- Dátum: 16.06.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.57 MB
[16.06.2023; Rádio Regina; Plná poľná; 21:10; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
„Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Deň otvorených dverí v Topoľčanoch a Branný deň v Prievidzi. Mali nielen spoločný cieľ, prípravu obyvateľstva, v oboch prípadoch mladej generácie, na obranu štátu. Boli sme pri tom a v nasledujúcich minútach môžete byť aj vy. Tak sa pohodlne usaďte a vychutnajte si nevšednú atmosféru.
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár: „V stredu od skorých ranných hodín kráčali stovky detí a študentov do areálu Jaselských kasární v Topoľčanoch. Napokon ich bolo takmer tisíc. Čo si pre nich 1. mechanizovaná brigáda pripravila, nám spresnila kapitánka Markéta Vazovan Grácová.“
kpt. Markéta Vazovan Grácová: „Momentálny stav máme 720 detí už na mieste, a to brány sme otvorili len o 9. hodine. My sa tešíme takejto návštevnosti. Boli pozvané všetky školy, vrátane materských, základných, stredných škôl v rámci celého okresu Topoľčian. Samozrejme, oslovili sme aj mesto Partizánske, ak by bol záujem, aby nás prišli navštíviť počas tohto dňa.“
Miroslav Minár: „Tento program určite bude pestrý, my prejdeme niektoré tie pracoviská, ktoré zabezpečili vojaci 1. mechanizovanej brigády. Ale nie sú to iba vaši podriadení vojaci, pretože v tejto chvíli sa pozerám, tu sú driečni vojaci z Čestnej stráže ozbrojených síl.“
kpt. Markéta Vazovan Grácová: „Nám prisľúbili špecifický program a zároveň prijali naše pozvanie, teda resp. prišli nás podporiť aj naši kolegovia a príslušníci z Vojenskej polície Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Máme možnosť tu vidieť a, samozrejme, prezentujú sa nám príslušníci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčian, príslušníci Hasičského a záchranného zboru z Topoľčian, no ale rovnako vítam medzi nami regrutačnú skupinu z Banskej Bystrici, ktorí určite dnes zregrutujú minimálne 500 záujemcov, a ktorí možno do budúcna budú aj naši kolegovia.“
Miroslav Minár: „Áno, možno, že si tu niektorí z týchto návštevníkov, z týchto detí, študentov nájdu svoje budúce uplatnenie v ozbrojených silách. Tieto priestory dýchajú históriou. Kedysi tu sídlila 13. tanková divízia so svojimi tankovými plukmi v Martine, v Leviciach, motostreleckým plukom v Bratislave, ale, no, po tankoch už ani chýru. Vlastne tam je jeden tank T-72…“
kpt. Markéta Vazovan Grácová: „Áno, jeden máme, našu T-72, resp. nie našu, ale máme ju zapožičanú z Vojenského historického múzea, za čo im taktiež patrí vďaka. A my sa o neho, ako aj o ostatnú techniku, ktorú tu máme, staráme s láskou.“
Miroslav Minár: „Ten tank pripomína zašlú slávu 13. tankovej divízie, ale vaša 1. mechanizovaná brigáda si minulý rok pripomenula ďalšie slávne výročie, 20. výročie svojho vzniku.“
kpt. Markéta Vazovan Grácová: „Datuje sa termín 1. októbra 2002, kedy vznikla 1. brigáda. Pri tejto príležitosti sme vykonali slávnostný nástup.“
Miroslav Minár: „Vaša brigáda má takúto už novodobejšiu históriu a tú bude pripomínať aj publikácia, ktorú ste pri tejto príležitosti a vďaka vám vydali.“
kpt. Markéta Vazovan Grácová: „Mňa teší ten fakt a hlavne ten produkt, ktorý sme mohli vyrobiť za pomoci, samozrejme, aj mojich kolegov, na čele s veliteľom 1. mechanizovanej brigády, brigádnym generálom Alexandrom Kollárikom. Takáto myšlienka tu nikdy nepadla k výrobe knihy, prišla som s iniciatívou, že by bolo vhodné tých 20 rokov nejako zobraziť či už fotografiami, alebo textom to, čo všetci tí vojaci, alebo aj bývalí kolegovia, ktorí už neslúžia, alebo už nie sú medzi nami, zažili.“
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár: „V stredu do svojich dôverne známych priestorov, kde prežili značnú časť svojej kariéry, zavítali aj traja veteráni.“
Ján Poliačik: „Podplukovník vo výslužbe Ján Poliačik.“
Števko Fáber: „Podplukovník vo výslužbe Števko Fáber.“
František Strejček: „Podplukovník vo výslužbe František Strejček. Ja som jeden z mála tých u 13. tankovej divízie, ktorý zažil tri reálne mobilizácie v roku 1979, 1980 a v roku 1989, keď ešte nebolo po revolúcii.“
Miroslav Minár: „Áno, bola to vtedy famózna vec, kedy k jednotlivým vojenským útvarom nastupovali zálohy priamo od strojov a vlastne v pohybe bola celá republika.“
Ján Poliačik: „No pokiaľ sa týka mojej služby, väčšinu dobu som zabezpečoval kultúru od Martina po Bratislavu. Pamätám na pekné chvíle v armádnych súťaží umeleckej tvorivosti v Trenčíne, festivaly v Považskej Bystrici, v Prešove atď., po celom Slovensku v podstate.“
Miroslav Minár: „Kultúre sa darilo v armáde vtedy.“
Ján Poliačik: „Darilo. Keď som bol náčelník divízneho klubu, 12-13 rokov sme stále v máji Pohár veliteľa Východného vojenského okruhu ako najlepší zväzok, divízia v tejto oblasti.“
Števko Fáber: „Ja som slúžil u 13. tankovej divízie od roku 1969 až do roku 1992. Tankový prápor v Martine, Prápor chemickej ochrany v Topoľčanoch, Motostrelecký pluk v Bratislave a nakoniec veliteľstvo divízie tu, v Topoľčanoch. Ja som hrdý na to, že som slúžil u 13. tankovej divízie, ktorá má korene ešte z 2. svetovej vojny 1. československého armádneho zboru. Som naozaj hrdý na to a teraz, keď sem prídem, mám takú nostalgiu, ale taký príjemný pocit, že tu, na tejto pôde naozaj sa tvorili dejiny 13., a potom ľahkej brigády, 1. mechanizovanej brigády.“
Miroslav Minár: „Určite vás možno aj poteší teraz fakt, že teraz sem, do Jaselských kasární došlo takéto obrovské množstvo detí a študentov.“
František Strejček: „Je to teda opravdu prekvapujúce, že toľko detí, dokonca som videl, že sem prišiel autobus s prievidzskou značkou, čo je teda dosť veľká vzdialenosť, 50 kilometrov, takže asi je dobrá propagácia tejto akcie. Klobúk dole.“
Števko Fáber: „Tak veľká návštevnosť týchto škôl, ale aj občanov z Topoľčian, je výsledkom veľmi dobrej práce veliteľa brigády, brigádneho generála Kollárika a kapitánky Markéty Vazovan Grácovej. Propagandu takú urobili a vidno, že sa starajú, zabezpečia krásne, čo všetko sem dotiahli a ukázali týmto našim deťom. Som rád, že sa to ďalej darí a veliteľovi brigády prajem veľa, veľa úspechov v tejto práci.“
Miroslav Minár: „A čo zaželať mladým vojakom, ktorí sem prišli z Nitry, z Martina, samozrejme z Levíc.“
Števko Fáber: „Hlavne zdravie, veľa úspechov v práci a vždy, aby sa z akéhokoľvek cvičenia, alebo z misie, vždy vrátili zdraví a živí domov.“
Ján Poliačik: „A ešte by som chcel tiež poďakovať pánovi veliteľovi, že nám vychádza ako dôchodcom v ústrety.“
František Strejček: „Ja si myslím, že títo slúžiaci vojaci každoročne zažívajú určité stresy. Fámy, že sa im budú brať výsluhové dôchodky a ja im prajem, aby to nemuseli každý rok prežívať, zažívať a špekulovať, že potom odídu, keď budú mať odslúžené roky. My ich potrebujeme.“
Xxx
Miroslav Minár: „Veru, potrebujeme. A potleskom to na jednotlivých pracoviskách potvrdili aj najmenší návštevníci Dňa otvorených dverí. Potešilo to aj ostrieľaného vojenského profesionála z Martina.“
rot. Roman Beňo: „Rotný Roman Beňo, veliteľ družstva. Samozrejme, že to chlapov potešilo. Chalani sa tešili… vždy sa radi predvedú pred deťmi, takže bol to pre nás, takisto ako aj pre deti, sviatok.“
Miroslav Minár: „Čo všetko ste im ukázali?“
Rot. Roman Beňo: „Tak chalani im ukázali techniky otužovania, techniky sebaobrany proti úderom, kopom, proti bodnej a sečnej zbrani. Ku koncu potom im ukázali obranu proti viacerým útočníkom súčasne.“
Miroslav Minár: „No a ako sa vám to páčilo?“
Deti: „Super.“
Miroslav Minár: „Aj by ste si to skúsili potom niekedy v budúcnosti?“
Deti: „Áno. Sme radi, že nemusíme sedieť v škole a sa neučíme.“
Miroslav Minár: „A že vidíte takto činnosti vojakov?“
Deti: „Áno.“
Miroslav Minár: „No a ešte predtým, než tieto deťúrence absolvujú špeciálnu prekážkovú dráhu, tak, samozrejme, k dispozícii je aj maliarsky tím.“
Vojak: „Deti pekne vymaľujeme, aby vyzerali jak vojaci, a potom absolvujú prekážkovú dráhu. Tí najrýchlejší potom dostanú za odmenu omaľovánky, rôzne tanky, vojakov, rôznu techniku.“
Miroslav Minár: „Toto je asi ten najmenší drobizg, ktorý sem prišiel medzi vojakov do Topoľčian. Odkiaľ?“
p. učiteľka: „Základná škola Hollého, 1. ročník.“
Miroslav Minár: „Pani učiteľka, príjemný deň pre týchto prváčikov.“
p. učiteľka: „Určite. Je to tu zaujímavé, ako celkovo, keď to porovnávam, že po minulé roky, tak je to také akčnejšie a aj dobre pripravené a hlavne nemajú tu deti nejakú takú, také niečo, tá obrana celkovo, akože keď sme sa aj rozprávali v triede, ja mám prvákov, takže bolo tam vidieť také suplovanie niečoho, že nevedia, vedia len, čo je to vojak, niektorí nevedia ani ako boli oblečení. A najlepšie je, keď sa to vidí. Vidieť, počuť… Áno, určite je to aj spojené s tou súťažou a je to také zážitkové v podstate aj učenie.“
Miroslav Minár: „A hovorím s kým?“
p. učiteľka: „Galánková zo ZŠ Hollého.“
Miroslav Minár: „A z tejto školy prišli medzi vojakov aj Daniel, Ivan a Jakub.“
Daniel: „Armáda? Že by som sa do nej chystal, to nemôžem povedať, ale rozhodne podporujem vo všetkom.“
Ivan: „Ja mám ocina u armády a rozmýšľal som tiež nad tým, že pôjdem k nim, ale ešte nad tým rozmýšľam.“
Miroslav Minár: „Áno, veď ešte máte niekoľko rokov pred sebou na rozmýšľanie. Možno, že z týchto činností, ktoré ste doposiaľ tu videli, čo vás tak zaujalo, okrem teda týchto vojakov Čestnej stráže?“
Jakub: „Určite to bojové vystúpenie čo nám ukázali, to bola obrana, to bolo dosť zaujímavé.“
Miroslav Minár: „Áno, to boli vojaci z Martina.“
Ivan: „Tí kukláči, čo sú tam.“
Miroslav Minár: „A čo by ste chceli vojakom zaželať okrem tohto potlesku?“
Daniel: „Nech sa im darí hlavne vo všetkom, čo budú robiť.“
Ivan: „Nech sa im darí a hlavne nech sú zdraví.“
Jakub: „Veľa šťastia im prajem.“
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár: „Najskôr ale, čo je za nami. Za útvarmi a jednotkami 1. mechanizovanej brigády. Deti totiž svoj školský rok už majú pomaly za sebou, vojaci sú však stále ešte len v polčase. Aký bol ten prvý? Opýtali sme sa zástupcu veliteľa 1. mechanizovanej brigády plukovníka Štefana Leju.“
plk. Štefan Leja, zástupca veliteľa 1. mechanizovanej brigády: „Cvičení bolo veľa, aj operácií bolo veľa a dá sa povedať, že v podstate najväčšie cvičenie Slovak Shield, kľúčový personál do misie UNFICYP, takisto sme absolvovali teraz nedávno, zúčastňovali sme sa aj na medzinárodných cvičeniach, ja poviem napríklad za seba, boli sme v Maďarsku v Székesfehérvári, divízia medzinárodná vlastne certifikuje tento rok a vlastne v pondelok ideme ďalej, dá sa povedať ukončiť túto prípravu a budeme sa vlastne podieľať v rámci ako podporná jednotka na certifikácii tejto divízie Székesfehérvári. Takisto už spomínaný Alertex, vlastné cvičenia, ktoré sme mali stanovené v prvom polroku, ukončiť bojové streľby na práporoch manévrových. Takže okrem cvičení takisto aj podpora civilných zložiek v rámci ochrany hraníc, takže bolo toho veľmi veľa.“
Miroslav Minár: „Nenudili sa a rozhodne sa nebudeme nudiť ani v tej ďalšej časti roka.“
plk. Štefan Leja: „Asi sa nudiť nebudeme, ale musím povedať, že bolo by dobre aspoň nejaký ten mesiac si dať off a trošku zregenerovať, pretože aj to je čas v rámci bojovej prípravy urobiť takú konsolidáciu a zregenerovať sily a pripraviť vlastne na ďalšie úlohy. Ale určite áno, máme ďalšie aktivity, máme tam plavby, čo sa týka zabezpečenia plavieb september, október a takisto budeme končiť prípravu do UNFICYPU, kde sa nám prápory striedajú.“
Miroslav Minár: „Máte tu aj pracovníkov regrutačnej skupiny z Banskej Bystrice a vlastne aj celý tento deň, ktorý je hojne navštívený, tak slúži aj k tomu, aby ste možno že nalákali do svojich jednotiek a útvarov budúcich vojenských profesionálov. Takže možno len tak letmo, na aké pozície, ktoré vám teraz najviac tak chýbajú?“
plk. Štefan Leja: „Pozícií v podstate dosť, lebo keď sa zoberie vlastne aj od klasického strelca, aj odborníci chýbajú. Takisto aj veliteľské štruktúry, to sa netýka len vojakov, ale aj už hotových vysokoškolákov, kde potrebujeme obsadiť do veliteľských funkcií.“
Miroslav Minár: „Čo vodiči?“
plk. Štefan Leja: „Samozrejme, tam je tiež percentuálna určitá nenaplnenosť, takže je dôkaz, že tie spôsobilosti nám chýbajú. Určite v percentách chýbajú a nie sme naplnení tak,
ako by sme mali. Aj vzhľadom k tomu sme urobili aj kroky a robíme pravidelne aj v súlade s rozkazom náčelníka Generálneho štábu, kde chodíme po školách, ukazujeme naše spôsobilosti, máme podchytené aj regrutačné strediská, aj teraz vlastne na tento Deň detí sme pozvali celý rozsah stredných škôl, kde vlastne tí študenti končia a idú si vyberať svoje zamestnanie, takže aj všetky stredné školy sme oboznámili aj pozvali, aby prišli sem a k tomu je aj táto ukážka, tá dynamická ukážka spacifikovanie teroristov a boj v zastavanom priestore, aby v podstate aj ich určitú časť oslovila a prilákala do ozbrojených síl.“
Miroslav Minár: „Áno, to lákadlo je obrovské, pretože nie sú tu len deti, žiaci a študenti z Topoľčian, ale aj z blízkeho okolia, dokonca tu zaznamenali na vchode aj príchod autobusu s prievidzskou poznávacou značkou.“
plk. Štefan Leja: „Ten záujem je fakt obrovský. Pre deti je to lákadlo, hlavne po tej trojročnej odmlke, keď si zoberieme, že naposledy sme to robili v roku 2019. Predtým tie deti si tie zážitky odovzdávajú a hovoria si to medzi sebou, takže určite sa tešia aj na ďalšiu aktivitu, takže šíri sa to medzi školami aj mimo okres.“
Miroslav Minár: „A Deň otvorených dverí u 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch mal široký ohlas. Keďže v stredu bránou Jaselských kasární prešla takmer tisícka žiakov a študentov. Pochvalu z Plnej poľnej posielame všetkým, ktorí sa na organizácii veľkolepého podujatia podieľali.“
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár: "A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk.
Miroslav Minár: „A presuňme sa teraz o niekoľko kilometrov po rieke Nitra do Prievidze. Reprezentanti siedmich základných škôl si zmerali svoju zdatnosť, odvahu a vytrvalosť na Brannom dni. Išlo o ďalší z pilotných projektov koncepcie prípravy obyvateľstva na obranu štátu. So žiakmi a ich pedagógmi sa stretli vojaci z neďalekej zásobovacej základne v Zemianskych Kostoľanoch. A bol to nevšedný zážitok pre obe strany.
Na napĺňaní obsahu koncepcie prípravy obyvateľstva na obranu štátu sa spolu s ďalšími ministerstvami a inštitúciami podieľa najmä ministerstvo obrany. Hovorí riaditeľ Sekcie ľudských zdrojov spomínaného ministerstva Martin Jakál.“
Martin Jakál, riaditeľ Sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany Slovenskej republiky: „Tieto pilotné projekty v podstate prinášajú množstvo skúseností, ktoré nám umožňujú to stále zdokonaľovať, dokáže nám to čoraz viac sa približovať k tým školám, oveľa lepšie chápať ich potreby, ako by si to predstavovali a čo by od nás očakávali a takisto sa aj my učíme, ako priblížiť prípravu obyvateľstva na obranu štátu študentom. Učíme ich, ako zvládať krízové situácie, aby sa vedeli správne zorientovať a aby vedeli správne reagovať.“
Miroslav Minár: „Nadväzujete trošku aj na formu brannej výchovy, i keď, samozrejme, tá branná výchova v minulosti sa uberala úplne iným smerom, mala taký ten ideologický náboj. Ale toto je asi o niečom inom.“
Martin Jakál: „Ak si odmyslíme ideologický náboj, tak veľmi nie je o niečom inom. Je to presne o tom, aby tí študenti získali nejaké základné zručnosti, ktoré im v prípade krízovej situácie pomôžu ju nejakým spôsobom úspešne zvládnuť. Aby nestratili hlavu, aby dokázali nejakým spôsobom nájsť správne riešenie, dokázali sa rozhodovať a prípadne, aby boli ochotní a vedeli aj pomôcť ostatným.“
Miroslav Minár: „My sme včera boli v Topoľčanoch, kde bolo takmer tisíc žiakov a študentov nielen topoľčianskych škôl, ale aj zo širšieho okolia. No a práve pani učiteľky oceňovali to, že takouto živou, hravou formou, nenásilnou, dokážu aj vojaci, aj všetci tí, ktorí sa podieľajú na realizácii tohto programu, vniesť do detí taký ten element záujmu o to, čo je vojak, čo vojak robí a čo to je vlastne obrana štátu.“
Martin Jakál: „Áno, toto je v podstate už stupňujúce úsilie, ktoré vyplýva z prijatej koncepcie na prípravu obyvateľstva na obranu štátu, kde sa ozbrojené sily v súčasnosti razantným spôsobom do tejto koncepcie zapojili. Dnes môžeme sledovať, že máme desiatky akcií po celom Slovensku na základných, stredných školách, ktorých cieľom je práve priblížiť to, čo to je profesionálny vojak. Dať deťom a žiakom týchto stredných škôl takú pozitívnu skúsenosť s ozbrojenými silami a, samozrejme, popri tom ich niečo naučiť.“
Miroslav Minár: „Tento prístup oceňuje aj riaditeľka prievidzského odboru školstva Beáta Révayová.“
Beáta Révayová, vedúca Odboru školstva a starostlivosti o občanov, MsÚ Prievidza: „Ja som ešte ten ročník, čo si pamätá také skutočne branné cvičenia, kde sme sa zoznámili trebárs aj s maskami a prostriedkami, ktoré sú dôležité pri ochrane, osobnej ochrane v prípade nejakého ohrozenia. Toto všetko, žiaľ, sa nám už v priebehu rokov vytratilo zo škôl a súčasné deti ani nemajú kde sa tak nejako dozvedieť koncepčne ako reagovať v prípade nejakého ohrozenia a teraz nemyslím len v prípade vojenského ohrozenia, ale aj v prípade nejakej takej mimoriadnej situácie, ktorá môže hocikedy v bežnom živote nastať, ako napríklad nejaká dopravná nehoda. Lebo súčasťou tejto koncepcie nie je len vyslovene taká tá vojenská časť, ale je aj taká zdravotnícka, čiže deti sa majú možnosť dozvedieť aj zásady prvej pomoci, ako riešiť, ako privolať záchranné zložky, ako zostať v tej krízovej situácii pokojným a nepanikáriť, ako vyhodnotiť správne a urobiť teda dobré rozhodnutie.“
Miroslav Minár: „Áno, to sú tie deti. Ale teda čo váš pedagogický zbor. Myslíte si, že má penzum informácií aj na túto tému a aj na tému obrany vlasti.“
Beáta Révayová: „Ja som veľmi rada, že práve pani riaditeľky tiež to správne pochopili, a že sme sa dostali tak akoby poviem, na jednu vlnu v tomto smere. Takže našli sme podporu u riaditeľov škôl, a tým pádom o to jednoduchšie to bolo riešiť aj so samotnými učiteľmi, ktorí sa podieľajú a nájsť teda tých učiteľov, ktorí majú záujem, či už sú to učitelia biológie, zemepisu, alebo aj občianskej náuky a majú blízko k týmto témam a vedia aj takým svojim samoštúdiom trošku sa pripraviť.“
Miroslav Minár: „Takže základné školy v Prievidzskom okrese a meste Prievidza budú nápomocné na budúci školský rok, ak teda vojaci vás oslovia, že teda by chceli urobiť u vás nejaký Branný deň, ústretoví?“
Beáta Révayová: „Určite áno, tá spolupráca aj s ozbrojenými silami je veľmi dobrá, skutočne, pán Hladký pripravil veľmi krásne prezentácie a vysvetlil aj pedagogickej verejnosti, čo je zámerom takéhoto Branného dňa a zvlášť teda v súčasnosti je taká citlivá doba, čo sa týka vojenského konfliktu, tak sme nechceli, aby to vnímali ako nejaký nábor do armády, čo sa nám aj teda vďaka pánovi Hladkému podarilo, že je to vnímané naozaj ako prevencia. A tiež teda veľkú vďaku treba povedať aj pánovi plukovníkovi Brehovskému z ministerstva obrany, ktorý vlastne nám poskytol aj takú metodickú pomoci pri príprave týchto Branných dní.“
Miroslav Minár: „No a poďme teraz do bojovej arény, kde prebiehali urputné zápolenia medzi reprezentantmi prievidzských základných škôl.
No dobre, čo ich tu precvičujeme, alebo v čom súťažia?“
Michal Adamec: „Teraz majú aktuálne odsun raneného. Ukazujeme im, akým spôsobom si môžu poradiť s vecami, ktoré aktuálne majú. A je tu nejaké… nachystané, majú tu nejaké špalky dreva, ktoré si chytia, pozapájajú, a potom vlastne idú cez prekážky a majú sa dostaviť na heliport. Heliport je vždycky označený dymovnicou, aby prišli na správne miesto v správny čas.“
Miroslav Minár: „Prvá hliadka to má za sebou.“
Michal Adamec: „Celkom úspešne, tak som zvedavý na ostatných, ako im to pôjde.“
Miroslav Minár: „Dobre. Hovorím s kým?“
Michal Adamec: „Tu je desiatnik Adamec Michal.“
Miroslav Minár: „Ako sa voláš?“
Simon: „Simon.“
Miroslav Minár: „Bolo to ťažké?“
Simon: „Hej, na jeden bod sme zabudli, že sme mali ísť okolo, my sme išli popri tom, ale bola to celkom dobrá naháňačka.“
Miroslav Minár: „Alexa niesli, bol ťažký?“
Simon: „Nie, ja by som ho uniesol aj na rukách…“
Miroslav Minár: „A ty a vojak?“
Simon: „Ja by som chcel pracovať skôr u vojenskej polície.“
Miroslav Minár: „Dobre, dvere otvorené…“
Pavol Varga: „Varga Pavol, Základná škola Ulica energetikov v Prievidzi.“
Miroslav Minár: „Dobrý príklad, ako deti možno že tak trošku aj prebudiť z tej letargie, možno že vy ste starší, vrátiť sa do obdobia, keď boli branné cvičenia. Projekt sa volá, že Príprava obyvateľstva na obranu štátu. Je potrebné začať už u týchto detí?“
Pavol Varga: „Myslím si, že áno, že práve toto je taký ideálny vek, lebo deti sú ešte teraz v tomto veku šiestaci, siedmaci vnímaví, tak si myslím, že veľa vecí si aj zapamätajú a odnesú.“
Miroslav Minár: „Je tu niekoľko pracovísk pripravených, asi teda to dá tým deťom taký plastický prehľad, aj možno že čiastočne o tom, čo tí vojaci robia.“
Pavol Varga: „Áno, myslím si, že sú tu zaujímavé stanovištia, stretnú sa s vecami, s ktorými sa ešte nestretli a myslím si, že bude to pre nich poučné.“
Miroslav Minár: „Takže dobrý základ do budúcnosti a budúcich branných cvičení aj vo vašej škole?“
Pavol Varga: „Áno, áno, a je to aj pre nás pedagógov zaujímavé, že máme možnosť vidieť, aké veci a používajú, aké veci sa robia a aké sú teraz vlastne trendy, takže my, keď budeme robiť branné cvičenia u nás na škole, tak vieme vlastne, čo máme s tými deťmi robiť.“
Miroslav Minár: „A viete už aj to, čo môžete od vojakov očakávať, keď ich oslovíte.“
Pavol Varga: „Áno, presne tak.“
Miroslav Minár: „Dobrý pocit z toho, že včera bol medzi deťmi prievidzských škôl, mal aj desiatnik Dominik Daubner. A čo nových kamarátov učil?“
des. Dominik Daubner: „Učíme ich vlastne zodpovednosť a vybrať si veliteľa a v stresových situáciách zachovať rozvahu.“
Miroslav Minár: „Aké sú tie stresové situácie namodelované napríklad?“
des. Dominik Daubner: „No napríklad také, že musia mať… a musia si vybrať nejakého svojho veliteľa tímu, ktorý im bude určovať kade budú bežať, čo zoberú a je to na čas. Čiže už to je časová náročnosť, plus postup, ako to budú skladať, pod akým uhlom, kto to bude kde ukladať a vlastne už aj ten veliteľ je v strese, ale nesmie to dať na sebe badať a ostatných musí ukľudňovať a musí im dať vedieť, že ako to bude ukladať a tak.“
Miroslav Minár: „Ideovým tvorcom jednotlivých disciplín, ktoré na ihrisku Základnej školy Sama Chalúpku v Prievidzi, museli žiaci zvládnuť, bol nadrotmajster Juraj Hladký.“
nrtm. Juraj Hladký: „Snažili sme sa spraviť celý projekt ako prácu v tíme, a to sa nám zase podarilo až rokmi, pretože postupne sme zistili, že čo vieme ako ozbrojené sily ponúknuť, aký artikel ľuďom, že čo by ich zaujalo. A ak hovoríme o krízovej situácie, keď sa dneska naučím niečo, napríklad zakladať oheň, o dva týždne čo už nemusím vedieť. Alebo naučím sa nejakú metódu balenia batožiny a na druhý deň to už nemusím vedieť. Ale keď vyskúšam pracovať v tíme, ako tím na rôznych pracoviskách a skúšať ten tím inak kreovať, inak budovať a rôzne iné aspekty…, tak to sa tým deťom potom môže neskôr zísť aj v práci, v povolaní a, samozrejme, aj keď nastane krízová situácia, aby vedeli, že teraz fungujem ako vojak. A my sa snažíme na každom pracovisku im aj odovzdať nejakú charakterovú vlastnosť vojaka. Snažíme sa hovoriť, ako by to urobil vojak, prečo by tak urobil vojak, prečo to takto musí robiť vojak a podobne.“
Miroslav Minár: „Zdá sa, ja som bol na niektorých tých pracoviskách, zdá sa, že toto všetko sa ujalo, je tu teda ozaj obrovský prvok súťaživosti a možno že u niektorých už aj takej zodpovednosti a myslím si, že to je dobre.“
nrtm. Juraj Hladký: „No áno, samozrejme, naša cieľová skupina je hlavne 6. a 7. ročník, pretože ak chceme spraviť súťaže, súťaživosťou, niečo na forme, že ich to baví, že je to zábavné, tak zase musí to mať aj tú formu, že to zaujme dieťa hlavne, lebo s tými dospelými je už problém. Na niektorých školách deviataci napríklad oni nechcú vôbec spolupracovať, absolútne ten záujem nemá. Na niektorých školách sa urazia, keď ich nezapojíme. Tam je to strašne rozdielne. Ale u tej šiestej triedy, až siedmej, oni už sú fyzicky zdatnejší, už aj inteligentne vyspelí, takže vedia už robiť nejaké aj zložitejšie úlohy, ale ešte ich to baví, ešte majú ten drive, a tam sa dá tá práca v tíme na to našiť, že to nie je násilím, násilnou formou.“
Miroslav Minár: „Nuž, Juraj, vy a vaši spolubojovníci zo Zásobovacej základne v Zemianskych Kostoľanoch, ste to naplnili do bodky. Veríme, že z vašich skúseností budú čerpať aj ďalší organizátori Branných dní na školách. Ďakujeme a posielame aj vám pochvalu Plnej poľnej.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár: „A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.“
