Plná poľná vám dnes prinesie zaujímavé informácie z viacerých frontov. Priamy účastník bojov druhej svetovej vojny si zaspomína na vylodenie v Normandii, vo výcvikovom priestore na Lešti nám spoločnosť budú robiť vojaci bojovej skupiny Európskej únie a rozlúčime sa aj s vojakmi, ktorí odchádzajú do Afganistanu. Nerušené počúvanie armádneho magazínu Rádia Regina vám želá Petra BIHÁRIOVÁ.
- Dátum: 30.05.2009
- Dĺžka: 9:41 min.
- Veľkosť súboru: 11.5 MB
Petra BIHÁRIOVÁ, moderátorka:
"Plná poľná vám dnes prinesie zaujímavé informácie z viacerých frontov. Priamy účastník bojov druhej svetovej vojny si zaspomína na vylodenie v Normandii, vo výcvikovom priestore na Lešti nám spoločnosť budú robiť vojaci bojovej skupiny Európskej únie a rozlúčime sa aj s vojakmi, ktorí odchádzajú do Afganistanu. Nerušené počúvanie armádneho magazínu Rádia Regina vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
NATO A MY, MY A NATO
Petra BIHÁRIOVÁ:
"Tak ako Česi a Slováci v druhej svetovej vojne spolu bojovali pri belgickom Dunkerque, tak dnes pri spomienke na nich na pietnom akte v (Andenkirku ?) pre Plnú poľnú zhodnotili vzájomnú spoluprácu náčelníci generálnych štábov oboch armád. Generál Ľubomír BULÍK Bernardovi ROŠTECKÉMU na úvod povedal."
Ľubomír BULÍK:
"Tak ako v minulých rokoch, minulých obdobiach sme národy, ktoré bojovali za slobodu a demokraciu stáli bok po boku, tak dnes môžeme povedať, že pod tou myšlienkou práve byť slobodným, práve umožniť ľuďom sa slobodne vzdelávať, slobodne cestovať, slobodne myslieť sa realizujú aj súčasné operácie. Bok po boku, spoločne napríklad v Kosove alebo Afganistane alebo všade tam, kde to jednoducho je potrebné v dnešnom svete."
Bernard ROŠTECKÝ, redaktor:
"Pán generál Vlastimil PICEK, stretávame sa tu v Belgicku na tradičnom pietnom spomienkovom akte, ale ja sa opýtam trochu inak. Ako hodnotíte vy, z vášho pohľadu náčelníka generálneho štábu armády Českej republiky spoluprácu so slovenskými Ozbrojenými silami?"
Vlastimil PICEK:
"Môžem povedať, že tá spolupráca je čím ďalej, tým lepšia. Myslím si, že po rozdelení republiky sme začali tak opatrne spolupracovať. Bola tam trošku časová medzera, pretože predsa Česká republika vstúpila do Aliancie. Na druhej strane, Slovenská republika urobila obrovský kus práce. V podstate všetok ten čas dohonila a ja môžem povedať, ako príklad za všetky, že v tomto roku ako dva štáty tvoríme úkolové zoskupenie pre Európsku úniu a sme pripravení od 1.7. spoločne česká armáda a slovenská armáda plniť úlohy podľa potrieb Európskej únie."
B. ROŠTECKÝ:
"Samozrejme, je tu aj spolupráca v Kosove, ale aj spolupráca na takýchto pietnych spomienkach."
V. PICEK:
"Konkrétne, keď hovoríte o tomto prípade, ja si myslím, že táto akcia bola prvýkrát s takým veľkým počtom ľudí, ktorí sa zúčastnili zo strany Slovenskej republiky aj Českej republiky na tejto pietnej spomienke a je potrebné to mladej generácii neustále pripomínať."
Petra BIHÁRIOVÁ:
"Opäť je tu čas pravidelnej afganskej rotácie ženistov a strážnych jednotiek. V Seredi sa s nimi rozlúčila aj Plná poľná."
B. ROŠTECKÝ:
"Rozlúčku so slovenským kontingentom, ktorý odchádza do misie ISAF do Afganistanu sledujú stovky návštevníkov, najbližších rodinných príslušníkov vojakov, ktorí onedlho odletia na miesto pôsobenia misie do afganskeho Kandaháru. Jednotku prevzal do podriadenosti náčelník štábu riadenia operácií, generálmajor Jaroslav BÍLEK."
Jaroslav BÍLEK:
"Je v tejto prvej časti 124 príslušníkov, z toho máme časť z práporu ženijného zo Serede a druhá časť, s ktorou sa lúčime zajtra, zo samohybného delostreleckého oddielu z Michaloviec..."
B. ROŠTECKÝ:
"Váš štáb si preveril pripravenosť. Takže, sú pripravení?"
J. BÍLEK:
"Samozrejme. Už máme skúsenosti i z predchádzajúcich misií. Ja si myslím, že na to je táto jednotka dobre pripravená tak, aby so cťou mohla splniť úlohy a pokračovať tak, aby naši vojaci bezpečne strávili týchto šesť mesiacov."
B. ROŠTECKÝ:
"Kapitán Vladimír DUDKA je veliteľom multifunkčnej ženijnej roty, ktorá bude v Kandaháre pôsobiť. Na čo ste sa zamerali v tej príprave vašich chlapov?"
Vladimír DUDKA:
"V príprave jednotky sme sa zamerali na zvládnutie činnosti v extrémnych podmienkach, na činnosť jednotky v súlade s mandátom pri pôsobení v misii ISAF."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže, to bude zameranie na odmínovanie, stavebná jednotka..."
V. DUDKA:
"Odmínovacia čata na odmínovanie, stavebná jednotka na vykonávanie horizontálnych a vertikálnych stavebných prác, logistika na zabezpečenie úplnej činnosti jednotky a obväzisko na súčinnosť predovšetkým s odmínovacou čatou pri plnení odmínovacích úloh."
B. ROŠTECKÝ:
"Tak to sú všetko odborné úlohy. Ale čo sa týka napríklad bezpečnosti, sú chlapci pripravení na to, že čo ich tam môže čakať? Ohroziť možno?"
V. DUDKA:
"Taktiež počas celého výcviku bol vykonávaný aj výcvik alebo činnosť jednotky zameraná na dodržiavanie bezpečnostných opatrení a taktiež na činnosť pri napadnutí, pri ostreľovaní, akékoľvek ohrozenie pri akejkoľvek činnosti jednotky pri nasadení v operácii ISAF."
B. ROŠTECKÝ:
"Podľa vás čo bude úplne najťažšie?"
V. DUDKA:
"Najťažšie? Asi to odlúčenie od domova a tie klimatické podmienky."
B. ROŠTECKÝ:
"S vami sa prišli rozlúčiť aj rodičia, vidím tu stáť otecka. Pán DUDKA, čo ste synovi odporučili pred cestou? Aké želanie ste vyslovili?"
Pán DUDKA:
"No tak jedno želanie, hlavne, aby dával na seba pozor."
Petra BIHÁRIOVÁ:
"Bojovníkov proti fašizmu, ktorí sa v roku 1944 vylodili v Normandii, už nie je na Slovensku veľa. Jedným z posledných žijúcich je vojnový veterán, nositeľ dvoch francúzskych rytierskych rádov, pán František MIKLÁNEK z Popradu. Na cintoríne v Andenkirku (?) bol s ním aj Bernard ROŠTECKÝ."
Bernard ROŠTECKÝ:
"Pán MIKLÁNEK, vidíte tu známe mená na tých náhrobných kameňoch, tu vidíme Ladislava LACKOVIČA, ako si spomínate na neho?"
František MIKLÁNEK:
"Pamätám veľmi dobre. Bol to môj kamarát z Piešťan. Zrejme sa nejako špatne kryl, nemeckí ostreľovači mu odstrelili hornú časť hlavy."
B. ROŠTECKÝ:
"Tak to sú také smutné spomienky. Vy ste tu strávili vyše pol roka, príslušník druhého práporu."
F. MIKLÁNEK:
"Druhý prápor, druhá rota.
B. ROŠTECKÝ:
"Na akej funkcii ste pôsobili?"
F. MIKLÁNEK:
"Ja som bol ako zástupca veliteľa tanku, ale zároveň som bol telegrafista, mal som ešte mínomet na starosti. Viete, tam má aj protileteckú obranu, aj delo, aj mínomet... sme museli ovládať všetky funkcie. Lebo keď jedného odstrelili, tak ho musel niekto zastúpiť."
B. ROŠTECKÝ:
"Strávili ste tu celú vlastne vojnovú zimu. Bránili ste sa, ustupovali, útočili ste..."
F. MIKLÁNEK:
"Tak tá zima je tu dosť mierna. To bolo tak, že v bunkri keď sa chcel jeden otočiť, sa museli všetci otočiť. Lebo jeden pozoroval a tí dvaja mali byť ako v pohotovosti a dvaja mohli spať. Viete, to sa tak menilo. No a keď spali štyria, tak boli s tým problémy potom. Ale ešte chcem spomenúť toho môjho veliteľa čaty.
B. ROŠTECKÝ:
"Presunieme sa k ďalšiemu náhrobnému kameňu. Tu sme pri vašom veliteľovi čaty, volá sa Otakar CELETKA.
F. MIKLÁNEK:
"Bol z Veselej nad Moravou. On sa považoval za môjho krajana. Ja som z opačnej strany hranice (...)."
B. ROŠTECKÝ:
"Takže, povedzme si o Otakarovi niečo. Aký bol veliteľ?"
F. MIKLÁNEK:
"Bol dobrý veliteľ, ale zrejme urobil chybu, že vystrčil hlavu z tanku a pozoroval terén. Nemci tam mali pripravených svojich ostreľovačov. Mali také špeciálne pušky s ďalekohľadom. Jeho tank bol zapadnutý v premočenom teréne, čiže nebol schopný pohybu. No, ako dobrý veliteľ, chcel sa oboznámiť s terénom a Nemci to využili a ho trafili. Prvý zásah bol taký ľahký, viete. Videl, krv že má na okuliaroch, tak, spýtal sa, že: som ranený? Nabíjač mu povedal, že trochu. On sa chcel presvedčiť, že odkiaľ ho trafili a potom dostal ranu."
B. ROŠTECKÝ:
"Pána Štefana (?) MIKLÁNKA sem do Belgicka sprevádza jeho dcéra, pani Janka ZUBRÍKOVÁ. Hovoril vám niekedy otecko o tom, ako bol v tej vojne tu na západe?"
Janka ZUBRÍKOVÁ:
"Áno, hovoril. Pre neho je to nevyčerpateľná téma, lebo je to jeho mladosť. On odišiel z domu, keď ešte nemal ani 18 rokov. Dôvod bol veľmi prostý. Po vzniku Protektorátu Česi utekali touto cestou tak isto dolu na juh. Od nich sa vlastne títo mladí ľudia dozvedeli, čo sa deje teda na druhej strane hraníc. A tak nejako dospeli k záveru, že sa treba na tú správnu stranu pripojiť. Bola to, možno v rodičovských očiach, taká nejaká mladícka nerozvážnosť, ktovie, ja som so starými rodičmi na túto tému nikdy nehovorila, lebo umreli skôr, ako som mohla, ale proste otec sa rozhodol. Bol, ako on hovorí, najmladšie ucho v tom prvom konvoji. No a odišiel cez Maďarsko..."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže, chcelo to zrejme aj odvahu od takého mladého muža. To je zrejme tým, že pochádza zo Štefánikovho kraja, z Dolného Sŕnia..."
J. ZUBRÍKOVÁ:
"Možno je to tým. Možno je to tým, ale ja si myslím, že mladí ľudia s tým nemajú problém, mať jasné stanoviská v ktorúkoľvek dobu a v ktoromkoľvek veku."
B. ROŠTECKÝ:
"Pani Janička, chodievate s otcom často na takéto pietne spomienkové podujatia? Ja som videl v jeho očiach slzy."
J. ZUBRÍKOVÁ:
"My sme súkromne tuná boli. Lebo on aj keď bol v tých oficiálnych delegáciách, tak sa vždy chodí iba podľa programov. Chcel navštíviť miesta kde on bol a chcel ísť hlavne na ten veľký cintorín československý. Prešli sme to a aj vtedy mal v očiach slzy. Ale ja hlavne aj čítam v knihách, že koľko ľudí tu zomrelo pri vylodení v Normandii. Tak keď som tu videla, tak ináč je to v číslach a ináč je to, keď človek vidí tie rozsiahle cintoríny a tie rozsiahle pomníky. Skutočne si to neviem predstaviť. Otec mi vravel, že keď sa vylodili v Normandii, tak sa kryli mŕtvymi kamarátmi, pretože bola búrka, rozmetalo umelý prístav a vlastne sa vyloďovali v mori a nie na pevnine. Alebo teda bližšie k pevnine ako sa pôvodne predpokladalo a plánovalo. No a boli práve v streleckej línii Nemcov no a ja si to neviem teda predstaviť. A určite museli to byť silní chlapci."
B. ROŠTECKÝ:
"Takže je vo vás aj taká hrdosť na otca zrejme."
J. ZUBRÍKOVÁ:
"No určite, určite. Sme naňho všetci hrdí, je to náš hrdina.
Petra BIHÁRIOVÁ:
"Zvládnuť operáciu nastolenia mieru, či prímeria v cudzej krajine vôbec nie je ľahké. Sami sa o tom presvedčili aj vojaci 22. mechanizovaného práporu z Michaloviec. Na Lešti si to vyskúšali počas záverečného certifikačného cvičenia."
B. ROŠTECKÝ:
"Činnosť práporu, samozrejme, sledoval aj veliteľ pozemných síl, generálmajor Milan MAXIM. Pán generál, vy ste hodnotili týchto vojakov, tento prápor pred nasadením do bojovej skupiny. Ako ste spokojný vy?"
Milan MAXIM:
"To, čo som tu videl, mi predovšetkým potvrdilo, že je obrovská snaha a vôľa vojakov splniť úlohy. Splniť úlohy s takou výzbrojou, s takou výstrojou a v tom stupni vycvičenosti, v akom sú. Čiže, v tomto som veľmi spokojný. Čo sa týka dnešného dňa, videli ste atypickú situáciu, konkrétne zničenie malej skupiny teroristov alebo banditov, akokoľvek to nazveme. Videli ste malé tímy, ktoré museli súčiniť spolu pri vedení ostrej streľby a mňa títo vojaci presvedčili, že majú návyky, majú potrebný dril a sú schopní úlohy plniť. Môj subjektívny názor teraz je, že prápor je pripravený plniť úlohy."
B. ROŠTECKÝ:
"Odmena pre týchto vojakov určitá bude to, že budú teda v pohotovosti pri nasadení do bojovej skupiny, ktorú máme spolu s armádou Českej republiky."
M. MAXIM:
"Časť tohto práporu bude, ako ste už spomínali, súčasťou bojovej európskej skupiny. Teda, nie celý prápor, konkrétne prvá rota, niektoré malé jednotky. Pre nich odmena vlastne je taká, že budú trošku obmedzení, ale nie tým že by nemohli ísť na dovolenku alebo inde. Sú jednoducho stanovené limity, vojaci sú dosiahnuteľní či už mobilnými alebo inými prostriedkami a v prípade, že bude treba, budú sa musieť dostaviť k svojmu útvaru."
B. ROŠTECKÝ:
"Mali ste tu hosťa, pána generála BLAŽKA z armády Českej republiky."
M. MAXIM:
"Nedávno som sa zúčastnil ja v Čechách cvičenia spoločného, kde sme si mohli vymeniť názory. Pán generál BLAŠKO bol teraz pri mne. A veľmi cenné sú skúsenosti, ktoré mi vlastne on odovzdával z Afganistanu (...) majú napríklad dneska. Poučením pre mňa je, že pri takomto boji na veľkom priestore, po malých tímoch je treba mať v každom jednom tíme vycvičeného vojaka schopného okamžite použiť prostriedky na záchranu ľudského života, napríklad pri zranení."
B. ROŠTECKÝ:
"Generálmajor Hynek BLAŠKO, čo na to vravíte, ako to hodnotíte z vášho pohľadu veliteľského?"
Hynek BLAŠKO:
"To, čo som videl, epizódy jednotlivé, tak som presvedčený, že vojaci Ozbrojených síl Slovenskej republiky prejavili vysokú mieru pripravenosti a profesionality."
B. ROŠTECKÝ:
"Takže, podľa vášho názoru, pán generál, bude bojová skupina pripravená tak, ako má byť?"
H. BLAŠKO:
"Ja si myslím, že áno. Že máte byť na čo hrdí. A že sa ja, ako veliteľ (...) nemusím obávať, že by vaši vojaci nejakým spôsobom, prosto, použijem výraz - nejako zlyhali. V žiadnom prípade. Ako som povedal, vysoko profesionálny prístup. Máte byť na čo hrdí."
Petra BIHÁRIOVÁ:
"No a to bol posledný príspevok v Plnej poľnej. Na jej príprave a vysielaní sa podieľali: Ala KOVÁČOVÁ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
