu s Českom takzvanú bojovú skupinu. Prípravu slovenskej jednotky dostala na starosť 2. mechanizovaná brigáda v Prešove. V noci z utorka na stredu sme sa spojili s jej veliteľom, brigádnym generálom Ondřejom NOVOSADOM."
O. NOVOSAD: "V súčasnej dobe v rámci tohto veliteľsko štábneho cvičenia s čiastočným vyvedením vojsk prebieha takzvaná certifikácia, je to úplná previerka deklarovaných jednotiek, ako sú pripravené dokumentačne, materiálne, na bojové nasadenie, ako sú schopné plniť aj úlohy stabilizačných operácií a všetky úlohy spojené so škálou, ktorá sa očakáva, že takéto jednotky Európskej únie v stabilizačných operáciách plnili. Mechanizovaná rota je predovšetkým pripravovaná na plnenie ofenzívnych úloh a úloh stabilizačnej operácie. Postupne pri získavaní povedzme kontroly v priestore zodpovednosti, ale zároveň samozrejme aj na plnenie humanitárnej pomoci a podobných úloh, skrátka v rámci takzvaného biskipping u. Jednotka logistickej podpory zas bude plniť špecifickú úlohu zásobovania a prepráv pre celú bojovú skupinu v priestore nasadenia. Pyrotechnická jednotka, je to čata špecialistov, ktorí budú zabezpečovať predovšetkým likvidáciu nástražných výbušných systémov, nevybuchnutej munície, ktorá by mohla ohroziť vojská, ale i obyvateľstvo v priestore nasadenia. Čata radiačného a chemického prieskumu bude špecializovaná na prieskum. No a jednotka vojenskej polície v podstate bude mať v podstate takú podpornú, bezpečnostnú úlohu."
P. REPKOVÁ: "Predtým ako východniari začali ostrí cvičenie stretol sa Bernard ROŠTECKÝ s veliteľom práporu z Michaloviec podplukovníkom Zoltánom IBOŠOM."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Majú vaši chlapi skúsenosti aj z mierových misií, operácií, napríklad ako vy ste velili v Kosove?"
Z. IBOŠ: "Majú, pracoval som s nimi a bude to moja veľká výhoda, že poznám personál z práce z Kosova, pretože to boli vojaci tohto práporu. Majú skúsenosti z Afganistanu, z Iraku, boli vo všetkých misiách a snažíme sa ich aplikovať aj do praxe."
B. ROŠTECKÝ: "Čo sa týka nových vojakov, ktorí prišli iba nedávno, zaradili sa do výcviku bez problémov?"
Z. IBOŠ: "No sú to profesionálny vojaci, očakáva sa to od nich, sú pripravovaní v základných školách po nástupe na vojnu, no a nie je to v takom veľkom množstve, aby s tým mal kolektív problém. Vojak je nútený, pokiaľ sa dostane do vojenského kolektívu profesionálneho, je nútený zaradiť sa a čo najrýchlejšie sa dostať na ich úroveň."
B. ROŠTECKÝ: "Pán veliteľ vy ste na funkciu nastúpili iba nedávno, tri týždne, ako ste vy zaradili do tohto kolektívu práporu."
Z. IBOŠ: "Mojou veľkou výhodou bolo to, že som s nimi spolupracoval v Kosove, či už so štábom alebo s vojakmi, ináč by to bolo oveľa ťažšie. Dostal som sa do rozhodujúcej fázy tohto práporu u 2. brigády u 22. práporu, mesiac pred certifikačným cvičením, ale úlohu zvládnem a nemám s tým veľký problém, pretože mám skúsenosti od 1. brigády s dvomi certifikáciami, či už ako náčelník operačného oddelenia, veliteľ práporu logistickej podpory. Z profesionálneho hľadiska je pre mňa výzvou veliť tomuto práporu, ktorý sa stal prioritou Ozbrojených síl. Som profesionálny vojak, viac k tomu nemám."
P. REPKOVÁ: "Nuž a ako to býva zvykom pred dôležitými cvičeniami prichádza Plná poľná priamo medzi vojakov, aby ich spolu so svojimi hosťami povzbudila do náročných fáz výcviku. Tentoraz to pomimo obľúbeného Trampsongu boli aj mladí hudobníci zo Žiliny."
B. ROŠTECKÝ: "Tento potlesk, ktorý ste práve počuli patril zoskupeniu hudobnému s názvom Barabura a ja mám už pri mikrofóne kapelníka Miška BOBÁŇA. Michal, často nehrávate pre vojakov alebo áno?"
M. BOBÁŇ: "Pre vojakov sme hrávali doteraz dve akcie, teraz vám a minulý rok sme hrali v Martine, celkom to malo ohlas, tak sa nám to páčilo lebo to publikum je také srdečné."
B. ROŠTECKÝ: "A teraz ste prvýkrát vo Vojenskom výcvikovom priestore, vlastne na cvičení s týmito vojakmi prešovskej brigády, je to taký stiesňujúci pocit?"
M. BOBÁŇ: "Nie, nie, ten pocit je v poriadku, na vojne som nebol, nemôžem nazývať civilnú službu ako vojenskú, v podstate som bol v civile a nemal som v rukách alebo nemal som kontakt so zbraňou, pracoval som alebo slúžil svoju náhradnú službu v Mestskom divadle v Žiline."
B. ROŠTECKÝ: "Nepracovali ste so zbraňami, teraz je vašou zbraňou čo?"
M. BOBÁŇ: "Dajme tomu ten sláčik, teda keď je možnosť."
B. ROŠTECKÝ: "No ale určite na vojne alebo aspoň blízko k vojakom mal Peťo VAŇOVČEK."
P. VAŇOVČEK: "No v podstate bol som profesionál, ja som bol vo vojenskom útvare Vojenský umelecký súbor v Bratislave. Akurát sme chytili obdobie keď bola vlastne revolúcia, padol komunizmus, takže bola to v podstate taká veľká dovolenka, ale zbraň som držal, bol som na cvičáku a týždeň som z toho nepočul."
B. ROŠTECKÝ: "Aké sú spomienky po rokoch?"
P. VAŇOVČEK: "Nuž našťastie na niektoré som už zabudol lebo tam to bolo, ja to hovorím tak, jeden velikánsky žúr, asi by som to nemal prezrádzať, ale bola to pravda, ale bolo tam veľmi dobre, nové známosti som tam získal, nových kamarátov."
B. ROŠTECKÝ: "Vojenský umelecký súbor chodieval za vojakmi, teraz ste tiež prišli za vojakmi, takže možno aj taká nostalgia."
P. VAŇOVČEK: "Je to také menšie retro lebo my sme v podstate hrávali v celom Československu, boli sme v Tábore, v severných Čechách, boli sme aj úplne na východnom Slovensku, sme prechádzali celú republiku, takže teraz som si tak pripomenul, že tie staré dobré časy keď sme chodievali ešte 1203 kou piati namačkaní v aute a hrali sme vojakom a bolo to fajn."
B. ROŠTECKÝ: "Keď bude možnosť zavoláme vás opäť. Aké sú plány kapely do budúcnosti?"
M. BOBÁŇ: "Chceme dokončiť internetovú stránku, ktorá bude za chvíľočku aktuálna každú chvíľu. Chceme nahrať CD čko, či sa to podarí do tých troch mesiacov to sa ešte uvidí. Budeme sme sa snažiť nejakým spôsobom sa ešte ďalej zviditeľňovať a hrávať, eventuálne pre vojsko." .....
STALO SA
P. REPKOVÁ: "90. výročie vzniku Československé štátu spolu so spomienkou na jedného zo zakladateľov Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA si pripomenuli aj v Michalovciach. Plnú poľnú o tom informoval náš spolupracovník Milan ŠTEFAN."
M. ŠTEFAN: "K tejto spomienke sa pripájajú aj členovia a sympatizanti Vojenského klubu generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA v Michalovciach. Kytičku kvetín, ako symbol úcty a vďaky, položili k pamätnej tabuli generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA pri okresnej knižnici Gorazda ZVONICKÉHO na ulici Štefánikovi. Na záver spomienky zaznela Štefánikova obľúbená pieseň Keby som bol vtáčkom. Vojenský klub Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA má za sebou plodnú činnosť. V máji 1996 členovia odhalili pamätnú tabuľu s reliéfom Štefánikovi. Spolu s tunajším domom Matice slovenskej si na cintoríne v Pavlovciach nad Uhom, okres Michalovce uctievali pamiatku letcov Gustáva PAŽICKÉHO a Ferdinanda ŠVENTA. O život prišiel vo vzdušnom súboji v roku 1939. (...) sme nadviazali kontakty so študentmi tunajších stredných škôl a pobočkou Podnikovo hospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity."
P. REPKOVÁ: "V rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky vytvorí Slovensko spolu s Českom takzvanú bojovú skupinu. Prípravu slovenskej jednotky dostala na starosť 2. mechanizovaná brigáda v Prešove. V noci z utorka na stredu sme sa spojili s jej veliteľom, brigádnym generálom Ondřejom NOVOSADOM."
O. NOVOSAD: "V súčasnej dobe v rámci tohto veliteľsko štábneho cvičenia s čiastočným vyvedením vojsk prebieha takzvaná certifikácia, je to úplná previerka deklarovaných jednotiek, ako sú pripravené dokumentačne, materiálne, na bojové nasadenie, ako sú schopné plniť aj úlohy stabilizačných operácií a všetky úlohy spojené so škálou, ktorá sa očakáva, že takéto jednotky Európskej únie v stabilizačných operáciách plnili. Mechanizovaná rota je predovšetkým pripravovaná na plnenie ofenzívnych úloh a úloh stabilizačnej operácie. Postupne pri získavaní povedzme kontroly v priestore zodpovednosti, ale zároveň samozrejme aj na plnenie humanitárnej pomoci a podobných úloh, skrátka v rámci takzvaného biskipping u. Jednotka logistickej podpory zas bude plniť špecifickú úlohu zásobovania a prepráv pre celú bojovú skupinu v priestore nasadenia. Pyrotechnická jednotka, je to čata špecialistov, ktorí budú zabezpečovať predovšetkým likvidáciu nástražných výbušných systémov, nevybuchnutej munície, ktorá by mohla ohroziť vojská, ale i obyvateľstvo v priestore nasadenia. Čata radiačného a chemického prieskumu bude špecializovaná na prieskum. No a jednotka vojenskej polície v podstate bude mať v podstate takú podpornú, bezpečnostnú úlohu."
P. REPKOVÁ: "Predtým ako východniari začali ostrí cvičenie stretol sa Bernard ROŠTECKÝ s veliteľom práporu z Michaloviec podplukovníkom Zoltánom IBOŠOM."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Majú vaši chlapi skúsenosti aj z mierových misií, operácií, napríklad ako vy ste velili v Kosove?"
Z. IBOŠ: "Majú, pracoval som s nimi a bude to moja veľká výhoda, že poznám personál z práce z Kosova, pretože to boli vojaci tohto práporu. Majú skúsenosti z Afganistanu, z Iraku, boli vo všetkých misiách a snažíme sa ich aplikovať aj do praxe."
B. ROŠTECKÝ: "Čo sa týka nových vojakov, ktorí prišli iba nedávno, zaradili sa do výcviku bez problémov?"
Z. IBOŠ: "No sú to profesionálny vojaci, očakáva sa to od nich, sú pripravovaní v základných školách po nástupe na vojnu, no a nie je to v takom veľkom množstve, aby s tým mal kolektív problém. Vojak je nútený, pokiaľ sa dostane do vojenského kolektívu profesionálneho, je nútený zaradiť sa a čo najrýchlejšie sa dostať na ich úroveň."
B. ROŠTECKÝ: "Pán veliteľ vy ste na funkciu nastúpili iba nedávno, tri týždne, ako ste vy zaradili do tohto kolektívu práporu."
Z. IBOŠ: "Mojou veľkou výhodou bolo to, že som s nimi spolupracoval v Kosove, či už so štábom alebo s vojakmi, ináč by to bolo oveľa ťažšie. Dostal som sa do rozhodujúcej fázy tohto práporu u 2. brigády u 22. práporu, mesiac pred certifikačným cvičením, ale úlohu zvládnem a nemám s tým veľký problém, pretože mám skúsenosti od 1. brigády s dvomi certifikáciami, či už ako náčelník operačného oddelenia, veliteľ práporu logistickej podpory. Z profesionálneho hľadiska je pre mňa výzvou veliť tomuto práporu, ktorý sa stal prioritou Ozbrojených síl. Som profesionálny vojak, viac k tomu nemám."
P. REPKOVÁ: "Nuž a ako to býva zvykom pred dôležitými cvičeniami prichádza Plná poľná priamo medzi vojakov, aby ich spolu so svojimi hosťami povzbudila do náročných fáz výcviku. Tentoraz to pomimo obľúbeného Trampsongu boli aj mladí hudobníci zo Žiliny."
B. ROŠTECKÝ: "Tento potlesk, ktorý ste práve počuli patril zoskupeniu hudobnému s názvom Barabura a ja mám už pri mikrofóne kapelníka Miška BOBÁŇA. Michal, často nehrávate pre vojakov alebo áno?"
M. BOBÁŇ: "Pre vojakov sme hrávali doteraz dve akcie, teraz vám a minulý rok sme hrali v Martine, celkom to malo ohlas, tak sa nám to páčilo lebo to publikum je také srdečné."
B. ROŠTECKÝ: "A teraz ste prvýkrát vo Vojenskom výcvikovom priestore, vlastne na cvičení s týmito vojakmi prešovskej brigády, je to taký stiesňujúci pocit?"
M. BOBÁŇ: "Nie, nie, ten pocit je v poriadku, na vojne som nebol, nemôžem nazývať civilnú službu ako vojenskú, v podstate som bol v civile a nemal som v rukách alebo nemal som kontakt so zbraňou, pracoval som alebo slúžil svoju náhradnú službu v Mestskom divadle v Žiline."
B. ROŠTECKÝ: "Nepracovali ste so zbraňami, teraz je vašou zbraňou čo?"
M. BOBÁŇ: "Dajme tomu ten sláčik, teda keď je možnosť."
B. ROŠTECKÝ: "No ale určite na vojne alebo aspoň blízko k vojakom mal Peťo VAŇOVČEK."
P. VAŇOVČEK: "No v podstate bol som profesionál, ja som bol vo vojenskom útvare Vojenský umelecký súbor v Bratislave. Akurát sme chytili obdobie keď bola vlastne revolúcia, padol komunizmus, takže bola to v podstate taká veľká dovolenka, ale zbraň som držal, bol som na cvičáku a týždeň som z toho nepočul."
B. ROŠTECKÝ: "Aké sú spomienky po rokoch?"
P. VAŇOVČEK: "Nuž našťastie na niektoré som už zabudol lebo tam to bolo, ja to hovorím tak, jeden velikánsky žúr, asi by som to nemal prezrádzať, ale bola to pravda, ale bolo tam veľmi dobre, nové známosti som tam získal, nových kamarátov."
B. ROŠTECKÝ: "Vojenský umelecký súbor chodieval za vojakmi, teraz ste tiež prišli za vojakmi, takže možno aj taká nostalgia."
P. VAŇOVČEK: "Je to také menšie retro lebo my sme v podstate hrávali v celom Československu, boli sme v Tábore, v severných Čechách, boli sme aj úplne na východnom Slovensku, sme prechádzali celú republiku, takže teraz som si tak pripomenul, že tie staré dobré časy keď sme chodievali ešte 1203 kou piati namačkaní v aute a hrali sme vojakom a bolo to fajn."
B. ROŠTECKÝ: "Keď bude možnosť zavoláme vás opäť. Aké sú plány kapely do budúcnosti?"
M. BOBÁŇ: "Chceme dokončiť internetovú stránku, ktorá bude za chvíľočku aktuálna každú chvíľu. Chceme nahrať CD čko, či sa to podarí do tých troch mesiacov to sa ešte uvidí. Budeme sme sa snažiť nejakým spôsobom sa ešte ďalej zviditeľňovať a hrávať, eventuálne pre vojsko." .....
STALO SA
P. REPKOVÁ: "90. výročie vzniku Československé štátu spolu so spomienkou na jedného zo zakladateľov Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA si pripomenuli aj v Michalovciach. Plnú poľnú o tom informoval náš spolupracovník Milan ŠTEFAN."
M. ŠTEFAN: "K tejto spomienke sa pripájajú aj členovia a sympatizanti Vojenského klubu generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA v Michalovciach. Kytičku kvetín, ako symbol úcty a vďaky, položili k pamätnej tabuli generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA pri okresnej knižnici Gorazda ZVONICKÉHO na ulici Štefánikovi. Na záver spomienky zaznela Štefánikova obľúbená pieseň Keby som bol vtáčkom. Vojenský klub Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA má za sebou plodnú činnosť. V máji 1996 členovia odhalili pamätnú tabuľu s reliéfom Štefánikovi. Spolu s tunajším domom Matice slovenskej si na cintoríne v Pavlovciach nad Uhom, okres Michalovce uctievali pamiatku letcov Gustáva PAŽICKÉHO a Ferdinanda ŠVENTA. O život prišiel vo vzdušnom súboji v roku 1939. (...) sme nadviazali kontakty so študentmi tunajších stredných škôl a pobočkou Podnikovo hospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity."
P. REPKOVÁ: "No a to už bola posledná správa dnešnej relácie. Pripravili a vysielali ju pre vás Dušan KALNÝ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
