- Dátum: 20.01.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 23.83 MB
[20.01.2023; Regina Západ; Stred, VýchodPlná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Od tragickej havárie vojenského leteckého špeciálu AN24 uplynulo 17 rokov.
- Záložáci na Slovensku nevymrú. Atraktívna novela zákona otvorí dvere všetkým, ktorí zatúžia aspoň na niekoľko dní stať sa vojakom.
- Delostrelci oslavovali. Prečo je ich dňom 15. január, povie v rozhovore vojenský historik Jozef Bystrický."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Vo večerných hodinách 19. januára 2006 sa celé Slovensko ponorilo do veľkého smútku. Pri návrate z Kosova havaroval vojenský letecký špeciál AN24. Osudné sa mu stali vrcholky stromov na kopci Borsó nad maďarskou dedinkou Hejce. Na palube špeciálu sa nachádzali vojaci, aj pracovníci ministerstva obrany a generálneho štábu. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že striedanie personálu na misiách, či v operáciách medzinárodného krízového manažmentu, sa spravidla realizuje po 6 mesiacoch služby v zahraničí. Vojaci, končiaci svoju misiu v operácii KFOR v Kosove, odštartovali z Prištiny o 17.45. Pristátie na košickom letisku bolo naplánované o 19.45. Chýbalo 7 minút, keď počas približovacieho manévru lietadlo AN24 svojim podvozkom zachytilo vrcholky stromov. Výsledok tragédie, ktorú spôsobilo hneď niekoľko faktorov, bol šokujúci. Zo 43 pasažierov lietadlo zahynul 42. Akoby zázrakom prežil iba Martin Farkaš. Mnohí cestujúci vykrvácali, keďže trosky lietadla sa nachádzali v mimoriadne ťažko dostupnom teréne. Na obete tragédia nad Hejcami vedenie rezortu, ani velenie našich ozbrojených síl, nezabúdajú.
V stredu sa na kopec Borsó vybralo 37 vojakov trebišovského mechanizovaného práporu nielen so svojim veliteľom, podplukovníkom Talevaškom, ale napríklad aj s nadrotmajstrom Pavlom Mešťanom. Jeho dvojička Pavol sa návratu Pavol sa návratu domov nedočkal. S vojakmi putovali aj generáli, ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov, biskup František Rábek, niektorí pozostalí obete havárie, veteráni zahraničných vojenských misií a operácií. Pri krížoch zapálili sviečky, neskôr aj pri pamätníku v samotných Hejciach. V tamojšom kostole potom zádušnú svätú omšu celebroval biskup Rábek.
Nuž a včera bola pietna spomienka na obete havárie aj v areáli ministerstva obrany v Bratislave. Tu sa nachádza pamätník zmierenia, ktorý lemujú schránky s prsťami zeme, kde bojovali a zahynuli slovenskí vojaci. Úctu a česť vojakom na kopci Borsó prišli vzdať niektorí ich najbližší príbuzní, vedenie rezortu obrany na čele s ministrom Jaroslavom Naďom, generalita ozbrojených síl, vojenskí diplomati, členovia občianskych združení a profesijných organizácií. Zádušné sväté omše na pamiatku zosnulých obetí havárie lietadla AN24 boli a ešte budú aj vo všetkých vojenských útvaroch, v ktorých sú kaplnky, ako aj na cintorínoch či v kostoloch, odkiaľ pochádzali vojaci. Od roku 2017 si tento tragický deň pripomínajú aj v hlavnom chráme Armády Českej republiky na pražských Hradčanoch. Včera podvečer zádušnú svätú omšu Kostole svätého Jána Nepomuckého celebroval hlavný armádny kaplán, plukovník generálneho štábu Jaroslav Kníchal."
Jaroslav Kníchal, hlavný armádny kaplán Armády ČR:
"Veľmi dôležité je si pripomínať každý ľudský život na tejto zemi, na tejto planéte, zvlášť keď spoločne obliekame uniformu, ako strážcovia mieru a pokoja všade tam, kde sa ľuďom tento dar tejto hodnoty nedostáva. Pre mňa zvlášť má každým rokom zádušná omša svätá veľký význam a vo mne vyvoláva hlbokú spomienku, pretože sám som navštívil a slúžil som na základni Kosovo so slovenskými vojakmi a tak veľmi živo si viem predstaviť aj tie pocity pri odlete zo zahraničnej misie pri plnení svojich povinností a to natešenie sa na stretnutie s tými najbližšími. O to viac si naozaj vnútorne uvedomujem, aká tragédia to naozaj bola zvlášť pre rodinných príslušníkov. Preto si myslím že je dôležité, aby sme touto svätou omšou nielen si pripomenuli mená tých ktorí tragicky zahynuli, ale zároveň pamätali aj na tých, ktorí stratili svojich najbližších, ktorých mali radi."
Miroslav Minár:
“Pri zrode spomienky na obete leteckej havárie pri Hejciach bola pražská Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika. Hovorí jej predseda Vojtech Čelko.”
Vojtech Čelko, predseda pražskej Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika:
"Sme si uvedomili význam obetí, ktoré najvyššie venovali slovenskí vojaci v rámci mierových misií. Pretože je treba, aby aj verejnosť vedela, aký význam majú tieto misie pre mier, ale zároveň aj pre európsku myšlienku a pre naše postavenie v štruktúrach, v ktorých sa nachádzame. Štefánikova spoločnosť venuje pozornosť vojakom aj z 1. svetovej vojny a zároveň títo účastníci misií sú pokračovateľom myšlienky, ktorá stále pri vytvorení légií."
Miroslav Minár:
“Na zádušnej svätej omši v Kostole svätého Jána Nepomuckého na pražských Hradčanoch bol aj vojenský a letecký pridelenec Slovenskej republiky v Čechách, generálmajor Miroslav Kocian.”
Miroslav Kocian, vojenský a letecký pridelenec SR v Čechách:
“V prvom rade chcem povedať, že mňa sa osobne tiež hlboko táto tragédia dotkla, lebo vtedy som akurát prichádzal domov, bolo to v piatok, z Trenčína, kedy sa táto udalosť stala pred 17 rokmi a teraz spätne keď som tu v Prahe, tak je mi cťou byť účastníkom a spoluorganizátorom so Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika v Česku, organizovať každý rok toto spomienkové stretnutie na týchto našich vojakov a civilných zamestnancov, ktorí zahynuli počas tejto hroznej tragédie.”
Miroslav Minár:
“Predchádzajúce vyjadrenia pre Plnú poľnú zaznamenal náš spolupracovník, šéfredaktor časopisu Obrana, Pavol Vitko. Ako vnímal atmosféru v Prahe?”
Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:
"Bolo veľmi dojímavé a dôstojné, keď v tomto historickom pražskom vojenskom kostole z roku 1720, osobnosti slovenského života žijúce v Prahe prečítali všetkých 42 mien zahynuvších. No a prečo pozvali mňa? Každý rok na záver uvedenej svätej omše vystúpi niekto, kto má k tejto tragédii slovenských vojakov nejaký vzťah, či väzbu. Mňa oslovili ako zostavovateľa a spoluautora knihy, ktorú sme aj s tebou, pán redaktor, ako aj s kolegom Jozefom Žákom, napísali pod názvom AN24 nedoletel. A oslovili ma aj preto, lebo prakticky so všetkými zahynuvšími som sa poznal, nakoľko v lete 2005 som medzi nimi v Kosove strávil týždeň ako vojenský novinár. Bol som veľmi rád, že som v Prahe mohol sprostredkovať zážitky s týmito skvelými vojakmi, ktorí bohužiaľ zahynuli a na ktorých si s úctou spomíname."
RÁDIO REGINA
“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. ”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Záložáci na Slovensku nevymrú. Atraktívna novela zákona otvorí dvere všetkým, ktorí zatúžia aspoň na niekoľko dní stať sa vojakom. A tí, ktorí si už nejaké roky v armáde odslúžili, môžu byť po absolvovaní výcviku povýšený. Neveríte, počúvajte rozhovore s generálnym riaditeľom sekcie ľudských zdrojov ministerstva obrany Martinom Jakálom.”
Martin Jakál, generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov na ministerstve obrany:
“V prvom rade dobrý deň všetkým poslucháčom. Ministerstvo túto zmenu iniciovalo podstate hneď od svojho nástupu. Ide o systémové opatrenie, s ktorým sa snažíme zvrátiť podľa nášho názoru neželaný stav v oblasti zabezpečenia aktívnych záloh a najmä ich početnosti. Súčasné počty aktívnych záloh sme považovali na nedostačujúce a snažíme sa s tým niečo robiť a toto je odpoveď.”
Miroslav Minár:
“Tie čísla sú pomerne také strohé, ale jasné. Za tú existenciu tohto modelu aktívnych záloh máme k dispozícii 150 vycvičených záložákov, nazvime to tak, pričom Česká republika, ktorá by nám mohla byť v tomto vzorom, ich má už niekoľko tisíc a dokonca niektorí z nich sú aj nasadení v tej mnohonárodnej brigáde NATO na Lešti.”
Martin Jakál:
“Áno, kolegami z Čiech sme sa určite inšpirovali. V prvom rade je potrebné ale povedať, že v Čechách od zániku základnej vojenskej služby neprestali v cvičeniach aktívnych záloh, u nás výcvik aktívnych záloh na dlhé roky vypadol a až v poslednej dobe sa začína konečne niečo aj v tejto oblasti diať. Práve preto bola aj prijatá táto zmena, pretože dnes do aktívnych záloh môžu vstúpiť len občania, ktorí majú predchádzajúcu skúsenosť buď s ozbrojenými silami, alebo niektorým z ozbrojených zborov. Veríme tomu, že od 1. mája, keď to schváli Národná rada, budú môcť do aktívnych záloh vstúpiť každý občan, ktorý má brannú povinnosť, to znamená že má viac ako 18 rokov.”
Miroslav Minár:
“To je tá najzákladnejšia, najzásadnejšia zmena. Čo očakáva ministerstvo obrany vlastne od nielen tejto zmeny, ale aj od ďalších, ktoré upravuje novela zákona o brannej povinnosti?”
Martin Jakál:
“V prvom rade očakávame, že počet aktívnych záloh sa nám zásadnejším spôsobom podarí navýšiť. V prvom rade očakávame, že občania, ktorí majú záujem, majú radi výzvy majú záujem zažiť niečo nové, majú záujem zaučiť sa správať v krízovej situácii, možno preniknúť do takého vojenského umenia, spoznať vojenské prostredie, tak sa prihlásia.”
Miroslav Minár:
“Vráťme sa teda k tomu, čo ste povedali. Znamená to, že na základe tejto novely sa teda aktívne zálohy otvárajú vlastne celému spektru, alebo všetkým záujemcom, ktorí ctia tú svoju takú hrdosť a takú občiansku povinnosť brániť svoju krajinu, svoju domovinu. Zdá sa, že toto by mohlo osloviť napríklad kluby vojenskej histórie, rôzne záujmové združenia, ktoré taktiež robia istú činnosť, ale mohli by sa stať aj súčasťou aktívnych záloh.”
Martin Jakál:
“Možnosť výcviku pravidelného predĺžime až na 45 dní. Ten základný vojenský výcvik, ktorým bude musieť prejsť každý občan, bude spravidla trvať 2-3 týždne. Samozrejme bude sa to diať opakovane v priebehu niekoľkých rokov, pretože podstata aktívnej zálohy spočíva v prvom rade v tom, že ide o niekoľkoročný, alebo teda dlhodobú účasť na pravidelných cvičeniach vojenských, na ktorých budú títo občania pozývaní. Samozrejme spektrum funkcií alebo pozícií o ktoré máme záujem je naozaj široký, pretože tých voľných miest je v dnešnej dobe niekoľko stoviek až tisíc, o ktoré máme záujem postupne v priebehu rokov ich obsadzovať. Ide od základnej funkcie, ako je strelec guľometčík, až po funkcie rôznych technikov pri vojenskej technike, taktiež napríklad chemikov, ženistov, alebo poťažmo až ľudí z oblasti IT sektora, alebo zdravotníkov, alebo lekárov.”
Miroslav Minár:
“Očakáva sa, že príslušníci aktívnych záloh teda môžu, ako ste povedali, absolvovať výcviky až do skončenia brannej povinnosti daného človeka, alebo teda ženy. Očakáva sa napríklad aj to, že budú v prípade nasadenia robiť také nejaké obslužné činnosti na prospech ozbrojených síl a vojakov?”
Martin Jakál:
“Áno. Aktívne zálohy, okrem toho že sa pravidelne cvičia každoročne, môžu byť za istých okolností použité aj v prípade krízovej situácie, napríklad v prípade núdzového alebo výnimočného stavu, ak vznikne nejaká prírodná katastrofa, tak na odstraňovanie následkov, alebo mohli by nám v prípade ak by sa nám zhoršila opätovne covidová situácia, pomôcť pri testovaní a podobne.”
Miroslav Minár:
“Teraz tak trošku odpovedáme aj hokejovej legende Jožkovi Golonkovi, ktorý práve pred týždňom v Plnej poľnej vyslovil takúto myšlienku, takže toto je odpoveď priamo zo zdroja, z ministerstva obrany. Pripomeňme teda ešte, keď nás teraz počúvajú možní záujemcovia o vstup do aktívnych záloh, aké sú tie najzákladnejšie benefity, ktoré vyplývajú z toho, že sa človek rozhodne stať záložákom?”
Martin Jakál:
“Tak ak medzi benefity nepočítame zaujímavú životnú skúsenosť, tak každý uchádzač, alebo každý tzv. aktívny záložník, dostane motivačný príspevok v hodnote 600 euro, ktoré dostáva raz do roka za to, že sa zúčastní pravidelných vojenských cvičení a popri tom za každý deň tohto cvičenia, alebo plnenia úloh ozbrojených síl, dostáva pomernú časť platu hodnosti v ktorej sa pripravuje, v priemere to bude vychádzať niečo vyše 1000 euro. Samozrejme sú tam benefity, ktoré sú úplne pre nás samozrejmé, ako je rovnošata resp. uniforma, ubytovanie a strava počas vojenského výcviku, do budúcna majú možnosť už sa zúčastniť aktívni záložníci aj napríklad výcviku v rámci autoškoly, pretože, verím tomu, že od marca nám začne fungovať už vojenská autoškola, kde si budeme školiť primárne vodičov s oprávnením C.”
Miroslav Minár:
“To má byť v Martine na Základni výcviku a mobilizačného doplňovania, sekcia ľudských zdrojov úzko spolupracuje s personálnym úradom Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Kedy je možné očakávať vlastne takú spoločnú výzvu, že teda už v zmysle novely zákona, ktorá teda by mohla nadobudnúť po schválení Národnou radou účinnosť 1. mája, teda kedy je možné očakávať nejaké také tie prvé výzvy, áno zapojte sa, budú pre vás pripravené vojenské útvary, ktoré majú záujem o výcvik aktívnych záloh?”
Martin Jakál:
“V prvom rade treba sledovať verejno-komunikačné kanály, či už facebookovú stránku ministerstva obrany, alebo internetovú stránku či už personálneho úradu, alebo aj novú internetovú stránku, ktorá má na starosti regrutáciu a to budem vojak.sk, kde sa môže dozvedieť konkrétne údaje. V prípade, že by už mal nejakým spôsobom záujem a zavolajú na personálny úrad, alebo niektorému regrutátorovi, tak im určite už poskytne nejaké informácie, zoberie si od nich základné údaje a v prípade, že začneme obsadzovať aktívne zálohy, tak sa im možno aj sami ozveme.”
Miroslav Minár:
“Tak je predpoklad, že možno že už ku koncu tohto roka by sa mohol uskutočniť aj prvý výcvik aktívnych záloh v zmysle prijatej novely.”
Martin Jakál:
“Áno, verím, že už možno v priebehu tohto roka by sa prí uchádzači mohli zúčastniť či už základného výcviku, alebo v prípade, že by mali predchádzajúcu vojenskú skúsenosť, už aj normálneho výcviku s niektorou z jednotiek, ktoré sa zúčastňujú na výcviku aktívnych záloh.”
Miroslav Minár:
“To v tom predchádzajúcom zákone o brannej povinnosti hovorilo, že teda že aktívne zálohy sú otvorené predovšetkým pre tých, ktorí absolvovali základnú vojenskú služby, alebo boli profesionálni vojakmi, alebo pracovali v silových zložkách. Možno taká otázka, budú mať títo záložáci, ktorí teda majú túto skúsenosť, nejaké výhody oproti tým, ktorí s vojenčinou nemali nič spoločné a idú to teda skúsiť?”
Martin Jakál:
“Myslím si, že určite áno, pretože zákon o brannej povinnosti už zaviedol aj možnosť povyšovania v aktívnej zálohe, to znamená, vzhľadom na to, že my predpokladáme a budeme mať záujem udržať tých aktívnych záložníkov čo najdlhšie v systéme a v aktívnej zálohe, tak musíme počítať aj s ich kariérnym rastom. Čiže určite budú mať možnosť byť povyšovaní, prvýkrát zavádzame aj možnosť stať sa dôstojníkom po absolvovaní príslušných odborných kurzov a samozrejme splnenia zákonných kritérií, ako je napríklad vysoká škola.”
Miroslav Minár:
“Čiže ja skončím službu v ozbrojených silách v hodnosti napríklad nadporučíka, ale budem súčasťou aktívnych záloh, budem sa zúčastňovať pravidelne výcviku a môžem získať aj hodnosť kapitána.”
Martin Jakál:
“Vylúčené to určite nie je.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“V ďalšej časti dnešnej Plnej poľnej si pripomenieme, prečo je 15. január Dňom raketového vojska a delostrelectva. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Delostrelectvo sa vyčlenilo spomedzi ostatných druhov vojsk takmer okamžite po vzniku prvých ťažkých strelných zbraní v priebehu 14. storočia. Bolo to najmä kvôli špecifickej obsluhe, preprave, využitiu, aj účinkom delostreleckej streľby. V boji sa delostrelectvo sústreďuje hlavne na palebnú podporu iných druhov vojsk. Deň delostrelectva si na Slovensku pripomíname aj v súvislosti s úspešným nasadením piatich delostreleckých plukov 1. československého armádneho zboru pri poľskom mestečku Jaslo. No a teraz má slovo historik Vojenského historického ústavu ministerstva obrany, plukovník vo výslužbe Jozef Bystrický.”
Jozef Bystrický, historik Vojenského historického ústavu ministerstva obrany:
“Základy delostreleckých jednotiek československého vojska v Sovietskom zväze vznikli už v Buzuluku v roku 1942, keď sa začala výstavba 1. samostatného práporu, pretože tu boli zaradené prvé delostrelecké prostriedky ako v rote doprovodných zbraní. Potom to našlo väčší rozmach pri výstavbe našej samostatnej pešej brigády v Novokopersku, kde už sa objavili v rámci brigády dva delostrelecké oddiely, plus bol tam protilietadlový delostrelecký oddiel na to maximum. To vlastne súvisí s výstavnou nášho armádneho zboru od toho apríla 1944.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, delostrelci prešli bojiskami 2. svetovej vojny, ale to ich najvýznamnejšie vystúpenie bolo 15. januára pri poľskom mestečku Jaslo. Koľko teda delostreleckých už plukov a vojakov zasiahlo do týchto bojov a čím bola významná účasť československých delostrelcov v tej visliansko-oderskej operácii?”
Jozef Bystrický:
“Ona je najvýznamnejšia z hľadiska nasadenia počtu delostreleckých hlavní, teda delostreleckých plukových výzbrojov a plukov mínometných v jaselskej operácií toho 15-teho. Ale samozrejme delostrelci prešli ťažkými bojmi počínajúc od Sokolova, potom pri oslobodení Kyjeva, na pravobrežnej Ukrajine a samozrejme Karpaty, Dukla a východoslovenská operácia. Ale to nasadenie pri Jasle, tam zohrali významnú úlohu v tom, že vlastne keď útočila 38. armáda smerom od Jasla na Gorlice, preto sa aj tá operácia volá jaslovko-gorlická, tak došlo k sústredeniu mohutnej sily delostrelectva pokiaľ ide o počet hlavní na úseku frontu. Tam Sovieti do toho prielomu, zhruba 6-kilometrového, sústredili delostrelectvo, zhruba takmer 200 hlavní na 1 kilometer a súčasťou práve toho nahustenia, toho sústredenia delostreleckých hlavní, bolo hlavne i to pridelenie našich delostreleckých pukov piatich, to boli dva pluky z 1. brigády, dva pluky z 3. brigády prišli a potom zborový 5. delostrelecký pluk. Takže celkovo 5 delostreleckých plukov, ktoré boli samozrejme zmiešaného zloženia, pretože brigádne mali i oddiely mínometov. K tomu významu, práve o to ide, že to je najmohutnejšie alebo najmasovejšie nasadenie delostrelectva v jednej akcii. Keď to zoberieme, že vlastne tých 5 delostreleckých plukov sa zúčastnilo 60-minútovej delostreleckej prípravy, tak zhruba každý delostrelecký pluk náš v rámci tej delostreleckej prípravy vystrelil približne 1500-1700 rán. To je obrovská kapacita, v žiadnej inej akcii tak mohutne to delostrelectvo nezasiahlo. Čiže najväčší počet delostrelectva a najintenzívnejšia paľba. Preto vlastne je ten deň taký významný a plus tá historická skúsenosť hovorí aj o tom, že vlastne tým, že sa zúčastnili tej delostreleckej prípravy, prispeli k rýchlemu prielomu nemeckej obrany v priestoroch Jasla. V priebehu v podstate prvého dňa prvé taktické pásmo obrany bolo prekonané.”
Miroslav Minár:
“Čo nasledovalo ďalej?”
Jozef Bystrický:
“No nasledovalo ďalej to, že hneď po splnení úloh streleckej prípravy, po prelomení obrany Nemcov, dostali pluky rozkaz vrátiť sa k armádnemu zboru, ktorý v tom čase od 18-teho prešiel do prenasledovania od Ondavy Nemcov smerom na Bardejov. Potom pri návrate už plukov, delostreleckých zborov, sa zúčastnili vlastne všetkých bojov, počínajúc od Braniska, až po mestá Letovice, Boskovice, Svitavka na území Moravy. Najťažšie boje, ktoré z tohto obdobia aj možno spomenúť, sú boje práve v pohoriach Veľkej a Malej Fatry.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Nuž aj takto strieľajú zo svojich Zuzaniek a robia Slovensku výborné meno v zahraničí vojaci 8. rotácie, pôsobiaci v mnohonárodnom zoskupení Severoatlantickej aliancie v Lotyšsku. Dozvedeli sme sa, že medzi 20. decembrom a 3. januárom vykonali ostré streľby so samohybnými kanónovými húfnicami Zuzana 2 a splnili aj množstvo cvičení v streľbe zo všetkých druhov ručných zbraní, ktorými jednotka v priestore operácie disponuje. Pôsobenie v zostave kanadskej bojovej skupiny, veliteľ palebnej batérie Stred a Východ hodnotí ako jedinečnú výcvikovú príležitosť. Naši delostrelci sú dislokovaní doslova na hranici výcvikového priestoru. Na jednotlivé cvičiská či strelnice sa dá takmer dohodiť kameňom. Napriek množstvu jednotiek, ktoré sa tu nachádzajú, je koordinácia výcvikových aktivít veľmi plynulá. Veliteľ bojovej skupiny ich motivuje a povzbudzuje. Slováci súčasnú fázu prípravy využívajú na národný výcvik a budovanie vlastnej odolnosti. V ďalšom období budú prioritou medzinárodné cvičenia. Nuž a tých nebude málo. Podľa operačného plánu veliteľa bojovej skupiny ich počas januára až mája, teda počas pôsobenia 8. rotácie slovenského kontingentu, bude viac ako 10. A z toho viaceré sa zamerajú práve na poskytovanie palebnej podpory. Držíme vám palce.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
