Dnes vás s Armádnym magazínom pre vojakov a nevojakov pozýva do spoločnosti medzi našich mierotvorcov.
- Dátum: 14.03.2009
- Dĺžka: 9:14 min.
- Veľkosť súboru: 4.23 MB
"Dnes vás s Armádnym magazínom pre vojakov a nevojakov pozýva do spoločnosti medzi našich mierotvorcov. Pohodu pri rádiách vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
NATO A MY, MY A NATO
P. BIHÁRIOVÁ:
"Slovensko je solidárny a zodpovedný partner v rámci Severoatlantickej aliancie. Tento týždeň totiž vyslalo do operácie ISAF v Afganistane ďalších vojakov. Pri rozlúčke s nimi sme oslovili náčelníka Generálneho štábu generála Ľubomíra BULÍKA."
Ľ. BULÍK:
"Ideme v súlade s mandátom, ideme v súlade aj s našimi zámermi Ozbrojených síl jednoducho posilňovať našu prítomnosť tam kde je to potrebné. Sme členským štátom Severoatlantickej aliancie, tento rok si budeme pripomínať 5. výročie vstupu do tejto organizácie a samozrejme chceme sa správať ako plnohodnotný člen, teda zdieľame aj ten mier a samozrejme tiež zdieľame ten rozsah možných rizík. Mandát Národnej rady nám stanovuje do konca roka 2010 mať v tejto operácii, v ISAF-e, 246 ľudí. Vyslaním do Uruzganu provincie priestoru Dehra Woud našich príslušníkov v počte 50 ľudí plníme toto poslanie, ktoré nám stanovila Národná rada Slovenskej republiky. Teda od marca budeme mať v Afganistane 223 našich vojakov a vojačiek s tým, že konca roku 2010 by sme chceli tento mandát naplniť."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"12. mechanizovaný prápor zabezpečuje obidve tieto striedania. Je to predsa len veľký nápor aj v tej príprave na túto jednotku nitriansku."
Ľ. BULÍK:
"Určite je to samozrejme veľký nápor, ale je to logické vyústenie celkovej prípravy a energie, ktorú sme vložili do 12. mechanizovaného práporu s tým, že 12. mechanizovaný prápor bol v minulom roku certifikovaný ako medzinárodná jednotka v rámci zvyšovania spôsobilosti Ozbrojených síl v rámci NATO. Musíme vidieť, že to sú určité fázy prípravy samotného vyústenia celkového toho snaženia certifikácie a potom ten prápor ide do fázy jeho možného nasadenia alebo využiteľnosti tých spôsobilostí, ktorú dosiahol. No a toto je jedna z možností ako využiť to čo sa venovalo za posledné obdobie našim profesionálnym vojakom a vysielať ich do trebárs takýchto operácií ako ISAF alebo Cyprus."
B. ROŠTECKÝ:
"Do Afganistanu svoju jednotku vedie nadporučík Michal SOLIAR."
M. SOLIAR:
"Tak moja jednotka odchádza do provincie Uruzgan, konkrétne je to pri meste Tarin Kowt, do kempu Holand."
B. ROŠTECKÝ:
"Je to vaša prvá misia?"
M. SOLIAR:
"Áno je to moja prvá misia, ale moja jednotka je určite pripravená a dlho sme na tom pracovali, aby sme boli pripravení tak ako je náš prápor certifikovaný a dostal akreditáciu Combat ready, tak aj naša jednotka.
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže je to najvyššie hodnotenie bojovej pripravenosti. Predsa len Afganistan je to trošku iné prostredie ako na Slovensku alebo možno pôsobenie v misii v Európe."
M. SOLIAR:
"Máte pravdu, ja som konkrétne bol v mesiaci december na rekognoskácii konkrétne v tomto istom kempe. Tam som zistil ako to tam funguje, aké sú klimatické podmienky, no a vojakov som sa snažil pripraviť na to dlhým cvičením, ktoré sme mali jeden mesiac a vykonávalo sa vo VVP Lešť v mesiaci január."
B. ROŠTECKÝ:
"Je to zásah aj do vášho života nielen do toho profesionálneho, ale aj do toho rodinného. Prišiel sa s vami rozlúčiť váš otec. S akými odporúčaniami syna vysielate do sveta pán Vojtech?"
V. SOLIAR:
"Tak nie je to jednoduché pre mňa, ale som na neho hrdý."
B. ROŠTECKÝ:
"Michal vaše želanie do misie?"
M. SOLIAR:
"Hlavne, aby sme sa všetci vrátili zdraví a aby sme splnili tie úlohy čo možno najlepším spôsobom."
B. ROŠTECKÝ:
"Poručík Ivan PETRÍK je veliteľom druhej jednotky, ktorá odchádza do provincie Uruzgan. Budete striedať českých kolegov, ktorí tam končia, nebojíte sa tejto ťažkej úlohy, predsa len preberať úlohu od armády inej krajiny je ťažká vec?"
I. PETRÍK:
"Určite je to výzva ako pre mňa, tak aj pre vojakov, ale myslím si, že sme pripravení na toto a myslím si, že nebudú problémy ani so začínaním z novej misie. Je to tam rozbehnuté, budeme plniť úlohy lepšie."
B. ROŠTECKÝ:
"Pripomeňme si aké to budú úlohy?"
I. PETRÍK:
"Úlohou našej strážnej jednotky bude zabezpečovať ochranu kempu Hadrián (?), kontrolovať vozidlá a osoby na vstupe do tábora, aby sa tam nedostal nepovolený materiál, nepovolané osoby. Takisto v prípade napadnutí byť nápomocní holandskej strane pri obrane tábora."
B. ROŠTECKÝ:
"Z čoho máte možno také najväčšie obavy?"
I. PETRÍK:
"Obavy sú určite, bez obáv tam človek nejde, ale najväčšie problémy by som povedal, že tam bude tá ponorková choroba takzvaná, tie vzťahy, ale zatiaľ kolektív je veľmi dobrý, uvidíme ako to bude po šiestich mesiacoch keď človek neuvidí nikoho len toho koho videl stále."
P. BIHÁRIOVÁ:
"V nepokojnej juhoafganskej provincii sa spolu so striedajúcimi vojakmi nachádza aj náš kolega Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ:
"Rotácia slovenského kontingentu v operácii Severoatlantickej aliancia ISAF v Afganistane prebieha od 9. marca. V utorok napoludnie po šesť hodín trvajúcom lete slovenskí vojaci vystúpili na leteckej základni v Kandaháre vzdialenej od domova takmer 4,5-tisíc kilometrov. Dve strážne jednotky Ozbrojených síl budú nasledujúcich šesť mesiacov plniť úlohy ochrany dvoch kempov v provincii Uruzgan spadajúcej pod veliteľstvo ISAF juh. V kempe Holand v Tarin Kowte striedajú vojaci nitrianskeho 12. mechanizovaného práporu príslušníkov martinského práporu a v kempe Hadrián v Dehra Woude druhá jednotka Nitrančanov preberá operačnú úlohu stráženia tábora po jednotke Armády Českej republiky. Prebiehajúcu rotáciu zabezpečovali dva lety z Bratislavy do Kandaháru. Jeden s nákladom materiálu potrebného na plnenie úloh a druhý s vojakmi na palube. V Kandaháre organizáciu striedania vojakov už riadil národný podporný prvok pod velením podplukovníka Jozefa KOTASA, spolu s multifunkčnou ženijnou rotou a v spolupráci s koaličnými silami. Okrem spomínaných strážnych jednotiek sa v rámci rotácie menia aj vojaci v holandskom provinčnom rekonštrukčnom tíme a dôstojníci vo veliteľstve ISAF. Našich vojakov čaká ťažkých šesť mesiacov. Každým dňom stúpa teplota, dnes bolo napríklad 36 stupňov Celzia a úlohy treba plniť nepretržite tak, ako dnes odmínovači i strážna jednotka na vchode číslo tri kandahárskej základne. Cez deň skontrolovali vrátane osobnej prehliadky takmer 1800 miestnych obyvateľov prichádzajúcich na základňu pracovať a bezpečnostne preverili takmer 200 nákladných vozidiel privážajúcich materiál. Pre Plnú poľnú Bernard ROŠTECKÝ, Kandahár, Afganistan."
STALO SA
P. BIHÁRIOVÁ:
"Pred šiestimi rokmi boli do ostrého vojnového konfliktu nasadení aj slovenskí vojaci. V oblasti Perzského zálivu pôsobila špeciálna jednotka z Rožňavy, rota radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. Na toto obdobie ako aj na svoje ďalšie misie si spomína veterán desiatnik Jaroslav ZALUŠKA."
J. ZALUŠKA:
"Prvá moja misia bola v 95-om, to bola Juhoslávia UNPROFOR, tam som bol rok, pôsobil na odmínovávacom tanku. Tá druhá to bola už chemická. No a tretiu som absolvoval v 2006-om, to bol Irak."
B. ROŠTECKÝ:
"Poďme teda k tej chemickej, ako ste to vy nazvali. Kde to bolo?"
J. ZALUŠKA:
"To bol Kuvajt, Enduring Freedom, to bolo v 2003-om cez druhú vojnu Iraku. Bolo to v mojom odbore, preto bola najlepšia lebo človek vedel o čom je to a s čím tam vlastne ide."
B. ROŠTECKÝ:
"Uvedomujete si aj to, že napríklad to bola prvá taká najťažšia misia Armády Slovenskej republiky v tej dobe?"
J. ZALUŠKA:
"Tak áno lebo najskôr sa prihlásilo veľa ľudí a potom bol problém doplniť tých ľudí. Vlastne tam sa išlo do vojny nie nejaké mierové misie."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako ste to prežívali s kamarátmi, je to šesť rokov už?"
J. ZALUŠKA:
"Tu nás už ostalo asi len päť ľudí čo sme boli spolu. Ja osobne som to bral tak ako povinnosť ísť."
B. ROŠTECKÝ:
"Dalo vám to niečo aj do tej profesionálnej práce, stále ste u chemikov vlastne?"
J. ZALUŠKA:
"No tak samozrejme. Tam sa človek naučil viac, bolo to vlastne aj s Čechmi ako československý prápor. Oni mali v tej dobe lepšiu techniku, človek tam videl viacej toho. Z tej odbornej stránky to dalo asi najviac."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy ste mali tiež modernú techniku, diaľkový detektor otravných látok, čiže mali ste sa čím pochváliť."
J. ZALUŠKA:
"No tak o to bol veľký záujem hlavne zo strany kuvajtskej, aj tých spoločných armád."
B. ROŠTECKÝ:
"Pomaly to bude 15 rokov čo ste sa vrátili z vašej prvej misie v UNPROFOR-e, potom ste boli v tom Kuvajte, čo sme hovorili o tom a potom prišiel Irak. Keby ste mali porovnávať všetky tieto tri vaše misie, ktorá bola taká najťažšia alebo najnáročnejšia pre vás?"
J. ZALUŠKA:
"Tak najťažšia je asi tá prvá, no ale najnáročnejšia bola v tom Kuvajte v 2003-om, predsa tam proste to bola vojna."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo na to rodina na tieto vaše výlety do zahraničia, čo na to vravia?"
J. ZALUŠKA:
"Tak manželka nebola veľmi spokojná lebo sme sa kus pohádalo o tom, ale potom to zobrala."
B. ROŠTECKÝ:
"Ste vojak profesionál, teraz slúžite v domovskom prápore radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, ako sa vám pozdáva služba, chcete to ešte potiahnuť?"
B. ROŠTECKÝ:
"No tak samozrejme. Teraz sme dostali akurát nové identifikačné chemické laboratórium, tak sa v tomto zdokonaľujeme a chceme, aby sme začali tak fungovať, že to budeme perfektne ovládať."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už je z obsahu z dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Ala KOVÁČOVÁ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
