V divadle Aréna vyvrcholila galaprogramom anketa Vojenský čin roka. Levickí vojaci popri streľbách na Lešti stihli s ostatnými príslušníkmi ľahkej brigády zachraňovať dediny, majetky občanov, ich zdravie i životy pred hroziacimi záplavami a k tomu ešte druhé výročie vstupu Slovenska do NATO. Naozaj bolo z čoho vyberať a preto je Plná poľná doslova plná.
- Dátum: 10.04.2006
- Dĺžka: 11:32 min.
- Veľkosť súboru: 2.64 MB
Textový prepis relácie:
M. MINÁR, redaktor: "Ideálny týždeň pre každého vojenského reportéra. V kruhoch vojenských a nevojenských sa toho stalo naozaj veľa a náš Armádny magazín mal problém s určením priorít."
P. REPKOVÁ, redaktorka: "V divadle Aréna vyvrcholila galaprogramom anketa Vojenský čin roka. Levickí vojaci popri streľbách na Lešti stihli s ostatnými príslušníkmi ľahkej brigády zachraňovať dediny, majetky občanov, ich zdravie i životy pred hroziacimi záplavami a k tomu ešte druhé výročie vstupu Slovenska do NATO. Naozaj bolo z čoho vyberať a preto je Plná poľná doslova plná. Nerušené počúvanie vám želá Petra REPKOVÁ."
M. MINÁR: "A Miroslav MINÁR."
M. MINÁR: "Vyše 1200 vojakov, ťažká vojenská technika, vrtuľníky. Obrovská sila s jediným cieľom, pomôcť obyvateľom na zaplavených územiach južného Slovenska. Profesionáli z útvarov topoľčianskej ľahkej brigády zasahovali pri obci Trstice na Žitnom ostrove, kde Čierna voda vycerila zuby a hrozila zatopením dediny."
P. REPKOVÁ: "S mikrofónom Plnej poľnej sme vojakov ‑ záchranárov navštívili v pondelok, keď ich úsilie skrotiť živel vrcholilo."
M. MINÁR: "Vrecia s pieskom pomáhajú nosiť vojaci ľahkej brigády. Velí im nadporučík Ladislav RUSNÁK."
L. RUSNÁK: "Sme tu od rána od ôsmej. Podarilo sa nám splniť tie základné veci a spevniť hrádzu."
M. MINÁR: "Po hrádzi sa blížia ku mne dvaja vojaci, respektíve vojak a vojačka."
M. NAGYOVÁ: "Dobrý deň. Ja som vojačka Martina NAGYOVÁ."
P. SOJKA: "Slobodník Peter SOJKA."
M. MINÁR: "Martina, videl som vás nosiť tie ťažké vrecia s pieskom."
M. NAGYOVÁ: "Tak snažím sa brať tie ľahšie vrecia čo sú a keď nevládzem tak si oddýchnem."
M. MINÁR: "Vojaci vám nepomáhajú?"
M. NAGYOVÁ: "Ale pomáhajú, keď vidia, že nevládzem, tak áno."
P. SOJKA: "Tak snažíme sa pomáhať, akože aj všetkým tuná, lebo vidíme, že akože to nezvládajú sami a akože je to aj našou povinnosťou proste, lebo nikdy nevieme, že či my nebudeme potrebovať nejakú pomoc. Išli sme tu akože radi pomáhať im a treba im lebo fakt tie potopy a aj sneh napríklad keď bolo také, akože dosť zlé pre nich."
M. MINÁR: "Vidím tu nad nami vrtuľník vojenský, aká je jeho úloha, čo tu robil celý deň tento vrtuľník?"
P. SOJKA: "Tento vrtuľník vozí tieto vrecia v sieti, ktoré im nakladajú tam civilisti, aby tie vrecia dopravil na také miesto kde sa nemôžu autá dostať alebo akože ten čln čo tu vozí a je to akože rýchlejšie, nemusí sa to moc nosiť na pleciach, tak pomáha to dosť."
M. MINÁR: "Tak budeme sa teda modliť, aby tá voda klesla, aby ste pomohli. Do akého útvaru pôjde poďakovanie?"
P. SOJKA: "Topoľčany, 2206 a 1090."
M. MINÁR: "Priamo na miesto sa prišiel pozrieť dnes náčelník Generálneho štábu generálporučík Ľubomír BULÍK."
Ľ. BULÍK: "Ja si myslím, že treba všetkým poďakovať. Príslušníci Ozbrojených síl sa k tomu postavili veľmi seriózne, ja som veľmi rád, teší ma to, hlavne preto, že sme od 1. januára plne sprofesionalizovaní, teda sme profesionáli a je to jedna z tých dobrých možností sa prezentovať v tom novom profesionálnom prostredí aj takýmto spôsobom, že pomáhame zachraňovať veľké rozsahy majetkové a samozrejme aj ľudské životy."
P. REPKOVÁ: "Ešte v pondelok večer prišiel vojakov do Trstíc povzbudiť a poďakovať sa im za obrovské úsilie minister obrany Martin FEDOR.
M. FEDOR: "Rád by som aj touto formou poďakoval všetkým vojakom, ktorí sa podieľali na prácach, na týchto asistenčných službách civilnému obyvateľstvu. Vojaci myslím si, že si zastali svoje miesto veľmi dobre. Tak ako som počúval hodnotenie od jednotlivých členov krízového štábu tak táto pomoc bola nevyhnutná a bola veľmi žiaduca, takže ešte raz veľké ďakujem."
P. REPKOVÁ: "Úprimné boli aj slová starostu Trstíc Františka JUHOSA."
F. JUHOS: "Veľmi nám pomohli a patrí im obrovská vďaka."
M. MINÁR: "V stredu slávnostným galaprogramom vyvrcholila populárna anketa Vojenský čin roka, ktorá pred deviatimi rokmi vznikla v tvorivej dielni armádneho vysielania Slovenského rozhlasu. Laureátmi v jednotlivých kategóriách sa stali ľudia činu, ktorí urobili niečo viac než im to prikazujú vojenské predpisy, či rozkazy. V kategórii Pomoc verejnosti sa laureátom stala Letecká základňa Prešov. Jej príslušníci, predovšetkým piloti vrtuľníkov, zasahovali vo viacerých krízových situáciách. Uhasili požiar vo Vysokých i Nízkych Tatrách, pomáhali pri povodniach, evakuovali ľudí zo zatopených oblastí."
P. REPKOVÁ: "Mimoriadnu cenu získali príslušníci mechanizovaného práporu Nitra za šľachetný čin, keď z vlastných prostriedkov zakúpili a darovali osobný počítač hendikepovanému chlapcovi Milankovi VALÁŠKOVI."
M. MINÁR: "Doslova historickým sa stalo vyhlásenie laureáta v kategórii Záchrana života. Minister obrany Martin FEDOR toto ocenenie po prvýkrát v histórii ankety odovzdal zahraničnému občanovi, ministrovi obrany Chorvátskej republiky Berislavovi RONČEVIČOVI. Chorvátsky minister zachránil život slovenskému mladíkovi Markovi RANDIAKOVI, ktorý v lete utrpel vážny úraz pri kúpaní sa v Jadrane."
P. REPKOVÁ: "Nominovaný Prápor okamžitej reakcie získal pamätný list, čo potešilo veliteľa podplukovníka Martina STOKLASU."
M. STOKLASA: "Je to za desať rokov nielen existencie, ale aktívnej činnosti práporu ako sme ju mohli vidieť na tých prezentáciách, či sa prezentovala misia Irak alebo Kosovo. Prápor rozbiehal drvivú väčšinu všetkých operácií, v ktorých sú teraz príslušníci Ozbrojených síl a keď môžem smelo povedať tak určite príslušníci práporu slúžia od Kábulu až v súčasnosti naši poddôstojníci po Brusel."
M. MINÁR: "Vy ako veliteľ ste boli pri afirmačnom procese, boli ste aj na cvičení na Lešti nedávnom, keby sta mali porovnávať dve tieto úlohy?"
M. STOKLASA: "Obidvoje bolo iné musím povedať rozdielne nasadenie. Pretože afirmačné cvičenie sú dôkaz spôsobilosti veliteľstva a štábu, schopnosť plánovať a riadiť operácie. Priznám sa, že to bolo dosť ťažké cvičenie nielen osobne pre mňa, ale aj pre celý štáb a ja osobne som také ťažké veliteľsko‑štábne cvičenie ešte neabsolvoval. Cvičenie na Lešti, na jednej stránke všetci sme radi v teréne, pretože to je ten náš chleba, ktorý sme povinní robiť a ktorý radi robíme v tom teréne, kde som rád, že sme sa mohli spoľahnúť na poddôstojnícky zbor celého práporu a podľa mňa sme podali dobrý výkon, aj keď už v hektickej dobe prípravy na nasadenie väčšiny príslušníkov práporu do operácie."
P. REPKOVÁ: "V týchto dňoch si pripomíname druhé výročie vstupu našej krajiny do Severoatlantickej aliancie. Čo táto udalosť priniesla Ozbrojeným silám i celej spoločnosti, nad tým sa zamýšľa redaktor redakcie medzinárodného života Slovenského rozhlasu Róbert PETRÁŠ."
R. PETRÁŠ: "Prijatie siedmich nových členov z krajín bývalého východného bloku pred dvoma rokmi sa všeobecne považuje za krok k stabilnejšej Európe. Náš vstup bol o to zložitejší, že členom NATO sme sa stali v čase keď do popredia vystupujú nové hrozby. Fenomén terorizmu vyvolal rozsiahlu diskusiu o potrebe predefinovania obrannej politiky aliancie, ktorá sa musí prispôsobiť existujúcej situácii. Novým nepriateľom nie sú krajiny, či iné zoskupenia, ako to bolo v čase studenej vojny, ale ideologické skupiny, ktorých aktivity prekračujú hranice jednotlivých štátov a majú inú štruktúru než klasické armády. V tomto kontexte sa vykonáva aj reforma slovenskej armády. Kým tradičné chápanie obrany štátu zostáva zachované, základné úlohy na seba prebrali profesionálne útvary. Tie sa špecializujú na činnosti, ktoré vychádzajú z historických skúseností a možností. Významným príspevkom Slovenska k Severoatlantickej aliancii sú ženijné jednotky a útvary protichemickej obrany, ktoré aktívne pôsobia v mnohých misiách NATO vo svete. Z hľadiska zvyšovania bezpečnosti je dôležitým prvkom aj ďalšie rozširovanie zoskupenia. Hoci je Slovensko relatívne mladým členom aliancie, práve čerstvé skúsenosti z prístupového procesu sú devízou, ktorú môže odovzdávať záujemcom o vstup do NATO. Ak by som mal záverom zhrnúť dva roky pôsobenia Slovenska v aliancii, agenda NATO sa stala neoddeliteľnou súčasťou našej domácej i zahraničnej politiky, ktorá predpokladá nielen pasívne prijímanie ochrany, ale aj aktívnu účasť na fungovaní zoskupenia. Slovensko úspešne zvláda nielen členstvo, ale aj prebiehajúci proces reformy aliancie, čo zvyšuje jeho postavenie dôveryhodného partnera."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "V nasledujúcich týždňoch budeme v našej rubrike o zbraniach minulosti s Jánom DOLINAYOM hovoriť o slávnych tankoch 2. svetovej vojny. Čím začneme pán doktor?"
J. DOLINAY: "Logicky by to mali byť poľské a francúzske tanky, lebo ako prvé čelili agresii. Lenže Nemci ich rýchlo porazili. Neskôr, už na strane spojencov, Poliaci, Francúzi i naši vojaci používali britské, americké a sovietske zbrane, teda aj tanky. Začneme preto britskými, ktoré nepriateľa stretli už v roku 1940 vo Francúzsku a potom aj v severnej Afrike."
B. ROŠTECKÝ: "Vyrovnali sa britské tanky na začiatku 2. svetovej vojny tým nemeckým?"
J. DOLINAY: "Počtom ani náhodou a kvalitou tiež nie. Nemci mali vtedy asi 3‑tisíc ľahkých a stredných tankov a z nich vyše 2‑tisíc vrhli proti Francúzsku. Briti disponovali iba dvoma obrnenými divíziami. Doma mali len jednu, druhá bola v Egypte. V roku 1940 do Francúzska poslali väčšiu časť svojej domácej divízie - 58 ľahkých tankov Matilda I, 12 iných ľahkých tankov, takisto len s guľometmi a 16 stredných tankov Matilda II s 37 milimetrovými kanónmi."
B. ROŠTECKÝ: "Čo mali vtedy Nemci?"
J. DOLINAY: "Tí mali vyše tisíc slušne obrnených a rýchlych ľahkých tankov Panzerkampfwagen I a II a okolo 600 stredných tankov Panzerkampfwagen III a IV s 50 a 75 milimetrovými kanónmi. Dopĺňali ich výborné ukoristené československé ľahké tanky, o ktorých sme hovorili minule."
B. ROŠTECKÝ: "Čiže Briti nutne potrebovali čosi kvalitnejšie?"
J. DOLINAY: "Určite a hoci čoskoro po ústupe z Francúzska začali z USA dovážať stredné tanky Grant, Lee a Sherman, nevzdali sa ani vlastných riešení. Z nich sa najlepším ukázal stredný tank A27M Cromwell, stredný tank s hmotnosťou 28 ton a pancierom hrubým 20 až 76 milimetrov, ktorý neskôr na čele korby a veže posilnili na 101 milimetrov. Prvé štyri verzie mali vo veži 57 milimetrový kanón, piata dostala 75 milimetrový kanón a šiesta 95 milimetrovú húfnicu. Okrem toho mal aj štyri guľomety. Jeho osádku tvorilo 5 mužov a 600‑koňový motor Meteor mu dával maximálnu rýchlosť 60 kilometrov za hodinu."
B. ROŠTECKÝ: "Mohol sa teda Cromwell postaviť nemeckým tankom?"
J. DOLINAY: "Stredným tankom III a IV určite, na Pantery a Tigre nemal. Bol to však vydarený stroj, ktorý sa na západnom fronte, napriek dominancii amerických Shermanov, nestratil. Cromwelly so 75 milimetrovým kanónom a 95 milimetrovou húfnicou mala aj československá samostatná obrnená brigáda, ktorá na jeseň 1944 obliehala francúzsky Dunkerque a po oslobodení s nimi prišla až do Prahy."
M. MINÁR: "A to bol už posledný príspevok relácie. Lúčia sa s vami tvorcovia Plnej poľnej Eva MEDELSKÁ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR."
P. REPKOVÁ: "A Petra REPKOVÁ. Želáme vám príjemné prežitie Veľkonočných sviatkov. Vo Veľký piatok nevysielame, takže dopočutia o dva týždne 21. apríla na Rádiu Slovensko."
