Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná zo 6. decembra 2008

Posilnenie slovenského kontingentu v Afganistane, profesionáli z bývalých vojakov základnej služby a partnerstvo Domova sociálnych služieb s vojenským útvarom.

  • Dátum: 06.12.2008
  • Dĺžka: 8:37 min.
  • Veľkosť súboru: 1.96 MB

P. BIHÁRI, redaktorka:

"Posilnenie slovenského kontingentu v Afganistane, profesionáli z bývalých vojakov základnej služby a partnerstvo Domova sociálnych služieb s vojenským útvarom. To sú témy Armádneho magazínu Rádia Regina. Pri jeho počúvaní vás víta Petra BIHÁRI."

 

P. BIHÁRI:

"V operácii ISAF v Afganistane už plní úlohy celkovo 175 slovenských vojakov. V uplynulých dňoch totiž náš kontingent v Kandaháre posilnila po prvýkrát aj strážna jednotka Vojenskej polície. Jej riaditeľa plukovníka Milana MEZOVSKÉHO počas rozlúčky oslovil Bernard ROŠTECKÝ."

 

B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Aká bola príprava vašich mužov, sú pripravení na plnenie tých náročných úloh v Kandaháre?"

 

M. MEZOVSKÝ:

"Strážna jednotka Vojenskej polície sa polroka pripravovala, prešla tvrdým výcvikom, ktorý bol ukončený výcvikom na americkej základni v Nemecku. Táto strážna jednotka je pripravená plniť všetky úlohy na letisku v Kandaháre, na jednom zo vstupov na toto letisko, kde denne budú kontrolovať osoby, vstup osôb, vojenskej techniky, civilnej techniky, ktorá či už z letiska bude odchádzať alebo odchádzať na nakládku alebo vykládku do lietadiel. Sú títo vojenskí policajti veľmi dobre vycvičení, zúčastnil sa na cvičení, pán generál BULÍK, takisto zhodnotil, že sú na veľmi dobrej úrovni. Podarilo sa nám túto jednotku vyzbrojiť a vystrojiť tým najlepším čo v Ozbrojených silách a čím ministerstvo obrany disponuje tak, aby boli schopní plniť všetky tie úlohy, ktoré na nich budú kladené."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Čo to znamená vlastne pre Vojenskú políciu, že vysiela takúto jednotku? Je to určitý posun vpred, zrejme to prispeje aj ku kvalitnejšej príprave aj ostatných kolegov, ktorí zostali doma?"

 

M. MEZOVSKÝ:

"Tak určite áno, je to veľká výzva pre samotnú Vojenskú políciu, že takejto náročnej operácie sa zúčastní. Ukázalo nám to možno, aj kde musíme do budúcna pridať, čo sa týka vo výcviku na plnenie takýchto úloh a samozrejme, je to aj prezentácia samotnej Vojenskej polície v takejto zahraničnej operácii."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Sú medzi nimi aj chlapi, ktorí už boli napríklad v misii, možno ešte nie ako príslušníci Vojenskej polície?"

 

M. MEZOVSKÝ:

"Určite áno. Vojenská polícia, ako to ja hovorím, berie to najlepšie čo v Ozbrojených silách je, takže už niektorí sa zúčastnili na viacerých misiách, ale teda pod inými útvarmi v rámci Ozbrojených síl, čiže vedia, čo taká misia alebo operácia obnáša, aké sú na nich kladené základné teda úlohy, takže niektorí nie sú nováčikovia a práve títo boli postavení do čela či už družstva, skupiny a tak ďalej."

 

P. BIHÁRI:

"Samotnému veliteľovi strážnej jednotky síce do reči nebolo, ale rozhovor pre Plnú poľnú nemohol odmietnuť."

 

B. ROŠTECKÝ:
"S akými pocitmi odchádzate možno vy a aká je nálada v jednotke?"

 

Veliteľ strážnej jednotky:
"Ťažko definovať pocity, či je to strach alebo rešpekt z niečoho neznámeho. Túto úlohu, ktorú tam plnia (?) jednotky vo veľkom počte, tam je kontingent 2,5-tisíca, my tam ideme 50-členná jednotka, ideme plniť tieto úlohy, bude to krok do neznáma, uvidíme, s akými problémami netypickými sa tak budeme stretávať, ktoré budeme riešiť samozrejme za pochodu."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Vaši chlapi sa usmievajú čiže nálada je dobrá?"

 

Veliteľ strážnej jednotky:

"Teraz áno, teraz je nálada dobrá, uvidíme na mieste, hovorím ideme do niečoho neznámeho, neviem, s čím sa tam budeme stretávať a zatiaľ je nálada dobrá."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Zrejme je predpoklad, že sa podarí všetko splniť?"

 

Veliteľ strážnej jednotky:

"Príprava bola náročná, v podstate toto je 10. týždeň, kedy v kuse plníme úlohy prípravy do misie, pevne verím, že tým čím sme prešli, nám skúsenosti pomôžu pri plnení týchto úloh."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Odchádzate na šesť mesiacov, čo na to hovorí rodina, koho tu nechávate?"

 

Veliteľ strážnej jednotky:

"Ja tu nechávam akurát rodičov, môjho kocúra obľúbeného s rodičmi."

 

B. ROŠTECKÝ:

"A rodičia neboja sa teda?"

 

Veliteľ strážnej jednotky:

"Museli pochopiť, som v takej zložke, pracujeme, kde sa tieto úlohy plnia do zahraničia a je to normálna vec už v súčasnosti, čiže museli to prijať."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Bude to pre vás teda aj nová skúsenosť v misii alebo už ste boli v zahraničí?"

 

Veliteľ strážnej jednotky:

"Bol som už ako vojenský policajt v mierovej operácii na Cypre, ale toto hovorím, je niečo atypické, je to vojnová krajina, vojnová zóna, je to niečo nové."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Čo si želáte pred odletom?"

 

Veliteľ strážnej jednotky:

"Pred odletom si želám, aby sme sa všetci vrátili v takom zdraví a v takom počte, ako teraz nastupujeme."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Pani Danka KLEMANOVÁ odprevádza do Afganistanu syna Stanislava, je vám smutno, vidieť to na vás."

 

D. KLEMANOVÁ:
"Áno je veľmi smutno."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Je vojak treba aj s takýmto rátať."

 

D. KLEMANOVÁ:

"Počítali sme s tým, bolo to jeho rozhodnutie v prvom rade a my sme sa k tomu viac menej nevyjadrovali, áno alebo nie."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Vy ste sa nevyjadrovali ani pred rokmi, keď si vybral dráhu vojenského profesionála?"

 

D. KLEMANOVÁ:

"Nie, držali sme mu palce."

 

B. ROŠTECKÝ:

"S akým želaním ho odprevadíte?"

 

D. KLEMANOVÁ:

"Veľa, veľa zdravia."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Má tu aj sestričku Katku, Katka tvoje želanie bratovi Stankovi?"

 

K. KLEMANOVÁ:

"Že mu dám niečo cenné odo mňa a musí sa mi s tým vrátiť, zo mi musí sľúbiť."

 

P. BIHÁRI:

"Pred záverečnými skúškami vojakov čakateľov sme navštívili aj Základnú výcvikovú školu v Martine. Zistili sme že bývalí vojaci - záklaďáci si chcú vyskúšať aj vojenčinu profesionálnu."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Matej MARINIČ a Pavol VÁVRA si vybrali vojenské povolanie napriek tomu, že už okúsili základnú vojenskú službu."

 

M. MARINIČ:

"Vedeli sme do čoho ideme. Je to určitá zodpovednosť a povinnosť voči Slovenskej republike."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Krásne slová. Pavol, prečo ste sa vy rozhodli?"

 

P. VÁVRA:

"Tak keď som bol na základnej vojenskej službe, tak ma to zaujalo a chcel som sa k tomu vrátiť."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Vy teda pred ostatnými čakateľmi ste mazáci, aj sa tak správate?"

 

M. MARINIČ:

"Určite nie, sú tu šikovní vojaci alebo spolubojovníci, určite nie sme povýšeneckí."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Jasné. Keď ste sem prišli, čo vás prekvapilo na tomto 9-týždňovom výcviku, bolo to také isté ako v prijímači na základnú vojenskú službu?"

 

M. MARINIČ:

"Ja si myslím, že nič nás neprekvapilo, akurát to, že viacej je tej školy ako tých praktických vecí. Až teraz čo sme mali pred týždňom nejakú tú taktiku a také veci, takže je to skôr viacej školy ako výcviku."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Takže nemáte obavy pre tými záverečnými skúškami?"

 

P. VÁVRA:

"Trochu áno, musíme sa učiť."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Čo napríklad?"

 

P. VÁVRA:

"Tak teraz momentálne topografiu, nás čaká test z topografie, včera sme mali z RCHBO, ešte nás čakajú previerky telesné."

 

B. ROŠTECKÝ:

"A veríte si?"

 

M. MARINIČ:

"Samozrejme, že si veríme."

 

B. ROŠTECKÝ:

"A ešte otázka na záver, kde ste slúžili na základnej vojenskej službe?"

 

M. MARINIČ:

"Základnú vojenskú služby som vykonával vo Vojenskom folklórnom súbore Jánošík Zvolen."

 

P. VÁVRA:

"Ja som slúžil v Novom Meste nad Váhom, tam bol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany ako vodič - veliteľ výdaja PHM."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Nech sám vám darí, budeme vám držať palce, aby ste zvládli tie záverečné skúšky."

 

STALO SA

 

P. BIHÁRI:

"Pre klientov Domova sociálnych služieb v Krškanoch sme tento raz pripravili netradičnú mikulášsku nádielku spoločne s vojakmi z Levíc."

 

B. ROŠTECKÝ:

"A po mikulášskom koncerte sa stretli chlapci z Domova sociálnych služieb s našimi vojakmi z 13. mechanizovaného práporu. Martinko stretol si sa už niekedy s vojakmi?"

 

Martinko:

"Keď hádzali v televízore náboje, jak to vybuchovalo, jak sa to ozývalo."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Tešíš sa na Vianoce, aj Mikuláša, budú darčeky?"

 

Martinko:

"Budú darčeky, aj..."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Vedúca výchovy pani Beáta MIŠKOVIČOVÁ. Čo vravíte na ten koncert, chlapcom sa zrejme páčilo?"

 

B. MIŠKOVIČOVÁ:

"Podľa ohlasu, ktorý nastal po každej pesničke, tie ovácie a standing ovation nakoniec, vôbec nemôžeme pochybovať o tom, že koncert sa vydaril, nálada, aj atmosféra bola vynikajúca a chlapcom sa to veľmi páčilo, sme naozaj veľmi vďační."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Chlapci si vyskúšali aj zbrane vojakov, nenaruší to ich výchovu napríklad?"

 

B. MIŠKOVIČOVÁ:

"Myslím si, že vôbec nie, pretože aj keď sú mentálne postihnutí, ten chlapský základ tam je, takže ocenili to, čo im naši chlapci v zelenom ukázali, zbrane, to že ich povozili na vojenskom Jeepe, takže bolo im to vopred vysvetlené, že sú to vojaci, ktorí teraz pracujú v mieri, takže sa ničoho nemusia obávať a bola to pre nich veľká zaujímavosť."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Vojaci sa rozlúčili, my sa lúčime tiež, nech sa vám darí, aj Domovu sociálnych služieb. Ďakujem."

 

P. BIHÁRI:

"A to bola posledná dobrá správa dnešnej relácie. Na jej príprave a vysielaní spolupracovali Dušan KALNÝ, Miro MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra BIHÁRI. Dopočutia o týždeň."