- Dátum: 30.09.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 24.8 MB
Plná poľná
[30.09.2022; Regina Západ; Stred,Východ,Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Po dvoch rokoch opäť na vode. Vodiči pozemných síl úspešne prekonávajú vodnú prekážku. * Nemá lodnú skrutku a predsa pláva. Bojové vozidlo pechoty to dokáže. Povieme vám ako. * Pásy do pokojných vôd vododromu namočilo ako prvé veliteľove vozidlo. Veliteľ práporu z Michaloviec navádzal svojho vodiča bezchybne. * Záchranná uvoľňovacia služby, prečo musí byť súčasťou výcviku na vode? * Pochválime najlepších absolventov dobrovoľnej vojenskej prípravy a základného vojenského výcviku. * A napokon vás pozveme aj k pamätníku v Duklianskom priesmyku, kde si 6. októbra spoločne uctíme hrdinov karpatsko-duklianskej operácie. "
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Výcvik našich vojakov naberá v týchto dňoch na intenzite. Vodičov bojových vozidiel pechoty preveruje hladina špeciálneho cvičiska s názvom Vododrom v Centre výcviku Lešť. Ide o dôležitý výcvik, keďže Slovenskom preteká veľké množstvo riek a potokov. Poďte sa s nami pozrieť na breh Vododromu, kde výcvik v prekonávaní vodnej prekážky dostali za celé pozemné sily na starosť velitelia a vojaci mechanizovaného práporu z Trebišova. Stretnúť sa vodnou hladinou celkom úspešne popasovali vodiči 22. mechanizovaného práporu z Michaloviec. Ako sme už na úvod povedali, bojové vozidlo pechoty nemá vodnú skrutku a predsa pláva. Prečo tomu tak je, povie čatár Peter Morochovič, zástupca veliteľa družstva."
Peter Morochovič, zástupca veliteľa družstva:
"Bojové vozidlo pechoty pláva na princípe tom, že má pásy, ktoré sa točia buď dopredu alebo dozadu. Ďalej ich poháňa rovnacie koleso pri tom, jak vodič má vo vnútri volant a dáva druhú polohu, alebo tak jemne tú prvú, zatáča doprava alebo doľava rýchlosťou 7 kilometrov, pritom vozidlo pri slabom prúde sa do ovládať ľahko, pri silnom prúde je to ťažšie, môže ho stiahnuť jak ide tok vody a sa vypočítava presne kedy ho stiahne na breh. Pritom sa hľadá čo najlepší priestor, kde by mohli vyjsť vonku. Toto sú hydro čidlá, ktoré tú vodu potom vymrštujú vonku a tým pádom tieto pásy robia ako keby odstredivú silu a poháňa BVP-čko dopredu. Sú tam tri čerpadlá. Predné a zadné, za jednu hodinu asi 100 litrov vody vytiahne, takže vozidlo by nemalo sa ani potopiť, že keby aj voda natekala, vlastne tie čidlá sú schopné tú vodu odstrániť."
Miroslav Minár:
“Tu vpredu vidím nejaké špeciálne zariadenie, to je vlnolam?”
Peter Morochovič:
“Aj. Pred plavbou do vody ešte vodič dvíha vlnolam a za vežou sa nachádza komín, kde naraz vidí aj vlnolam, aj komín pred vjazdom do vody. Keď vychádza vozidlo z vody, automaticky ten vlnolam dáva dole, že by videl, lebo má menšiu viditeľnosť. Preto sa dáva aj periskop na plávanie dopredu vodičovi, lebo ten vlnolam je vyšší ako je vozidlo.”
Miroslav Minár:
"Podplukovník Peter Hlebaško je vo funkcii veliteľa trebišovského mechanizovaného práporu pol roka. Jeho vojaci zvládli viacero dôležitých previerok. Naposledy aj medzinárodné cvičenie NATO v Centre výcviku Lešť. Niektorí velitelia a vojaci opäť zamierili do nášho najznámejšieho výcvikového centra, aby tu za celé ozbrojené sily zabezpečovali výcvik vodičov v prekonávaní vodnej prekážky. Hovorí veliteľ práporu, podplukovník Peter Hlebaško."
Peter Hlebaško, veliteľ mechanizovaného práporu, Trebišov:
“Toto zamestnanie plavby a brody je vlastne vyvrcholenie etapy výcviku vodičov bojových vozidiel BVP1, T72 a bude ešte aj ukážka z sprejazdnenie prievoziska a prepravenie Zuzany 1-ky a 2-ky cez vodnú prekážku. V rámci tohto cvičenia prejdú výcvikom v prekonaní vodnej prekážky vodič a veliteľ 2. brigády po jednotlivých bojových vozidlách, či BVP1, tank, alebo …”
Miroslav Minár:
“Tie spôsobilosti sú rôznorodé. Tak skúsme teda poslucháčom Plnej poľnej povedať, že konkrétne trebárs na tých vodičov a veliteľov čaká.”
Peter Hlebaško:
"Cvičiaca jednotka prechádza výcvikom na suchu. Sú preskúšaní zo znalosti pripravovanej prekážky, samozrejme BOZP, na ďalšom pracovisku je vlastne nácvik prekonávania vodnej prekážky zosilnenej pásmi, potom je príprava techniky na prekonávanie prekážky a posledné piate pracovisko na suchu je reálna jazda. To znamená, že ako keby bola vodná hladina prenesená na suchu. Druhý deň je praktická časť voda. Cvičiaca jednotka prechádza pracoviskom 1, ktoré je rozdelené na 1A, B, C s tým, je 1A-čko je vlastne plavba alebo brody, B-čko je znovu zopakovanie prípravy techniky na prekonávanie prekážky a C-čko je spojovací nácvik, kde si precvičia reálne všetky signály, ktoré hlási veliteľ riadiacemu a opačne."
Miroslav Minár:
"Budete precvičovať aj činnosť vodičov, poprípade veliteľov, pri možnej havárii. Čo sa môže stať napríklad keď už teda to bojové vozidlo pechoty vkročí do tej vodnej hladiny?"
Peter Hlebaško:
“Môže sa stať všetko, samozrejme, ale sú vlastne také tri hlavné veci, to je porucha motora, zranenie, alebo kombinácia tých všetkých. A na tom sú samozrejme signály, osádka je vycvičená a riadiaci na základe toho čo je mu hlásené, či signálnymi zástavkami, alebo cez rádio, vysiela zachraňovaciu službu na pomoc.”
Miroslav Minár:
“Akú dĺžku musí prekonať vodič? Akou rýchlosťou sa pohybuje a sú aj nejaké časové normy?”
Peter Hlebaško:
“Celková dĺžka vodnej prekážky je 1190 metrov presne, je 5 hlavných kritérií a jedno z tých najdôležitejších je, že rýchlosť jazdy nesmie byť menšia ako 7 kilometrov za hodinu. Vychádza to, aby to mali splnené je 10 minút a 15 sekúnd.”
Miroslav Minár:
“K nášmu rozhovoru sa pripojil aj zástupca veliteľa 2. mechanizovanej brigády z Prešova, plukovník Róbert Plávka.”
Róbert Plávka, zástupca veliteľa 2. mechanizovanej brigády z Prešova:
“Včera sme pri nástupe robili prezentáciu, tak som si, aby zdvihli ruky tí čo ešte neplávali, tak vyzerá to zhruba 25-30 % vodičov pôjde do vody prvýkrát. Je úplne niečo iné sadnúť si za volant toho BVP-čka na suchu a na vode, pretože sú tam niektoré ovládacie prvky, ktoré na suchu v živote nepoužijete, takže kvôli tomu sú aj pracoviská ktoré sú tu pripravené, aby si samozrejme vyskúšali využitie týchto vecí a zdvihnutie komína a zdvihnutie vlnolamu atď., aby vedeli činnosť keď do tej vody vbehnú rýchlejšie, alebo pomalšie a prevalí sa vlna atď., tak to všetko nacvičujú a tých pracoviskách na suchu.”
Miroslav Minár:
“Aké skúsenosti vy osobne máte, pán plukovník, z tohto vododromu?”
Róbert Plávka:
“Ja som tu bol viackrát, ale ja som tu bol posledne, tie staršie … sa už ťažšie vynárajú, ale tie novšie my sme tu skúšali ešte s ďalšími vysokými funkcionármi. Nové vozidlo to sme skúšali na plavby. To vozidlo je, čo sa týka plavieb, výborné. Pláva oveľa šikovnejšie ako BVP-čko, lebo má vrtule, je to kolesové vozidlo, tie kolesá ho nadľahčujú, takže je to o niečom inom úplne.”
Miroslav Minár:
“No pán veliteľ, my sme teraz doslova na kraji vododromu, na kraji vodnej prekážky. Vidím, že sa mi už aj omočili kanady. Toto je, ako keby teraz absolvovala Petra Vlhová obrovský slalom. Dôležité zásady pri tomto akoby teda slalome.”
Róbert Plávka:
"Je to prekážka číslo 14. Pred samotným vstupom do vody, po vykonaní časti na kontrolnom prepúšťacom mieste je … KPM1 a veliteľ KPM-ka kontroluje vlnolam, postupuje spredu dozadu od vlnolamu cez upevnenie lán na vyprostenie , s bojkou, cez blatníky, tmely, vysunutie komína v zadnej časti vozidla. Po pokyne riadiace vlastne vozidlo vchádza z voľného brehu s tým, že spúšťa vlnolam, vysúva komín a vchádza do vodnej prekážky cez vyznačený priechod dvoma 1,5-metrovými vytýčkami priestorovej jednotky 5 metrov, vchádza do vody a prekonáva prvú časť vodnej prekážky, napríklad 114, to sú priechody so zatáčaním, sú tam 4 bojky jednotky 12 metrov. Po prekonaní týchto priechodov vychádza na protiľahlý breh, spúšťa vlnolam, zasúva komín, veliteľ ide do bojovej polohy, obidvaja sú vlastne vo vnútri vozidla a prekonáva ďalšiu časť tohto cvičenia, to znamená jazda po vytýčenej trase na suchu a teraz keď ho vidíme, teraz sa momentálne blíži na konci tej dráhy KPM2, tu zastaví a veliteľ KPM … kontroluje toto isté všetky s tým, že čaká na poveli riadiaceho cvičenia na to, aby mohol vojsť do vodnej prekážky z protiľahlého brehu, potom nasleduje ešte prekonanie prekážky číslo 13, to je vjazd do tzv. garáž vpredu, musí potom z neho vycúvať, potom vlastne sa približuje naspäť k priľahlému brehu, vychádza z vodnej prekážky a veliteľ KPM1 ho navádza do východzieho priestoru a to je vlastne celé cvičenie číslo plavby."
Miroslav Minár:
“Kedy na stopkách sa stlačí tlačidlo stop?”
Róbert Plávka:
“Riadiaci spúšťa stopky pri povele Vpred, keď mu vydá povel Vpred na prekonanie vodnej prekážky. Na KPM1 zastavuje stopku a spúšťa ju zase na povel Vpred do vody a to isté vlastne je aj na druhej strane vodnej prekážky pri zastavení na KPM2 zase zastavuje a spúšťa keď mu dá povel Vpred. A tento čas by mal byť nižší ako 10 minút 15 sekúnd a tým pádom splnil. Okrem toho ináč času, čo je jedno z kritérií ktoré má riadiaci pred sebou a hodnotí ich vlastne. Zastavia sa stopky až potom, keď príde na východziu čiaru.”
Miroslav Minár:
“Pán veliteľ práporu, teraz, keď sa na to tak pozeráme spoločne, tak to vyzerá, že teda áno, excelentne to zvládajú, excelentná bola zrejme aj príprava. Ale tá príprava spočívala aj v tom, že musí ten vodič aj s tým veliteľom zvládnuť pomerne veľké penzum znalostí a musí ich teda aj dokonale ovládať.”
Peter Hlebaško:
“Áno, je to pravda. Okrem samotného vykonania zamestnania tuná už na priestore Lešť Vododrom, tomu predchádza komplexná príprava v posádkach, v jednotlivých posádkach a jednotliví vodiči s veliteľmi musia splniť viacero kritérií, od vykonania cvičenia 4B nasucho v rámci posádky, vodiči musia mať najazdených minimálne 70 kilometrov, aby reálne mohli ísť do vody a musia mať vodiči platné osvedčenie, platný kurz na funkciu vodiča.”
Miroslav Minár:
“Znovu sa vrátim ku svojim spomienkam, ako veliteľ tankovej roty, predtým než sme išli sem na vododrom, tak vodiči tankov museli ísť aj do tzv. komory a nacvičovali si aj isté cvičenia v bazéne.”
Peter Hlebaško:
“To je pravda. V dnešnej dobe, žiaľ, už sa dlho necvičilo pod vodou s cvičným komínom z rôznych dôvodov, teraz posledné roky sa vykonáva cvičenie hlboké brody, to je cvičenie 4A a tomu takisto predchádza príprava a jedno z takých najdôležitejších vlastne je príprava s NCBT Martin, vrátane potápačskej prípravy, samozrejme. To znamená v rámci bazénov je maketa veže tanku a každý jeden vodič aj s veliteľom v uniforme, v kanadách, s maskovaním G7 a a s dýchacím prístrojom ZP10 vlastne musí prejsť touto potápačskou prípravou, čo samozrejme niektorí príslušníci neznášajú. Je to veľká výzva, tak to poviem.”
Miroslav Minár:
“Je to aj trošku tak na psychiku.”
Peter Hlebaško:
“Áno určite. Ale je tam samozrejme aj psychológ, okrem lekára je tam aj psychológ, ktorý intenzívne s ním pracuje.”
Miroslav Minár:
“Toto ale vodiči vozidiel bojovej pechoty, o toto sú ukrátení.”
Peter Hlebaško:
“Keď bojové vozidlo ide pod vodu, už to je zle.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu sa dozviete, ako hladinu vododromu zvládli veliteľ práporu z Michaloviec a jeho vodič. Povieme vám, na čo všetko musí byť pripravená záchranná uvoľňovacia služba. Zájdeme aj medzi potápačov, pochválime najlepších absolventov dobrovoľnej vojenskej prípravy a základného vojenského výcviku, oceníme záslužný čin slovenských turistov a pozveme vás aj na Duklu, kde si 6. októbra uctíme pamiatku obetí karpatsko-duklianskej operácie. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Mimoriadne rušno je v týchto a nasledujúcich dňoch v Centre výcviku Lešť. Vodiči bojových vozidiel pechoty … pozemných síl, ako aj vodiči ďalších bojových vozidiel, si tu precvičujú prekonávanie vodnej prekážky. Pokojnú hladinu známeho vododromu v stredu ako prvý rozčeril vodič veliteľa mechanizovaného práporu z Michaloviec. Cez prekážky ho úspešne navádzal samotný veliteľ práporu, podplukovník Peter Pavlík. Je to ozajstný veliteľ ako sa patrí. Nespreneveril sa zásade byť v akcii prvý a ukázať svojim podriadeným, ako zvládnuť náročný výcvik. Hovorí o ňom veliteľ prešovskej mechanizovanej brigády Róbert Kecse a dodáva."
Róbert Kecse, veliteľ prešovskej mechanizovanej brigády:
“Ukázal príklad všetkým svojim podriadeným, že teda veliteľ práporu musí zvládať a musí mať zručnosti k tomu, aby velil.”
Miroslav Minár:
“Ja som tankista pôvodom, takže toto nebudem hodnotiť, ale ako to zvládli títo dvaja páni?”
Róbert Kecse:
“Ja, tak ako som to mal možnosť vidieť, tak akurát som kolegom teraz hovoril, že obidvaja sú asi veľmi dobre zocvičení a veliteľ práporu si zobral jedného z najlepších vodičov, pretože nemal problém aj so slalomom, ani s prekážkou garáž a čo sa týka časových noriem a správneho postupu vjazdu a výjazdu z vodnej prekážky to vodič zvládol excelentným spôsobom. Samozrejme pevne verím, že je to vďaka tomu, že výborným spôsobom inštruoval veliteľ práporu.”
Miroslav Minár:
“Nuž a čo na samotnú plavbu na hladine vododromu hovorí veliteľ z Michaloviec, podplukovník Peter Pavlík?”
Peter Pavlík, veliteľ mechanizovaného práporu z Michaloviec:
“Bola to prvá skúsenosť moja, môj vodič je už trošku skúsenejší v tomto, takže to bolo aj vidno na samotnom plnení podmienok cvičenia. Takže áno, ďakujem mu za to splnenie podmienok cvičenia, bolo to vynikajúce, aj čas bol dobrý, takže.”
Miroslav Minár:
“Čo je najdôležitejšie? Samozrejme, tá súhra musí byť dokonalá, ale čo teda ten vodič samozrejme vždy reaguje na tie pokyny a povely svojho veliteľa.”
Peter Pavlík:
“Áno, reaguje na pokyny veliteľa, to znamená navádza ho cez jednotlivé prekážky ktoré tam má stanovené, ktoré musí prekonať, tam tá súhra musí byť. Samozrejme, ten vodič ale musí predtým splniť prípravu, ktorú musí absolvovať, to znamená nasucho, tak ako včera vlastne pred samotným zamestnaním sme vlastne vykonávali samotnú prípravu nasucho, že vlastne vodiči prešli pracoviskami tak, aby tie činnosti, ktoré vykonávajú, už mali vžité automaticky, nerozmýšľali nad tým, ale konali a hlavne musia zachovať pokoj a kľudnú hlavu.”
Miroslav Minár:
“Hlavne s rozumom, samozrejme, a to najmä vtedy keď vozidlo vchádza do tej vodnej prekážky, pretože tam ho riadne rozkolíše a v tom čase sú velitelia pod príklopom zatvorení, vodič toho veľa nevidí, takže asi toto je taká najkritickejšie chvíľa?”
Peter Pavlík:
“Dá sa povedať že áno, je to ten prvý pocit vlastne, že vojdeme do tej vody a čakáme, že či všetko je tak ako má byť, či všetko funguje ako má byť a nenastali nejaké chyby. Už pokiaľ vlastne nepreteká, nezateká, nič sa neudialo, vlastne veliteľ vychádza vonku, vidí, že tá prvotná vlna ktorá bola tak prešla, vozidlo sa stabilizuje a v podstate začína navádzať toho vodiča k prekonávaniu všetkých prekážok, ktoré tam má stanovené.”
Miroslav Minár:
“Koľko vodičov absolvuje tieto plavby? Sú medzi nimi aj mladí, čo idú prvýkrát?”
Peter Pavlík:
“Áno, áno, je ich dosť veľa. Momentálne absolvuje 16 vodičov tieto plavby a zhruba, môžem povedať aj polovica vodičov je takých, ktorí prvýkrát absolvujú tieto plavby. Takže je to nová skúsenosť pre nich.”
Miroslav Minár:
“Záchranná uvoľňovacia služba musí byť počas výcviku v prekonávaní vodnej prekážky v nepretržitej pohotovosti. Veliteľom tohto tímu je zatiaľ ešte menej skúsený poručík Matúš Huraj. Inak, logista zo ženijného pluku v Seredi. Opýtali sme sa ho, aké sú najdôležitejšie úlohy záchrannej uvoľňovacej služby.”
Matúš Huraj, veliteľ záchrannej uvoľňovacej služby:
"Našim poslaním je hlavne zabezpečiť výcvik v prekonávaní vodnej prekážky cvičiacej jednotky. Tým našou prítomnosťou v podstate riešime situácie, ktoré môžu počas výcviku v prekonávaní vodnej prekážky nastať."
Miroslav Minár:
“Aké napríklad:”
Matúš Huraj:
“Napríklad jedna z najčastejších príčin je porucha vozidla, resp. naberanie vozidla, resp. zdravotné ťažkosti osádky.”
Miroslav Minár:
“Čo máte k dispozícii, akú techniku a ľudí, ktorí túto skupinu zabezpečujú?”
Matúš Huraj:
“Takže naša záchranná uvoľňovacia služba sa rozčleňuje na záchrannú službu. V záchrannej službe máme dvakrát PTS10, jedenkrát čln Zodiac a sanitné vozidlo. V sanitnom vozidle je lekár a jeden zdravotník, vodič sanitného vozidla. Každý PTS má svojho veliteľa, vodiča a obsluhu PTS-u, ktorá vlastne spája laná a už riadi samotné vyprostenie vozidla. Uvoľňovacia skupina sa skladá z dvoch uvoľňovacích tankov UT72 a jedného žeriavového vozidla AV15. Na člne Zodiac sa nachádza veliteľ záchrannej skupiny, má pri sebe strojníka člnu, ktorý ovláda čln a dvoch potápačov, ktorí sú vystrojení v potápačskom komplete a sú pripravení kedykoľvek reagovať na všetky situácie ktoré môžu nastať.”
Miroslav Minár:
“Vidím, že tento pásový transportér, ten má stále naštartované motory.”
Matúš Huraj:
“Jeden PTS používame ako hlavný PTS, má neustále počas výcviku v prekonávaní vodných prekážok naštartované motory, reaguje na signál a na môj povel. Na signál vyráža vlastne do vody. Druhý PTS máme odstavený na bočnej ploche. Osádka je pripravená reagovať taktiež v pohotovosti, ale bez naštartovaných motorov.”
Miroslav Minár:
“Ako vy vnímate toto cvičenie? Veliteľ mi povedal, že to je vaša premiéra?”
Matúš Huraj:
“Áno, je to moja premiéra. Prvýkrát sa zúčastňujem výcviku a teda prvýkrát som si aj riadil výcvik záchrannej a uvoľňovacej služby. Spočiatku som mal dojmy, bol tam stres, určite, keďže som takýto výcvik ešte neabsolvoval, ale teraz už v priebehu výcviku a už po certifikácii viem, že na mojich ľudí sa môžem spoľahnúť, takže sme pripravení reagovať na všetky situácie a stres už opadol.”
Miroslav Minár:
"Ako dlho ste v službe profesionálneho vojaka?"
Matúš Huraj:
"V ozbrojených silách pôsobím druhým rokom."
Miroslav Minár:
"Čo vás viedlo k tomu, že ste si na seba obliekli uniformu vojaka?"
Matúš Huraj:
“Tak to, ako by som povedal, ako väčšina ľudí hovorí, taký detský sen a určite chcel som si to skúsiť. Teraz si mám konečne možnosť vyskúšať aj riadiacu pozíciu, riadiacu funkciu a som za to vďačný.”
Miroslav Minár:
“Odkiaľ pochádzate?”
Matúš Huraj:
“Pochádzam z Topoľčian.”
Miroslav Minár:
“Čo na vaše rozhodnutie povedali tí najbližší?”
Matúš Huraj:
"Manželka, tá ma podporovala, tá vedela že toto som chcel. Chcel som slúžiť, chcel som byť v ozbrojených silách. Rodičia taktiež ma v tom podporovali, nikto mi nekládol nejaké prekážky, alebo nikto mu od tohto neodhováral."
Miroslav Minár:
"Možno teraz otázka tak na telo. Keby ste mali teraz tú možnosť pozvať vašich kamarátov, kamarátky, alebo tých čo nás počúvajú, že teda aby prišli podporiť ozbrojené sily a stali sa profesionálnymi vojakmi?"
Matúš Huraj:
“Samozrejme, ja by som to mohol odporučiť. Odporúčam to teda mladým ľuďom, ale z mojich skúseností si nemyslím, že je to pre každého. Ale keď je to tom človek presvedčený, určite nech príde medzi nás a my budeme radi.”
Miroslav Minár:
“Máte pred sebou nejaké predsavzatia, méty?”
Matúš Huraj:
"Počas tých dvoch rokov, ktoré tu slúžim, stále sa všetko učím. V podstate je stále všetko pre mňa nové, ako aj tento výcvik. Samozrejme, chcel by som sa rozvíjať vo vojenskej odbornosti a tým, že som príslušník ženijného pluku, tak chcel by som sa rozvíjať aj v tej ženijnej odbornosti."
Alexander Janikovský, Marcel Slavkovský, potápači:
"Volám sa vojak Alexander Janikovský a slúžim v Seredi. Ja sa volám Marcel Slavkovský."
Miroslav Minár:
“Doslova komfortné podmienky v tomto stane majú potápači, ktorí v prípade že by nastala udalosť, o ktorej sme už v predchádzajúcich rozhovoroch hovorili, tak ste schopní okamžite zasiahnuť. Ale vy tu máte komfortný stan, pretože vykurujete ho. Prečo?”
Potápači:
“Aby tu nebola zima a aby keď dôjdu chalani, tak aby si vedeli vysušiť obleky a aby sme tu mali pohodlie. Vlastne je to aj skrz počasie, že sa ochladzuje, je to aj náš komfort a je to aj skrz to, že aby sme tie veci nepoužívali stále mokré. Aby sme keď vyjdeme z nejakého zásahu na vode, aby sme mali priestor si tie veci vysušiť.”
Miroslav Minár:
"Prečo a ako sa môžete stať vojenským potápačom, či vodičom bojového vozidla pechoty a aká je služba napríklad u 22. mechanizovaného práporu v Michalovciach, nuž aj tomuto sa budeme venovať v novej rubrike, na ktorej usilovne pracujeme. Počúvajte Plnú poľnú aj ďalej. Dozviete sa v nej naozaj veľmi užitočné rady, skúsenosti, ale aj pikošky o službe profesionálnych vojakov a nezabudnite si pozrieť aj webovú stránku www.somvojak.sk."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Cestu hrdinov SNP, hlavnú turistickú a pamiatkovú trasu naprieč Slovenskom, pripomínajúcu významné boje počas Slovenského národného povstania, budú na jej koncových bodoch ohraničovať dva pamätné kamene. Osadené sú v Duklianskom priesmyku a na Devíne. Ministerstvo obrany podporilo projekt Klubu slovenských turistov prostredníctvom dotácie vo výške 12.000 eur a ozbrojené sily zabezpečili prepravu a pomohli tiež s osadením. Pri odhalení na Devíne bol aj minister obrany Jaroslav Naď."
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Pred týždňom skončili dobrovoľnú vojenskú prípravu jej frekventanti a zároveň v Martine ukončili základný vojenský výcvik aj čakatelia na výkon profesionálnej služby. Všetci zvládli nielen náročný výcvik, ale pred zrakmi svojich najbližších aj slávnostnú vojenskú prísahu. Blahoželáme. Najlepším absolventom základného vojenského výcviku sa stal čakateľ, vojak 1. stupňa, Filip Hric. Najlepšou inštruktorkou čatárka Lucia Rodáková a najlepším inštruktorom dobrovoľnej vojenskej prípravy rotmajster Martin Blazíček.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Po viacerých sľuboch od predchádzajúcich vedení rezortu obrany sa pozostalí po obetiach tragického letu lietadla AN24 z Prištiny do Košíc dočkali. V utorok 4. októbra pre nich ministerstvo obrany pripravilo špeciálny let do Kosova. Na miesta, kde ich najbližší pôsobili. Tu navštívia bývalú základňu v Šajkovaci, ako aj základňu operácie KFOR. Na oboch miestach, ako aj v parku v Prištine, sa uskutočnia spomienkové modlitby. Plná poľná bude pri tom. Plná poľná bude 6. októbra aj pri pamätníku 1. československého armádneho zboru na Dukle. Spomienkové stretnutie na počesť padlých hrdinských vojakov generála Svobodu, ako aj na ďalšie obete karpatsko-duklianskej operácie sa začne o 10. hodine. Príďte aj vy spolu s nami vzdať úctu a česť hrdinom.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
