V čase 2. svetovej vojny tisíce Slovákov ďaleko za hranicami svojej vlasti, bojovalo proti fašistickej tyranii. Za okupovanú vlasť a konečnú porážku nenávideného nepriateľa preukazovali mimoriadnu odvahu a vlastenectvo. Svedectvo o tom vydá nový celovečerný film, ktorý sa tvorí v pražských ateliéroch.
- Dátum: 31.03.2008
- Dĺžka: 7:57 min.
- Veľkosť súboru: 1.82 MB
Textový prepis relácie:
P REPKOVÁ, moderátorka: "V čase 2. svetovej vojny tisíce Slovákov ďaleko za hranicami svojej vlasti, bojovalo proti fašistickej tyranii. Za okupovanú vlasť a konečnú porážku nenávideného nepriateľa preukazovali mimoriadnu odvahu a vlastenectvo. Svedectvo o tom vydá nový celovečerný film, ktorý sa tvorí v pražských ateliéroch. Niečo nám o snímke s názvom Tobruk prezradil režisér Václav MARHOUL."
V. MARHOUL (preklad z češtiny): "Málokto na Slovensku vôbec tuší, že slovenskí vojaci bojovali počas 2. svetovej vojny v severnej Afrike v púšti pri obrane prístavu Tobruk. To bola veľmi slávna bitva, počas vojny druhá najväčšia blokáda a Čechoslováci tam vtedy bojovali od roku 1941 od októbra, až do marca 1942. Hlavným partnerom za slovenskú stranu je slovenské ministerstvo obrany a my sme celý ten film realizovali minulý rok tri mesiace v tuniskej púšti. V tejto chvíli sa film strihá a teraz ešte v jari budeme dorábať hudbu, zvuky, ruchy a atď."
P. REPKOVÁ: "Premiéra filmu Tobruk sa na Slovensku uskutoční vo viacerých mestách na prelome mesiacov august a september."
..... P. REPKOVÁ: "Ešte predtým než naplno vypukla 2. svetová vojna, rozhorela sa vojna malá. Tak niektorí historici charakterizujú konflikt medzi Slovenskom a Maďarskom koncom marca 1939. S niektorými aspektami nás oboznámil vedecký pracovník Vojenského historického ústavu Bratislava Igor BAKA."
I. BAKA: "Tieto útoky nemali väčší úspech, pretože to bol len niekoľko jednotiek, slovenská armáda nemala silu na to, aby tie maďarské jednotky z týchto pozícií vytlačila. Do toho už vlastne 24. marca prišlo rozhodnutie nemeckej strany, ktorá sa zaangažovala do tohto konfliktu, zistila, že nie je dobre rozoštvávať tieto štáty medzi sebou a zasiahla s tým, že nariadila slovenskej strane ukončiť tieto operácie a maďarskej. Ďalšie také lokálne boje prebiehali aj v nasledujúcich dňoch ešte aj v apríli. Toho 24. marca sa odohrala taká dosť významná udalosť, to bolo bombardovanie Spišskej Novej Vsi ako takú odplatu za činnosť slovenského letectva."
P. MINÁR, redaktor: "Aké boli obete?" I. BAKA: "Bolo 13 mŕtvych, pričom 8 civilov, štyria vojaci a jeden dôstojník. Toto bombardovanie vlastne aj v slovenskej spoločnosti vyvolalo takú vlnu rozhorčenia a ešte viac ako vlastne vystupňovalo takú tú túžbu po odpore."
..... P. REPKOVÁ: "Ďalšiu kapitolu vojenských horolezeckých expedícií začali písať členovia vojenského horolezeckého klubu Roháče. Do Himalájí, najvyšších hôr sveta, odcestovali vojaci a členovia Horskej záchrannej služby, aby sa znovu pokúsili vystúpiť na jednu z najťažších 8‑tisícoviek majestátnu Annapurnu. V roku 2005 sa im to nepodarilo. Na vrchol chýbalo iba niekoľko metrov. Vedúci expedície plukovník v zálohe Ján MATLÁK verí, že tentoraz Annapurnu pokoria."
J. MATLÁK: "V podstate ide o znovupokus, to len nazvem, o dolezenie na hlavný vrchol Annapurny I. vysoký 8091 metrov, len s tým rozdielom, že sme si vybrali síce technicky veľmi náročnú, ale objektívne najbezpečnejšiu cestu tzv. poľskú cestu."
Redaktor: "Pri všetkých vojenských expedíciách ste mali dobrý tím. Ako to vyzerá teraz?"
J. MATLÁK: "Vzhľadom k tomu, že gro tohto tímu, čiže 7 ľudí tvoria už osvedčení harcovníci z predchádzajúcej expedície, doplnení o novú mladú krv, tak ten tím bude minimálne tak výkonný, ak nie výkonnejší ako ten predchádzajúci."
Redaktor: "Našli ste podporu na ministerstve obrany, keby ste upresnili aká je to podpora."
J. MATLÁK: "Tak predovšetkým v rámci zákonných možností nám ministerstvo obrany poskytlo dotáciu občianskemu združeniu, nášmu horolezeckému klubu, ktorý vyvíja vlastne činnosť i v prospech dá sa povedať ozbrojených síl, no a chalani cez to všetko, že tieto skúsenosti budú získavať v rámci svojich dovoleniek, ktoré síce mohli stráviť s rodinami, ale budú cenné pre ozbrojené sily."
P. REPKOVÁ: "Lekár výpravy podplukovník Andrej HARENDARČÍK, má expedičné skúsenosti z roku 2005. Tvrdí, že v prostredí veľhôr sa treba pripraviť na všetky možné zdravotné ohrozenia. Aj preto so sebou nesie asi 80 kilogramov liekov, náplastí, dláh a obväzov. S typicky slovenskou vynaliezavosťou sa však pripravil aj na najväčšiu hrozbu, črevné ochorenia."
A. HARENDARČÍK: "Viem, že hnačkové ochorenia, ktoré sú veľmi bežné v týchto podmienkach, hlavne počas pobytu v Káthmandú a cestou do základného tábora, to je najčastejšie ochorenie, ktoré rieši každá expedícia, našťastie my sme v roku 2005 tieto problémy nemali aj vďaka našej slovenskej medicíne, ak to môžem takto nazvať. V tom základnom tábore sme si pomáhali tzv. (...) karamel brandy. Doniesli sme si zopár litríkov liehu medicinálneho, tam sme to riedili s takým karamelovým roztokom 1:1 a bol to asi 50‑percentný alkohol."
Redaktor: "Takže to bolo na odľahčenie, ale predsa len, keby sa niečo stalo, aj keď vám to nikto samozrejme neželá, ako je postarané trebárs o odvoz ranených. Je tam nejaké zabezpečenie?"
A. HARENDARČÍK: "Samozrejme je, máme skúsenosť z minulej expedície, kedy sme riešili dva prípady omrznutých nôh a ťažko podvrtnutého členku a v priebehu dvoch dní v podstate sme mali vrtuľník, ktorý nás odviezol, transportoval do mesta a odtiaľ lietadlom sme leteli do Káthmandú a boli odborne ošetrení."
Redaktor: "Samozrejme, našim horolezcom budeme držať palce, aby ich takéto a podobné nepríjemnosti obchádzali a hlavne aby sa im splnil ich veľký cieľ, dosiahnuť 8091 metrov vysoký vrchol Annapurny. Majú na to tentoraz všetky predpoklady, aj čo sa vybavenia a zabezpečenia expedície týka. Podobne na tom boli MATLÁKOVI chlapi aj pri našej historicky prvej vojenskej horolezeckej expedícií do Himalájí, v roku 1998. Na nej sa im podaril husársky kúsok v podobe úspešného výstupu na 8048 metrov vysokú Šiša Pangmu. Tento výstup u celá expedícia boli vtedy odbornými kruhmi hodnotené ako najúspešnejšia výprava v celej histórii československého horolezectva, čo do počtu členov expedície na vrchole hory. Z 12‑tich horolezcov vystúpilo na štít 6. Podobný úspech dosiahli vojenskí horolezci v roku 2000 v pohorí Pamír, keď sa im podarilo vystúpiť na najvyššiu horu Pik Lenina vysoký 7134 metrov. Tretia expedícia v roku 2005 opäť do Himalájí však nevyšla podľa predstáv. Útočné družstvo muselo výstup na vrchol Annapurny vzdať kvôli počasiu niekoľko výškových metrov pod vrcholom. Vtedy prejavil vedúci expedície plukovník Ján MATLÁK svoje vodcovské schopnosti v plnej miere. Musel v krátkom čase prijať nepopulárne rozhodnutie, ktorého sa bojí každý horolezec. Rozhodnutie o prerušení výstupu na horu. Aj napriek tomu, že ďalšie šance už nebudú. Svojim rozhodnutím však možno zachránil zdravie a životy sebe aj svojim kolegom. Veríme, že takéto rozhodnutie tentoraz pri vojenskej horolezeckej expedícii Annapurna 2008 nebude musieť prijať a domov sa všetci vrátia so štítom a v poriadku. Všetci účastníci expedície, vojaci i členovia Horskej záchrannej služby sú odhodlaní splniť cieľ a možno im pomôže aj naša podpora. Tešíme sa na prvé správy spod Annapurny."
