Dukla, Tokajík, Prešov a Sliač, to sú zastávky dnešného Armádneho magazínu Plná poľná. Boli sme na pietnej spomienke, videli sme odovzdávanie bojovej zástavy, aj prílet stíhacej letky MiG-ov 29 na domovskú základňu. Príjemné počúvanie Rádia Regina vám želá Miroslav MINÁR.
- Dátum: 09.10.2010
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
"Dukla, Tokajík, Prešov a Sliač, to sú zastávky dnešného Armádneho magazínu Plná poľná. Boli sme na pietnej spomienke, videli sme odovzdávanie bojovej zástavy, aj prílet stíhacej letky MiG-ov 29 na domovskú základňu. Príjemné počúvanie Rádia Regina vám želá Miroslav MINÁR."
.....
M. MINÁR:
"V utorok 6. októbra sme si pamätníku československých vojakov na Dukle pripomenuli 66. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Úctu padlým hrdinom prišla vzdať aj delegácia ministerstva obrany na čele so štátnym tajomníkom rezortu Róbertom ODREJCSÁKOM. Aj tento raz boli pre veteránov vojny a početných návštevníkov z celého Slovenska pripravené sprievodné akcie. S veteránmi sme navštívili povstaleckú obec Tokajík, ktorú pred 66 rokmi postihli kruté fašistické represálie. Obec Tokajík hostila veteránov Karpatsko-duklianskej operácie, pani starostka Jana MEDVECOVÁ je to počin v tom, že veteráni prišli na miesta kde jednak aj počas Slovenského národného povstania, aj počas Karpatsko-duklianskej operácie sa odohrávali boje a ste zrejme asi rada, že ste privítali týchto veteránov?"
J. MEDVECOVÁ:
"No ja ako starostka som nesmierne rada, že prišlo toľko ľudí dnes tu, že sú vo Svidníku a navštívili Tokajík, sú ľudia čo to vôbec nepoznajú, sú prvýkrát tu a sú úplne prekvapení."
M. MINÁR:
"Aký program ste pre nich pripravili, vidím, že ešte sa pri pamätníku hrá a spieva?"
J. MEDVECOVÁ:
"Mali sme prehliadku múzea, premietal sa film, rozprávajú dvaja čo prežili, STROPKOVSKÝ a MEDVEC a ako vidím teraz, podľa toho čo spievajú pri pamätníku, vidím, že sa cítia tu veľmi príjemne."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Pri pamätníku v Tokajíku sú aj tri dámy, ktoré prišli spolu v veteránmi Karpatsko-duklianskej operácie."
M. HLAVIŇOVÁ:
"Som z Rimavskej Soboty, zo Zväzu protifašistických bojovníkov."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako sa vám tu páči v Tokajíku, ste tu prvýkrát?"
M. HLAVIŇOVÁ:
"Som tu prvýkrát áno a trošku sme museli odbočiť, ale čo človek neurobí keď chce poznať históriu, pretože som učila občiansku náuku, zemepis, prírodopis, tak toto všetko mi je najbližšie."
B. ROŠTECKÝ:
"Navštívili ste aj duklianske bojisko?"
M. HLAVIŇOVÁ:
"To sa nedá vyjadriť slovami, to musí každý vidieť a samozrejme, že nie prvýkrát som tu, ale keď sa dá tak pravidelne každý rok chodievame na Duklu a odtiaľ chodíme do Poľska Novoselcie. Človeku je ťažko hovoriť o niektorých veciach pretože i mojej rodine padol partizán, ktorý prechádzal cez celé Slovensko a nakoniec zomrel."
B. ROŠTECKÝ:
"S kým som sa rozprával nám prezraďte ešte?"
M. HLAVIŇOVÁ:
"Tak z bývalou učiteľkou z Rimavskej Soboty, Marta HLAVIŇOVÁ."
B. ROŠTECKÝ:
"Pani Marta tu má so sebou aj priateľky, čo najviac na vás zapôsobilo?"
M. HLAVIŇOVÁ:
"Všetko, okolie a tie pomníky, ktoré tam, naozaj sú pekne obriadené a je to pekná spomienka pre nás, že si to tak vážia ľudia."
B. ROŠTECKÝ:
"Na pamiatku bojov na Dukle vznikla tiež pekná tradícia, Duklianska kvapka krvi. Zaslúžil sa o túto tradíciu Jozef PÚPALA z Čierneho Potoka pri Rimavskej Sobote."
J. PÚPALA:
"Je to už 5. ročník Duklianskej kvapky krvi a som veľmi rád, že táto akcia sa ujala a dneska na transfúznej stanici vo Svidníku bolo veľa mladých ľudí, týmto spôsobom vzdali hold obetiam vojny, ktorí položili svoje mladé životy za našu slobodu, aby sme my mohli žiť."
B. ROŠTECKÝ:
"Pán Jozef ja prezradím, že vy máte tiež jubilejné darcovstvo dnes."
J. PÚPALA:
"Je to v mojom prípade už asi infekcia, lebo môj zdravotný stav mi dovolil celkom 170-krát krv, je to trošku také okrúhle výročie. Mám taký názor, že každý človek, ktorý sa odhodlá aspoň raz darovať krv, mu patrí uznanie a poďakovanie, pretože nikdy nevieme kedy budeme potrebovať pre svojich blížnych alebo sami pre seba túto drahocennú tekutinu, ktorá sa nedá ničím nahradiť."
B. ROŠTECKÝ:
"Chodievate na Duklu každý rok, dnes ste priviezli so sebou aj priateľov a známych."
J. PÚPALA:
"Ja som z Čierneho Potoka z okresu Rimavská Sobota, je to malá obec, tvrdím, že to je najkrajší kút modrej planéty. Táto obec je významná tým, že stadiaľ nyilašiovci odvliekli 15 ľudí do koncentračného tábora a vzhľadom k tomuto sme takisto založili pred piatimi rokmi Kvapku krvi SNP, na počesť Slovenského národného povstania organizujeme kvapku krvi, čiže je to taká paralela, že Dukla mala pomôcť Slovenskému národnému povstaniu a naša obec, naši obyvatelia v Slovenskom národnom povstaní a s príchodom Červenej armády videli nádej oslobodenia spod okupácie horthyovského Maďarska."
.....
M. MINÁR:
"Prezident Slovenskej republiky a hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ivan GAŠPAROVIČ prepožičal bojovú zástavu 2. mechanizovanej brigáde z Prešove. Toto vyznamenanie si vojaci vybojovali na výcvikových polygónoch, v mierových operáciách v zahraničí, ale aj tým, že pomáhajú obyvateľom pri povodniach. Slávnostný ceremoniál s Bernardom ROŠTECKÝM sledoval aj bývalý veliteľ prešovskej brigády generálmajor Miroslav KOVÁĆ."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo znamená udelenie bojovej zástavy tejto brigáde."
M. KOVÁČ:
"Viete v histórii bojová zástava znamenala určité vyznamenanie pre útvar s tým, že si plní svoje povinnosti zodpovedne, všetky úlohy, že sú poplnené a prešovská brigáda sa veľmi podieľala na odstraňovaní následkov po povodniach v okolitých obciach, takže si myslím, že právom táto brigáda, teda bude jej udelená bojová zástava. Teší ma to tým viac, že som tejto brigáde velil a prajem jej samozrejme strašne veľa úspechov."
B. ROŠTECKÝ:
"Sledujete ešte aj dnes výsledky vojakov tejto brigády?"
M. KOVÁČ:
"Samozrejme, po 33 rokoch odslúžených, v podstate to je celý aktívny život, to sa nedá odstrihnúť, sledujem každým dňom."
M. MINÁR:
"Vojakom brigády zablahoželal aj náčelník generálneho štábu generál Ľubomír BULÍK."
Ľ. BULÍK:
"No pri tejto významnej príležitosti, kedy sa brigáda vlastne dožíva 10. výročia svojho založenia, som naozaj nesmierne rád, že brigáda bola ocenená priamo od prezidenta Slovenskej republiky. Želám týmto 2. mechanizovanej brigáde, aby si uctila tento symbol cti a slávy, udržala tie spôsobilosti, ktoré získala pre operácie v medzinárodnom krízovom manažmente, ale tiež všetko to dobré čo robí v prospech obyvateľov východného regiónu."
.....
STALO SA
M. MINÁR:
"Od minulého týždňa operuje zmiešané krídlo Sliač zo svojho domovského letiska. Prílet posledných strojov hotovostného systému zaznamenal Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ:
"Bojovú letku a hotovosť prišiel privítať osobne aj veliteľ Vzdušných síl generálmajor Martin BABJAK."
M. BABJAK:
"Ja som v prvom rade nesmierne rád, že konečne mám bojovú letku na Sliači, pretože celý rok čo boli na výluke v Kuchyni tak samozrejme robilo to problémy hlavne z hľadiska dochádzania, proste zabezpečovania pohotovostného systému, aj z hľadiska logistiky, aj z hľadiska náhradných dielov, aj z hľadiska opráv a tak ďalej, takže toto jedna taká vec. No a samozrejme mal som pre nich jednu takú veľmi dobrú správu a to takú, že kým boli preč tak celý ten hotovostný systém alebo tá infraštruktúra hotovostného systému bola svojim spôsobom vynovená. Odovzdal som im do užívania novú budovu. Piloti a technici celej tej zabezpečujúcej zmeny sú nesmierne radi, že môžu v takýchto pekných priestoroch naďalej pôsobiť v pohotovostnom systéme."
B. ROŠTECKÝ:
"Zdôraznili ste aj svoje priority, aké sú?"
M. BABJAK:
"No tak priorita pre mňa, ako pre veliteľa Vzdušných síl, je určite pohotovostný systém, čiže systém NATINAC, je to integrovaný systém protivzdušnej obrany Severoatlantickej aliancie, ktorej Slovenská republika je neoddeliteľnou súčasťou."
B. ROŠTECKÝ:
"A ešte jedna dobrá správa, zmena názvu."
M. BABJAK:
"To zmiešané krídlo, ja som mal tiež veľmi zmiešané pocity keď som počul, že sa toto krídlo volá zmiešané krídlo, tak preto vo veľmi krátkej dobe toto krídlo bude premenované tak ako má byť premenované a bude to stíhacie krídlo."
B. ROŠTECKÝ:
"To bol zvuk MiG-29, veliteľa 1. bojovej letky podplukovníka Mariána BUKOVSKÉHO, ktorý priviezol sem na Sliač so sebou aj štátnu zástavu Slovenskej republiky. Marián čiže spokojnosť, že ste už doma?"
M. BUKOVSKÝ:
"Tak určite áno. Rok a pol na výluke na letisku v Malackách stačilo a všetci príslušníci bojovej letky, ktorí zabezpečujú pohotovostný systém Ozbrojených síl, sa veľmi tešili na návrat na domovskú základňu na Sliači."
B. ROŠTECKÝ:
"Počasie vám prialo, aký bol let z Kuchyne?"
M. BUKOVSKÝ:
"Let bol pokojný, bol to bežný tréningový let. Spojili sme úlohy prepadu vzdušného cieľa a potom v určený čas sme sa priblížili k letisku a pristáli na letisku Sliač."
B. ROŠTECKÝ:
"Ešte ste ho poznali zo vzduchu, keď ste tu vyše roka neboli?"
M. BUKOVSKÝ:
"Na dobré sa nezabúda, takže určite sme poznali."
B. ROŠTECKÝ:
"Úlohy budete plniť tak ako aj doteraz v Kuchyni alebo je to teraz trošku ľahšie?"
M. BUKOVSKÝ:
"Bude to jednoduchšie, pretože väčšina pilotov, aj technikov je miestnych, takže úlohy určite budeme plniť jednoduchšie, ale úlohy sa nemenia, zostávajú stále ochrana vzdušného priestoru a úlohy výcviku na lietadlách MiG-29."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo vás do konca roka ešte čaká?"
M. BUKOVSKÝ:
"Do konca roka nás čaká, bežné úlohy. Potrebujeme docvičiť ďalších pilotov, aby sme posilnili naše rady v hotovostnom systéme. Úlohy, ktoré plníme na viac, ako letecké dni a podobné záležitosti, tie už na tento rok sú skončené."
.....
M. MINÁR:
"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju Michal NOVÁK, Bernard ROŠTECKÝ, Petra BIHÁRIOVÁ a Miroslav MINÁR. Dopočutia o týždeň."
