- Dátum: 10.02.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.78 MB
[10.02.2023; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Manželia Martin a Veronika Rošovci sa zoznámili počas štúdií vo Vojenskej akadémii ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši.. Vojenská kariéra ich neskôr zaviala pod Martinské hole. Zdá sa ale, že nie nadlho. Veronika sa totiž pripravuje na misiu v Bosne a Hercegovine a Martin by mal pôsobiť v Lotyšsku.
- Čo motivovalo poručíka Mateja Veleščáka stať sa profesionálnym vojakom?
- Majú drevo pod kontrolou. Vojenské lesy a majetky idú s dobou.
- Základný vojenský výcvik zvládajú. Čakatelia a kadeti v Martine sa potešili aj novým ruksakom. Sú prvými vojakmi, ktorí ich majú.
- Prevetrali svoje telá, pomohli prírode a zistili, že ten vojenský život je celkom zaujímavý. O netradičnej regrutácii v Leviciach viac povie poručík Erik Tóth.
- Listovať budeme aj vo februárovom vydaní mesačníka Obrana.
- S výstavbou a dobudovaním novej haly sa vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch zachránia vzácne veľkorozmerné zbierkové predmety.
- A na záver vás pozveme na vojenské púte, ktoré aj tento rok pre vás pripravili vojenskí duchovní."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Manželia Veronika a Martin Rošovci sú nadporučíci našich ozbrojených síl. Zoznámili sa ešte počas štúdií v Akadémii ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Ich kariéra pokračuje v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine. Zdá sa ale, že sa od seba na dlhšiu dobu odlúčia. Veronika sa totiž v Martine, spolu s ďalšími kolegami, pripravovala na možné nasadenie na mierovú misiu Európskej únie do Bosny a Hercegoviny. Nuž a Martin by mal byť súčasťou rotácie personálu do Lotyšska, kde v predsunutej prítomnosti NATO pôsobí slovenská jednotka. Prečo ste sa rozhodli pokúsiť sa dostať do takej operácie Európskej únie ako je operácia Althea v Bosne a Hercegovine?”
Veronika Rošová,nadporučíčka OZ SR:
“Tak určite chcem zažiť niečo iné ako tuná na Slovensku, zažiť nejaké nové skúsenosti a získať nejaký nový prehľad o tom, čo sa to svete deje a určite aj naučiť sa jazyk troška, poznať iné armády a celkovo tak spoznať svet.”
Miroslav Minár:
“Spoznávať svet vás naučila aj táto vojenská kariéra, ktorú už máte za sebou. Kedy vy ste sa rozhodli vstúpiť do ozbrojených síl a čo bol ten hlavný dôvod?”
Veronika Rošová:
“Rozhodla som sa, keď som ukončila strednú školu. Hlavný dôvod bol, že som si vyberala vysokú školu. Vojenská akadémia ma zaujala, tak podala som prihlášku, prijali ma, tak som vtedy neváhala a išla som tam.”
Miroslav Minár:
"Išli ste tam a tam vás postretlo možno že veľké šťastie, pretože tu v tejto chvíli nás pozorne počúva nadporučík a to je váš manžel, Martin Roš. Tak to bolo, že ste sa zoznámili na vojne?L
Martin Roš, nadporučík OZ SR:
“Áno, bolo to tak. Zoznámili sme sa, keď bola Veronika vlastne čerstvým nováčikom u nás na akadémii v Mikuláši a ja som bol v tom čase prvák bakalárskeho štúdia Akadémie ozbrojených síl.”
Miroslav Minár:
“No musíte to už ťahať hodne dlho, pretože ste už nadporučíci obidvaja. Aký to je teda ten manželský vojenský život? Trošku asi náročný.”
Veronika Rošová:
“Náročný neviem, ale aspoň vieme jeden o druhom čo robí, vieme pochopiť kto čo robil v práci, chápeme, keď ide niekde na dlhšie, že rozumiem tomu, že musí ísť niekde na mesiac na Lešť a podobne.”
Miroslav Minár:
“No vám manželka odíde do Bosny a Hercegoviny, keď teda úspešne ukončí tento kurz.”
Martin Roš:
“To je pravda. Ja mám však tú výhodu, že 1. júna tohto roku by som mal taktiež nastúpiť do rotácie EFT Lotyšsko, čiže budem takisto v danom čase na misii, takže nám to zbehne spoločne.”
Miroslav Minár:
“Čo ten rodinný život? Máte deti?”
Veronika Rošová:
“Deti nemáme.”
Miroslav Minár:
“Toto je také veľmi jednoduché,deti nemáte, to ste si pohodoví atď., no ale čo tam doma? Kto tam velí? Ste obidvaja nadporučíci, tak asi ťažko sa teda nejako, hodíte si vždycky mincou? Dnes upratuješ ty, zajtra ty, variť budeš ty?”
Martin Roš:
“Tak u nás v armáde platí pravidlo, že velia hodnosti a ak sú hodnosti rovnaké, tak služobne starší by mal veliť, ale myslím, že my to máme tak podelené pol na pol a vieme si robiť kompromisy a vychádzať ústrety.”
Veronika Rošová:
“U nás velím ja.”
Miroslav Minár:
“Tak to je správne. Podriaďuje sa?”
Veronika Rošová:
“Ale nie, nie. My sme tak na rovnako v tomto, takže tu nie je žiaden problém.”
Miroslav Minár:
“Čo by ste si tak spoločne chceli zaželať do toho vášho vojenského života?”
Martin Roš:
“No tak v prvom rade, aby sa nám darilo, aby sme dosahovali tie výsledky, ktoré máme dosahovať, aby sme mali silu pokračovať v našej kariére, ale hlavne, aby sme boli zdraví. Lebo to je základe toho, aby sa v budúcnosti mohlo ďalej vojensky dariť.”
Veronika Rošová:
“Tak určite aby nám vyšli tie misie, aby sme sa šťastní a zdraví vrátili a potom už aby sme si založili nejakú tú rodinu.”
Miroslav Minár:
“A sa uvidí. Tak nech sa vám darí spoločne.”
Manželia Rošoví:
“Ďakujeme.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Príklady priťahujú. Platí to aj o rozhodnutí stať sa profesionálnym vojakom v prípade poručíka Mateja Veleščáka. Jeho otec sa priatelil s vojakom a jeho príhody zo služby ho natoľko ovplyvnili, že keď sa vyskytla príležitosť, nezaváhal a namieril si to rovno do Liptovského Mikuláša. Štúdium zvládol , rovnako tak ako aj prvé kroky u 11. mechanizovaného práporu v Martine. Nuž a pod Martinskými hoľami v čase keď sme sa s ním stretli, zvládal aj prípravu do nasadenia na misiu Althea v Bosne a Hercegovine.”
Matej Veleščák, profesionálny vojak, 11. mechanizovaný prápor v Martine:
“Ja mám celkom, by som povedal na poručíka rýchlu kariéru, pretože iba pred rokom a pol zhruba som nastúpil, som teda ukončil štúdium na Akadémii ozbrojených síl a pripojil som sa k 11. mechanizovanému práporu, kde som mal hneď viacero medzinárodných cvičení. V Nemecku sme sa zúčastnili medzinárodného cvičenia, na Slovensku taktiež cvičenia s Českou republikou a následne po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sme vlastne zahájili plnenie príslušných úloh. Ja som sa v tom čase posunul na inú pozíciu na útvare do velenia 11. mechanizovaného práporu, no a vlastne požiadal som o účasť na misii v Bosne a Hercegovine, kde mi bolo vyhovené a teraz momentálne sa nachádzam tu vo finálnej časti tohto výcviku, takže celkom na takej horskej dráhe. Ide to.”
Miroslav Minár:
“Viete, čo vás tam v tej Bosne a Hercegovine očakáva?”
Matej Veleščák:
“Samozrejme na výcvik ma kvalitne pripravil personál, inštruktori, takže viem čo ma tam čaká, viem akú prácu tam budem vykonávať. Budem zaradený ako, teda mal by som byť zaradený ako veliteľ pozorovacieho tímu, to znamená, že sa budem stretávať s predstaviteľmi miestnej samosprávy a inými dôležitými funkcionármi v oblasti, kde sa budem snažiť zabezpečiť bezpečnosť v danom regióne pre občanov Bosny a Hercegoviny.”
Miroslav Minár:
“Mám taký dojem, že aj vy ste sa zúčastnili, alebo boli ste prítomní pri plnení tých opatrení proti-covidových, no a tam zrejme ste získali také základy, pretože tá komunikácia s tými lídrami v tých komunitách v tých obciach a mestách a to vlastne čo budete robiť aj v Bosne a Hercegovine je trošku síce iné, ale zrejme toto vás tak nejak pripravilo.”
Matej Veleščák:
“Samozrejme, rozšírilo to spektrum úloh, ktoré som kedy plnil. Ja som bol ako veliteľ odberného miesta, bol som samozrejme ešte aj zaradený do administratívnej časti, kde sme vlastne všetky tie spínané zmluvy so zdravotníkmi nahadzovali do systému, čiže som si prešiel aj tú praktickú časť, aj tú takú administratívnu časť, no a uvidíme, ako to bude v tej Bosne a Hercegovine. Uvidíme, či ma realita prekvapí, alebo nie.”
Miroslav Minár:
“Prečo vy ste sa rozhodli obliecť si vojenskú uniformu? Aký bol ten hlavný dôvod?”
Matej Veleščák:
“Najdôležitejšia vec pre mňa bola, že najlepší kamarát môjho otca bol vojak a odmalička som k nemu vzhliadal a považoval som ho za správneho chlapa, ktorý vie ochrániť svojich blízkych a vie spraviť aj ťažké rozhodnutia. Celkovo tá motivácia je to, aby som bol chlap, ktorý sa vie postarať sám o seba, o svoju rodinu a vie spraviť ťažké rozhodnutia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou života. pretože jedine ťažkými rozhodnutiami človek rastie a človek sa posúva dopredu.”
Miroslav Minár:
“To je možno že aj taký výš odkaz nielen pre tých kadetov, ktorí v súčasnosti tu drú lavice počas svojho základného vojenského výcviku, ale možno že pre ďalších, ktorí nás v tejto chvíli počúvajú a chceli by sa stať profesionálnym vojakom.”
Matej Veleščák:
“Tak samozrejme ono to nie je iba o tom, že je človek patriot alebo nie je človek patriot. Samozrejme, aj to k tomu patrí, ale samozrejme tým štúdiom, aj tým že sa dozvie o tom čo táto profesia obnáša, sa z neho čiastočne viac-menej stáva aj ten patriot a už druhá vec je o tom, že či ho toto povolanie baví, pretože nie je to tu ako z filmu, nie je všetko ako na obrázku a toto povolanie musí človeka baviť, aby pri ňom zotrval až do dôchodku.”
Miroslav Minár:
“Tak teda zotrvajte, nech sa vám darí úspešne ukončiť nielen tento kurz a potom samozrejme aby sa vám darilo aj v Bosne a Hercegovine.”
Matej Veleščák:
“Ďakujem pekne.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie sa dozviete, ako Vojenské lesy a majetky majú pod kontrolou ťažbu a vývoz dreva. Zoznámite sa s našim novým spolupracovníkom Erikom Bujnom, ktorý sa v Martine pripravuje na vojenskú kariéru. Zájdeme aj do Levíc, kde vojaci, spolu so študentmi tamojších stredných škôl, zvládli nielen cezpoľný beh, vyzbierali niekoľko kilogramov odpadu, ale možno získali do svojich radov aj nových kolegov. Prelistujeme februárové vydanie časopisu Obrana, povieme vám prečo sa vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch začalo s výstavbou novej haly a dozviete sa termíny vojenských pútí. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"Štátny podnik Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky prevádzkuje od roku 2005 unikátny systém evidencie vyťaženého dreva, v ktorom sú jednotlivé kusy a hromady drevnej hmoty označované jedinečným štítkom s čiarovým kódom. Vďaka tomu má štátny podnik v reálnom čase prehľad o objemoch ťažby, zásobách a odvoze drevnej hmoty. Po novom má prístup k týmto informáciám aj široká verejnosť. A to prostredníctvom portálu Otvorené dáta Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky. Ako priblížil generálny riaditeľ štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Ján Ďurica, k dispozícii sú údaje o výške ťažby, objeme zásob, jednotlivých odvozoch a následne aj o objeme predaja drevnej hmoty odberateľom. Okrem toho portál obsahuje odkaz na aplikáciu Kontrola vyťaženého dreva pre zariadenia so systémom Android. Tá zadaním čísla štítka, alebo jeho naskenovaním, umožňuje zistiť aktuálny stav, informácie o zásobe, lokalite, vzniku drevnej hmoty a objeme. V prípade pohybu tiež informácie o čísle preukazu o pôvode dreva, dodacom liste a jeho základných atribútoch. Rozsah a jednotlivých spôsob prístupu k podrobným informáciám ocenil aj minister Jaroslav Naď. Ak hovoríme o transparentnosti, tak toto je ďalší zo skvelých príkladov poctivej práce a reálnej hospodárnosti s možno kontrolou hoc aj celej verejnosti. Som rád, že vojenské lesy vedia takpovediac o každom polienku, povedal."
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár:
“Naozaj netradične sa v 13. mechanizovanom prápore v Leviciach rozhodli získať do svojich radov nových profesionálnym vojakom. O dobrom nápade nám viac povedal poručík Erik Tóth.”
Erik Tóth, 13. mechanizovaný prápor v Leviciach:
“Príslušníci 13. mechanizovaného práporu v Leviciach sa počas plánovaného športového dňa rozhodli zorganizovať aktivitu pod názvom Pick-up the Run, ktorej hlavnou myšlienkou bolo motivovať ľudí k ochrane životného prostredia. Do samotnej aktivity, ktorej súčasťou boli beh v prírode, spojený so zberom odpadu, sa pridali aj stredné školy v Levíc a to Gymnázium Andreja Vrábla, Stredná odborná škola techniky a služieb a Škola umeleckého priemyslu Bielika. Počas behu si zmerali svoje sily účastní študenti s profesionálnymi vojakmi. Medzi najlepších patrili študenti z Gymnázia Andreja Vrábla v poradí, na prvom mieste Tobiáš Krajner, na druhom mieste Rastislav Lipták a na treťom mieste Tomáš Mičian. Spomedzi dievčat sa najlepšie umiestnila študentka zo Školy umeleckého priemyslu Viktória Franková. Študentom a príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa podarilo počas tejto aktivity, ktorá bola finančne podporená Vojenskou podpornou nadáciou, vyzbierať 120 kíl odpadu. Zároveň počas tejto aktivity bolo vysadenie lipy v blízkosti Základnej školy pri Podlužiankach 6 v Leviciach, kde je plánovaná lipová alej. Poďakovanie taktiež patrí nielen spoluorganizátorom aktivity, primátorovi mesta Levíc, pánovi inžinierovi Tvrdíkovi a príslušníkom Metskej polície Levice, za poskytnutie súčinnosti počas prípravy aktivít, ale aj všetkým zúčastneným študentom za iniciatívu zorganizovať takýto druh podujatia. Bola zároveň súčasťou úsilia a programu 13. mechanizovaného práporu v Leviciach v oblasti regrutácie a motivácie mladých ľudí vstúpiť do Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ďakujeme.”
PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝM PROFESIONÁLOM
Miroslav Minár:
“Iba kúsok od Levíc sa nachádzajú Veľké a Malé Kozmálovce. Tu pri Hrone sa aj s podporou ministerstva obrany stretávajú členovia klubov vojenskej histórie, aby si na autentických miestach pripomenuli začiatok bratislavsko-brnianskej operácie. Nuž a na tomto bojisku sa začal písať aj príbeh budúceho vojenského profesionála Erika Bujnu. Predstavili sme vám ho pred 2 týždňami, ako v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine zvláda základný vojenský výcvik. Slovo dalo slovo a v nasledujúcich reláciách nás Erik bude sprevádzať dobrodružnými vojenským životom mladých bažantov.”
Erik Bujna, kadet, budúci profesionálny vojak:
“Ahojte, tak teda moje meno je Erik Bujna a som kadetom a vojakom tuná v Martine na základnom vojenskom výcviku a mám tu vlastne so sebou aj svojho kolegu Jerguša Brečku. On je vo svojom civilnom živote bol prekladateľ a tlmočník a momentálne sme už 5. týždeň na výcviku. Je za nami 4-týždňový adaptačný proces. Ako sa adaptuješ?”
Jerguš Brečka, budúci vojenský profesionál:
“Ja sa adaptujem, no už povedzme že adaptácia už prebehla, tak som rád že prebehla v poriadku. Prešli sme si quasi rôznymi hodinami, praktickými čo sa týka RCHBO-čka, zdravotnej prípravy, topografie, aj poradovej prípravy.”
Erik Bujna:
“Mňa by skôr zaujímalo, že ako hodnotíš 1. týždeň tu na základnom vojenskom výcviku?”
Jerguš Brečka:
“Pre mňa prvý týždeň, ja by som to nazval takou asi šokovou terapiou. Keďže sme prišli ako ľudia, ktorí nemali žiadne skúsenosti, samozrejme nemáme ich odkiaľ mať, ale na rozdiel možno od takých klasických vojakov čo tu prídu, možno ako ľudia 19-20-roční s maturitou, sme prišli my vysokoškoláci, takže myslím, že to bol pre nás ešte väčší šok, pretože univerzity v dnešnej dobe sú dosť také jemné, sú ľahké a tak, ale tuná to bolo viac v tom ráznejšom tóne, hlavne ten prvý týždeň. Bolo to náročné psychicky zvyknúť si na daný systém. Vlastne väčšina ľudí tento výcvik opustí už prvý týždeň, avšak my to tu dávame. Sme sa adaptovali veľmi úspešne a snáď to tu dokopeme. Mimo toho RCHBO a zdravotnej prípravy, všetkých týchto teoretických hodín a zamestnaní ktoré máme, praktizujeme tu aj množstvo praktických hodín. Mávame rôzne pochody, mali sme zrýchlený presun, mávame fyzické testovania, ale napríklad teraz je jedna veľká výhoda, dostali sme nové batohy z Nemšovej a pripomíname, že sme tí prví, ktorí ich dostali a často sa nám stáva aj tuná, že nás zastavia starší vojaci, ktorí tu pracujú možno nejakých 15-20 rokov a chcú sa nám pozrieť na tie batohy, tak asi to o niečom svedčí. Je to vlastne super, strašne nám pomáhajú pri tých zrýchlených presunoch. Dáme tam fakt že všetko. Čo ma prekvapilo na tomto výcviku, prístup inštruktorov, ktorí sú z môjho pohľadu prísni, ale je to potrebné pre našu adaptáciu a pre tento výcvik. Sprvu som bol veľmi šokovaný a mal som chuť aj odísť, lebo ako si povedal, z tej vysokej školy som nebol zvyknutý na takýto prístup, ale v druhom alebo prvom týždni som zistil, že tento prístup je veľmi dôležitý a pomáha nám vlastne tu adaptovať sa na dané prostredie a dokonca si myslím, že stať sa silnejším aj v tom civilnom živote.”
Erik Bujna:
“Určite pri týchto inštruktoroch, ja úplne súhlasím, taktiež som hovoril že sú prísni, ale podľa mňa veľmi féroví voči nám, ale zase možno niekedy ľahké je zabudnúť, že vlastne je to ich práca. Oni musia spraviť z nás obyčajných ľudí, ešte vysokoškolákov, ľudia ktorí si myslia že možno aj niečo vedia, pripraviť nás vlastne na ten vojenský život, ktorý je úplne iný od toho civilného. A nie je to ľahké, takže určite musia byť. Ja som popravde čakal aj trošku viac kričania, trošku väčšej nútenej disciplíny možno, ale myslím, že je to veľmi dobré. A starajú sa o nás tiež veľmi dobre. Ja sa nemám na čo sťažovať.”
Jerguš Brečka:
“Ja si myslím, že nastavené je to úplne super aj pre nás, máme na to už taký vyspelejší pohľad by som povedal a aj ľudia čo tu ostali, proste sme z jednej čaty. Vidíš ako si tu pomáhame všetci a bojujeme aj s tým prístupom tých inštruktorov, ktorí vieme ako zvládať, na rôzne situácie sa vieme adaptovať a prispôsobiť sa, ale vieme si pomáhať, myslím si, že veľa nám pomohlo, že ako čata dokážeme fungovať spolu, že aj na tých zrýchlených presunoch, ale aj po tej morálnej stránke sa vieme ako čata dosť podporiť a nikto neostáva tak, že by bol sám. Takže myslím si, že toto je veľké plus.”
Erik Bujna:
“Určte. To aj bolo vidno na tých zrýchlených presunoch, že dokážeme pomôcť hlavne babám, samozrejme ženy to dávali super, ale tá zvýšená záťaž je pre všetkých veľmi náročná a bol som veľmi rád že sme to dokázali zvládnuť ako čata. Ono sa to nazýva u nás tímová zodpovednosť a sme radi, že sme sa to naučili. Dobre. Ďakujem ti za tento rozhovor Jerguš a budem rád, keď budeš znova našim hosťom v tejto relácii a lúčime sa s vami, dovidenia.”
Miroslav Minár:
“Počuli ste to? Budúci vojaci našich ozbrojených síl sú prvými, komu boli dodané nové batohy. Dobrou správou je, že vysúťažených ich je už celkom 13 tisíc kusov, pričom v skladoch v Nemšovej je ich už niekoľko tisíc a to v 80 a 40-litrových objemoch. Obdobné vaky používajú aj naši partneri v NATO. Tak nech dobre slúžia aj našim vojakom.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Nová moderná hala pre veľkorozmerné múzejné predmety v areáli Vojenského historického múzea v Piešťanoch poskytne verejnosti a reštaurátorom priestory hodné 21. storočia. Symbolicky základný kameň poklepal na mieste minister obrany Jaroslav Naď spolu s predstaviteľmi Vojenského historického ústavu a miestnej samosprávy. Máme sa čím pochváliť. Som preto rád, že stála výstava vojenských predmetov bude mať v novej haly konečne dôstojné podmienky, ktoré zásadným spôsobom rozšíria doterajšie výstavné priestory v halách 1 až 3, povedal pri tejto príležitosti Jaroslav Naď. Súčasťou nového objektu budú aj kancelárie, reštaurátorská dielňa s ukážkou reštaurátorských prác i technické a hygienické zázemie. Vybudovanie nových múzeí i priestorov je významných míľnikom v napĺňaní ambiciózneho projektu rozvoja Vojenského historického ústavu ministerstva obrany d roku 2030. Pôjde vôbec o prvú účelovú múzejnú budovu postavenú na Slovensku postavenú na Slovensku za posledných vyše 30 rokov. Nová hala zvýši nielen ochranu a bezpečnosť vzácnych 75 veľkorozmerných zbierkových predmetov, ale tiež komfort návštevníkov. Obsahovo nová expozícia bude mapovať vojenskú minulosť Slovenska od skončenia 2. svetovej vojny v štyroch historických medzníkoch, až po súčasnosť. Zároveň sa zlepšia nielen podmienky pre starostlivosť o múzejné predmety, ale aj ich prezentácia širokej verejnosti. Priblížil riaditeľ Vojenského historického ústavu, plukovník Miloslav Čaplovič. Dodajme ešte, že s realizáciou výstavby novej výstavnej haly súhlasila vlani v júni Vláda Slovenskej republiky. Jej dokončenie je naplánované na rok 2024. Podľa spracovanej a schválenej projektovej dokumentácie sú predpokladané náklady na realizáciu stavby v celkovej výške 4,07 milióna eur, vrátane DPH."
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“A listovať v nej budeme s Miloslavom Ščepkom, vedúcim oddelenia rezortnej tlače.”
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače:
"Rok Putinovskej 3-dňovej špeciálnej operácie, príprava na príchod nemeckých tankov Leopard, vojenská i civilná pomoc Ukrajine. To sú hlavné témy februárového vydania nášho rezortného mesačníka. Na 8 stranách rubriky Téma Obrana ponúka chronológiu ruskej agresie proti Ukrajine a pohľad na vojnu očami generálmajora Ondřeja Novosada, ale aj texty našich kolegov z analytického útvaru ministerstva obrany pre hybridné vojny a strategickú komunikáciu. Na tému nadväzuje prehľad techniky, ktorá dominuje ukrajinským bojiskám. Šéfredaktor Pavol Vitko dokumentuje humanitárnu pomoc, ktorú Ukrajine sprostredkovalo Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v ozbrojených silách a reportér Jozef Žiak navštívil tankistov z trebišovského 14. tankového práporu po ich návrate z Nemecka, kde absolvovali výcvik na tankoch Leopard 2 a 4. Vo februárovej Obrane si môžete prečítať aj rozhovor so zástupcom riaditeľa personálneho úradu slovenských ozbrojených síl podplukovníkom Jurajom Niekym o regrutácii, ďalej zaujímavosti o trenčianskych leteckých opravovniach, analýzu dezinformačnej operácie o povinnej mobilizácii a v neposlednom rade tiež víťazné práce 18. ročníka súťaže ministerstva obrany v tvorivom písaní. Športová rubrika sa zamerala na člena vojenskej Dukly Michala Barbiera, 3-násobného majstra sveta vo fitness. Zoznámite sa tiež s desiatnikom Martinom Zajacom z 21. samohybného delostreleckého oddielu Michalovce, víťazom medzinárodného vojenského turnaja v boxe, ktorý sa konal v estónskom Rakvere. Pokračujú historické seriály o rakúsko-uhorskej armáde na Slovensku a o Slovenskom národnom povstaní. Vojenské historické múzeum predstavuje nemecký bodák … zo svojich zbierok. Mesačník Obrana nájdete vo vojenských útvaroch, posádkach a rekreačných zariadeniach, v knižniciach na stredných aj vysokých školách a v digitálnej podobe tiež na internetových stránkach ministerstva obrany."
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Aj tento rok pre vás Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov pripravil tradičné vojenské púte. Už 63. medzinárodná vojenská púť do Lúrd vo Francúzsku sa uskutoční 10. až 16. mája. V júni to budú hneď dve púte. Cyrilo-metodské stretnutie vojenských ordinariátov Slovenskej republiky a Maďarska v Zahlavari, v Maďarsku a potom v dňoch 30. júna až 1. júla 2. pešia 50-kilometrová púť príslušníkov ozbrojených síl do Levoče. 25. národná púť ordinariátu do Levoče sa uskutoční 1. až 2. júla. Profesionálni vojaci sa môžu prihlásiť aj na 30. medzinárodnú vojenskú púť z Varšavy do Čenstochovej v Poľsku v dňoch 4. až 14. augusta. No a napokon 17. národná púť Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov do Ríma a Vatikánu v Taliansku sa uskutoční 17. až 23. septembra. Záujemcovia sa môžu čo najskôr prihlásiť prostredníctvom svojich kaplánov. Na internetovej stránke ordinariátu nájdu podrobnosti aj vzor prihlášky. Uprednostnení budú účastníci v uniformách ozbrojených síl a ozbrojených zborov.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
