- Dátum: 31.01.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.68 MB
Plná poľná
[31.01.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Posledný januárový armádny magazín je zásluhou Miroslava Minára a Pavla Prelovského opäť pripravený. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* V uplynulom roku dve úspešné operácie, v tomto roku pribudnú ďalšie. V Bratislave bolo veliteľské zhromaždenie náčelníka Generálneho štábu.
* Cez pôsobenie v Gruzínsku prevzal žezlo veliteľa brigády bojového zabezpečenia plukovník Ján Bujňák. Úloh sa nebojíme, hovorí na začiatku nového výcvikového roka.
* Bujňákovcom chcú výrazne sekundovať protilietadlovci z Nitry. Ich veliteľ, plukovník Jozef Paňko po necelom roku vo funkcii má smelé plány.
* Chemici z Rožňavy, tí sú zasa úspešní nielen v špeciálnych chemických odevoch, ale aj na verejnosti. Už o niekoľko dní je pred nimi pred nimi veľký deň, Hovorí veliteľ práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, podplukovník Oliver Toderiška.
* Zimné prežitie v českých horách, ako si na súťaži hliadok počínali Slováci?
* Lokálpatriot Tomáš Varga je nielen záchranca volejbalu v Ružomberku, ale aj dnešná osobnosť rezortu."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Rok 2019 bol rokom vojaka, čo potvrdzujú aj reálne opatrenia rezortu obrany na zlepšenie podmienok výkonu profesionálnej služby v Ozbrojených silách a historické zvýšenie platov profesionálnych vojakov. Na veliteľskom zhromaždení náčelníka Generálneho štábu to povedal minister obrany Peter Gajdoš. Pripomenul, že reálny pokrok nastal aj v modernizácii ozbrojených síl. Bola dokončená modernizácia Vrtuľníkového krídla generálplukovníka Jána Ambruša v Prešove, keď deväť čiernych jastrabov zvýši nielen operačnú pripravenosť ozbrojených síl, ale budú plne k dispozícii aj obyvateľom pri krízových situáciách u nás doma. Novou technikou sa môžu pochváliť špeciálne sily a v tomto roku pozemným silám pribudnú nové samohybné kanónové húfnice Zuzana 2, ktoré sú vo výrobe a budú špičkovým produktom domáceho obranného priemyslu. Peter Gajdoš a generál Daniel Zmeko sa následne na tlačovej konferencii venovali aj operačnej pripravenosti ozbrojených síl."
Peter Gajdoš, minister obrany SR:
“Bez starostlivosti o profesionálneho vojaka musím povedať, že moderná bojová technika bez výcviku by nám bola zbytočná. A preto som nesmierne rád, že v roku 2019 sa skutočne naplnil starostlivosťou o našich profesionálnych vojakov aj prijatím novely zákona 281 a dá sa povedať aj historickým navýšením finančných prostriedkov, platov profesionálnych vojakov až o 30 % a takýmto spôsobom ruka v ruke, modernizácia, výcvik a starostlivosť ozbrojených síl, znamenajú zvýšenie pripravenosti našich príslušníkov na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti pre jej občanov. Čo sa týka hlavne modernizácie musím zvýrazniť, že máme deväť vrtuľníkov 060. Tento rok, na začiatku mesiaca január, prišli ďalšie tri a tým sa zvýšila spôsobilosť našich ozbrojených síl aj z hľadiska zabezpečenia podpory pozemného vojaka, pozemných síl, ale v každom prípade aj zabezpečenie domáce krízového manažmentu, dôraz bol položený na zabezpečenie vzdušných síl, zabezpečenie operačnej spôsobilosti stíhacieho letectva, dopravného letectva, to znamená tých Spartanov C27, ale aj 060-tok, ktoré budú do budúcnosti modernizované a budú mať zvýšenú spôsobilosť zabezpečenia plnenia úloh, hlavne podpory pozemných síl. Ďalej samozrejme sú to hlavne úlohy zabezpečenia vybudovania ťažkej mechanizovanej brigády, ako jedného zo záväzkov, ktoré máme voči NATO, ale v prvom rade musím zvýrazniť, že budovanie modernizácie ozbrojených síl a zvyšovanie operačnej spôsobilosti, alebo pripravenosti spočíva hlavne v tom, že bude zabezpečená obranyschopnosť a obrana Slovenskej republiky a zvýšenie bezpečnosti jej občanov. Samozrejme, ďalej je to aj zabezpečenie spôsobilosti domáceho krízového manažmentu na pomoc civilnému obyvateľstvu, alebo občanom Slovenskej republiky. A v neposlednom rade, čo by som poprosil aj pána náčelníka Generálneho štábu o doplnenie, pokiaľ dovolíte, je to zabezpečenie výcviku, zabezpečenie výcviku nielen v rámci ozbrojených síl, ale v rámci aj domáceho krízového manažmentu s ministerstvom vnútra a ostatnými bezpečnostnými zložkami, záchranárskym zborom, alebo hasičským zborom a samozrejme v medzinárodnom merítku je to s ostatnými členmi organizácií, v ktorých sme, to je NATO, v Európskej únii, alebo OSN.”
Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR:
“Operačná pripravenosť a bojaschopnosť sa meria v troch kategóriách. Je to úroveň vycvičenosti, ktorá jednotka dosiahla prevádzkyschopnosť a dostupnosť materiálu a tretia kategória je pre dostupnosť personálu. Vo všetkých troch kategóriách bol zaznamenaný nárast, ktorý sa pohyboval od toho personálu relatívne mierny nárast okolo 3 %, v prevádzkyschopnosti okolo 20 % a najväčší nárast bol vo vycvičenosti zásob z intenzívneho výcviku, tam bol až okolo 38 %. Takže keď sa to nakoniec zrátalo v tých výsledných parametroch, tak takmer polovička jednotiek dosiahla vyššie, lepšie hodnotenie ako bolo v roku 2018. Ale nie je to hodnotenie, ktoré by bolo cieľom ich stavu. Je to hodnotenie, to znamená, zvýšila sa tá úroveň, ale nie je to ten cieľový stav, ktorý predpokladáme dosiahnuť do tých v horizonte troch až štyroch rokov. Ďakujem.”
Miroslav Minár:
“Súčasťou veliteľského zhromaždenia, na ktorom sa prvýkrát vo funkcii prezidentky Slovenskej republiky zúčastnila aj Zuzana Čaputová, bolo udelenie medailí a odznakov. Už po druhýkrát sa udeľovali aj medaily za bojový kontakt. Tie si prevzali príslušníci 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka za pôsobenie v Afganistane.
RÁDIO REGINA
A na vlnách Rádia Regina armády magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciu vysielame v premiére každý piatok o tomto čase na Rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. V ďalšej časti relácie sa veliteľov niektorých jednotiek opýtame, aké úlohy pred nimi stoja v roku 2020. Dozvieme sa, či slovenská hliadka prežila extrémnu súťaž v českých horách, pozveme vás na zajtrajší turistický pochod a zoznámite sa s veliacim poddôstojníkom, ktorý v Ružomberku zachránil volejbal. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Veliteľstvo brigády bojového zabezpečenia sídli v Trenčíne. Je dôležitou jednotkou slovenských ozbrojených síl, ktorým poskytuje kompletné logistické zabezpečenie v mieri i počas možných bojových činnostiach. Od novembra veliteľské žezlo prevzal plukovník Ján Bujňák. Viac rokov pôsobil na rôznych pozíciách, najdlhšie u 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch. V ostatnom období ho kariéra zaviala až do ďalekého Gruzínska. Naše rozprávanie s ním sme nemohli začať inou otázkou ako tou, čo tam robil.”
Ján Bujňák; veliteľ brigády bojového zabezpečenia v Trenčíne:
“Ja som tam bol v Gruzínsku za Európsku úniu a bol som pozorovateľ. Mal som na starosti vlastne celý ten západný vojenský okruh, pôsobenie tých gruzínskych vojsk, ich monitorovanie, diskusiu s veliteľmi útvarov a vlastne to monitorovanie dohody, ktorá bola medzi Gruzínskom a Abcházskom.”
Miroslav Minár:
“Čo vám táto misia do tej vašej praxe dala?”
Ján Bujňák:
“Táto misia nebola vojenská, bola civilná. S tým, že pracovalo sa vlastne v civilnom prostredí s pozorovateľmi dá sa povedať zo všetkých štátov Európskej únie. Stretol som tam veľmi veľa zaujímavých ľudí, ktorí majú skúsenosti s prácou v Európskej únii v tejto organizácii.”
Miroslav Minár:
“Časť vašej bohatej kariéry ste strávili v Topoľčanoch, ale potom prišlo po návrate z Gruzínska rozhodnutie prevziať funkciu veliteľa brigády bojového zabezpečenia. Čo to je za jednotku a aké má poslanie v štruktúrach ozbrojených síl?”
Ján Bujňák:
“Som už veľmi dlho vojak a prešiel som veľa funkciami. Bol som veliteľ mechanizovanej brigády, bol som náčelníkom štábu pozemných síl, bol som veliteľ strategického centra krízového manažmentu a generálnom štábe. Potom prišlo rozhodnutie teda, že som išiel do Gruzínska a teraz mi náčelník generálneho štábu ponúkol funkciu brigády bojového zabezpečenia. Je to logistická jednotka. Je to úplne odlišná ak manévrová, bojová jednotka, ale v podstate sú to stále vojaci. Tá jednotka je celkom dobre obsadená oproti mechanizovaným brigádam. Na logistike je postavené vlastne celé fungovanie ozbrojených síl. Pretože bez logistiky, bez pohonných hmôt, bez áut, bez opráv nie je možné, aby manévrové brigády fungovali, aby sa pohli, takže je to veľká výzva. Je to zaujímavý robota, pretože ja som pôvodne operátor poľnohospodárskej techniky, takže mám vzťah k technike, k opravám, mám vzťah k ľuďom, takže myslím si, že táto práca nie je zlá, ma napĺňa a chcel by som ešte myslím si na záver mojej kariéry dosiahnuť s touto brigádou výsledky také, aby sa pozemné sily, ale náčelník generálneho štábu mohol sa na tú brigádu podívať ako výbornú jednotku.”
Miroslav Minár:
“Áno, vy máte svoju opravárenskú jednotku v Martine. Ktoré sú ďalšie súčasti brigády bojového zabezpečenia, kde sídlia?”
Ján Bujňák:
“Máme ďalší prápor v Prešove, potom prápor v Hlohovci, potom máme ďalších špecialistov v Banskej Bystrici, v Liptovskom Mikuláši, takže opravujeme od rádiostaníc, rádiolokátorov, osobných áut, nákladných áut, bojových vozidiel, tankov, všetko.”
Miroslav Minár:
“Taká najväčšia úloha v tomto roku?”
Ján Bujňák:
“Zvýšiť KTP techniky, to je myslím si najväčšia úloha.”
Miroslav Minár:
“Čo to je?”
Ján Bujňák:
“To je vlastne koeficient prevádzkyschopnosti techniky. Tým, že taktiež máme úlohy k cvičeniam, ktoré sú naplánované na tento výcvikový rok a či je to vojak, mechanizátor, či je to logista, stále ten MBM proces, plánovací proces, všetko to musí fungovať.”
Miroslav Minár:
“Čiže budete všade tam, kde sa pohnú ozbrojené sily.”
Ján Bujňák:
“Áno a budeme zabezpečovať mnohé jednotky.”
Xxx
Miroslav Minár:
“Plukovník Jozef Paňko doslova viackrát počas ostatných rokov cestoval medzi Nitrou a cyperskou Famagustou. Bol totiž zástupcom veliteľa nitrianskej protilietadlovej raketovej brigády a na rozdelenom ostrove velil slovenskému kontingentu. Počas návratu z ostatnej misie ho zastihla správa, že sa stáva veliteľom jednotky spod majestátneho Zobora. Po niekoľkých mesiacoch vo funkcii je čas opýtať sa ho, ako sa doposiaľ napĺňajú jeho predstavy o pôsobení vo funkcii veliteľa.”
Jozef Paňko, protilietadlovej raketovej brigády v Nitre:
“Túto funkciu vykonávam od 1. júla 2019. Na funkciu som prešiel z funkcie zástupcu, ktorú som vykonával zhruba desať rokov. Počas týchto desiatich rokov som mal možnosť pôsobiť v zahraničí, v operácii UNFICYP, kde som dvakrát vykonával funkciu veliteľa medzinárodného kontingentu. Som mal takisto možnosť pôsobiť v štruktúrach ako starší dôstojník protivzdušnej obrany na veliteľstve vzdušných síl v Ramsteine. Môžem povedať, že využívame každú možnosť výcviku, či už národných cvičení, alebo medzinárodných cvičení, aby sme zvýšili operačnú pripravenosť odbornosti protivzdušnej obrany. Keď hovorím o medzinárodnom prostredí, využili sme možnosti účasti na medzinárodných cvičeniach Tobruq Legacy, kde minulý rok sme pôsobili a vykonávali cvičenie v Poľskej republike, na Balte, vo výcvikom priestor Ustka. Môžem povedať, že tieto cvičenia sú jedni z najodbornejších cvičení v oblasti protivzdušnej obrany a dávajú nám tie najväčšie skúsenosti, čo sa týka v oblasti NATO procedúr a takisto máme možnosť sa porovnávať s ďalšími armádami NATO.”
Miroslav Minár:
“Už od toho júla prešlo určité obdobie, čím teda v súčasnosti žije protilietadlová raketová brigáda a aké má také hlavné výzvy v roku 2020?”
Jozef Paňko:
“Máme na základe plánov výcvikov pred sebou dve medzinárodné cvičenia. Šiesta séria cvičenia Tobruq Legacy pokračuje v Litve, kde sa takisto zúčastňujeme aj tento rok príslušníkmi protivzdušnej obrany, ktorí viac-menej budú zastávať funkcie na jednotlivých miestach velenia. Ďalej rozbiehame prípravu medzinárodného cvičenia Combine for 2020, to je v spolupráci s poľskými ozbrojenými silami. Cieľom cvičenia je prekonávanie silnej protivzdušnej obrany pozemnými a vzdušnými zložkami. Ďalej nás čaká spoločné cvičenie slovenských ozbrojených síl Slovak Shield, kde sa takisto v plnom rozsahu zapojíme všetkými troma palebnými systémami protivzdušnej obrany. Čaká nás taktiež mobilizačné cvičenie v rámci posádky Nitra, ktoré budeme vykonávať so záchranným a hasičským zborom v mesiaci október. Pre nás to bude prvýkrát, keď v takom rozsahu príslušníci protilietadlovej brigády sa budú zúčastňovať na tomto cvičení.”
Miroslav Minár:
“Pochopiteľne, bolo by asi pri tejto príležitosti dobré, pán veliteľ, znovu pripomenúť poslucháčom Plnej poľnej to zásadné poslanie, prečo vlastne je v štruktúrach ozbrojených síl protilietadlová raketová brigáda so sídlom v Nitre a ak sú jej také tie zásadné úlohy a ciele?”
Jozef Paňko:
“Keď to poviem veľmi stručne, úlohou protilietadlovej raketovej brigády je chrániť vzdušný priestor Slovenskej republiky. My sa pripravujeme na túto úlohu v tom rozsahu, že máme jednotky predurčené na posilnenie pohotovostného systému v prípade potreby použiť pozemné systémy protivzdušnej obrany na ochrany už spomínaného vzdušného priestoru v kríze, alebo vo vojnovom stave, alebo počas stavu bezpečnosti pri rôznych akciách, aké boli v minulosti. Či už to bol summit NATO a podobne.”
Xxx
Miroslav Minár:
“Rožňavskí chemici zvládli v uplynulom roku viacero medzinárodných cvičení a viac ako v Rožňave sa nachádzali na svojom špeciálnom cvičisku v Zemianskych Kostoľanoch. Keď sú doma vo svojom meste, tak ich je vidieť i počuť. Pomáhajú ľuďom v núdzi, predvádzajú svoje spôsobilosti širokej verejnosti. Aj preto ich už o niekoľko dní čaká veľký deň. Teší sa naň aj samotný veliteľ práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, podplukovník Oliver Toderiška.”
Oliver Toderiška, veliteľ práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave:
“Od roku 2004, čo je prápor etablovaný v meste Rožňava, mestské zastupiteľstvo rozhodlo o udelení Ceny mesta Rožňava pre prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, ktorého mám tú česť byť veliteľom. Táto cena za propagáciu mesta Rožňava, za pomoc občanov v prípade nejakých havárií, keď boli záplavy, alebo akékoľvek iné pomoci bolo potrebné dať do mesta, tak sme pomohli. Zároveň bude prvýkrát v histórii Rožňavy udeľovaná cena športovca mesta a tu máme tú česť, že je to takisto príslušník práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, je to major Roháček. On je v Spartan Race, on je ôsmy na svete, takže je tam celkom veľký úspech.”
Miroslav Minár:
“Dobrá propagácia mesta, samozrejme práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, vy ste mali jednu veľkú slávu, sto rokov od plynovej služby zavedenej v Československu. Bola to asi vtedy veľká sláva v meste.”
Oliver Toderiška:
“Skrátene to voláme, že to storočnica chemického vojska, pretože to bola najprv plynová služba, potom chemické vojsko založené v roku 1919. Minulý rok sme oslávili 17. a 18. septembra sto rokov. Počas 2-dňových osláv v meste Rožňava som mal tú ideu, aby mesto zavnímalo, že má chemikov na svojom území a ak môžem povedať slovami našeho nestora, plukovníka Kromku, tak prvýkrát v živote videl vo svojom profesionálnom, aj teraz už dá sa povedať civilnom, videl, že mesto spontánne tlieskalo vojakom, keď pochodovali.”
Miroslav Minár:
“Zrejme sa to potom odráža, pán podplukovník aj na tom, že mali ste prvý pilotný projekt, že ste cvičili aktívne zálohy chemikov a že tu aj záujem o tento druh výcviku?”
Oliver Toderiška:
“Mohlo by byť viacej, ale som vďačný aj za tých 14 statočných, teraz ich viacej, bude ich okolo 20 a sme radi, že skrátka svojou aktivitou, tak ako majú aktívne zálohy pristupovať, tak k tomu aj pristupujú. Stretla sa nám veľmi dobrá partia, aj slovami veliteľov, ktorí mali na starosti za bývalé roky tieto aktívne zálohy, tak povedali, že to je veľmi dobrá partia, ktorá sa teraz vyskladala a chodí na tieto výcviky 2-týždňové a tohto roku mám takú ideu, že by sme išli do toho, že už budú cvičiť títo chlapci s tým reálnym, s čím cvičíme aj my, ako aktívni vojaci.”
Miroslav Minár:
“Kedy sa očakáva tento výcvik, v ktorých mesiacoch?”
Oliver Toderiška:
“Tento výcvik bude na prelome september - október.”
Miroslav Minár:
“No samozrejme dovtedy prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany bude mať množstvo cvičení, množstvo medzinárodných kontaktov, výcvik. Čo také najdôležitejšie vás čaká v roku 2020?”
Oliver Toderiška:
“Čakajú nás dve veľké cvičenia. Jedno cvičenie už bude teraz v marci, na ktoré sa pripravujeme veľmi intenzívne. Je to cvičenie Toxic Lands 2020. Bude to 8. ročník tohto cvičenia. Tento rok bude v rámci V4-ky, plus spojenci zo Spojených štátov, Národná garda, plus regulárna armáda. Je to výcvik už na úrovni takej, že je to do 450 účastníkov tohto cvičenia, takže je to veľké cvičenie svojim spôsobom už a potom v septembri ďalšie veľké cvičenie, už etablované v rámci Severoatlantickej aliancie, je to cvičenie Toxic Valley, ktoré je zamerané na výcvik odberových tímov a celých laboratórií radiačnej, chemickej a biologickej ochrany.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Vojaci z Levíc naplno zarezávajú od prvých dní nového výcvikového roka. Preto sa na ich domovskom cvičisku uskutočnil prvý sústredený výcvik vodičov pásovej techniky. Pomimo zručností vo vedení bojových vozidiel v zložitých podmienkach boli vodiči preverovaní aj z pravidiel cestnej premávky, zdravotníckej prípravy a zdokonalili sa i v uvoľňovaní a odsune techniky. Na základe hodnotení dosiahnutých výsledkov najlepším vodičom počas výcviku bol desiatnik Miroslav Kurek z 2. mechanizovanej roty. Blahoželáme.”
ČESKO-SLOVENSKÁ VOJENSKÁ MINULOSŤ A PRÍTOMNOSŤ
Miroslav Minár:
“Už po 26. krát organizovala Univerzita obrany Brno tradičný zimný armádny pretek v prežití. A tak ako po ostatné roky, aj tento raz so slovenským zastúpením. Pozvánku, okrem troch ďalších zahraničných tímov, prijali špeciály 5., pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka zo Žiliny. Zaujímavosťou je, že Poľsko vyslalo do hôr v Jeseníkoch ženský tím v zložení zo študentiek Vojenskej akadémie pozemných síl vo Wroclawi. V pondelok ráno sa postavilo na štart 14 trojčlenných družstiev a už po prvých disciplínach bolo zrejmé, že do cieľa ich dôjde iba torzo. Veď niekoľko kilometrová trať viedla horskými masívmi, sedlami a roklinami. Súťažiaci museli prekonávať vodné toky, poskytovať prvú pomoc, strieľať na terče v rámci biatlonového preteku a taktiež na vzdialenosti 10 metrov premiestniť 200-kilogramové bremeno. Všetkým, ktorí prišli do cieľa aj tým, ktorí statočne bojovali s nástrahami súťaže, patrí náš obdiv.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“A máme tu jednu pozvánku pre vás na zajtra, teda sobotu. Agilný Klub vojenskej histórie Beskydy vás pozýva na turistický pochod k pamätníku na bojisku 1. svetovej vojny na vrchu Kaštielik. Podujatie sa začína pri obecnom úrade v obci Mikulášová, okres Bardejov, o 10. hodine. Od obecného úradu sa turisti odoberú po náučnom chodníku na vojnový cintorín, kde sa uskutoční pietny akt. Z vojnového cintorína budú pokračovať k pamätníku, kde sa tiež uskutoční pietna spomienka.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Veliaci poddôstojník základne nasaditeľných komunikačno-informačných systémov v Ružomberku, rotmajster Tomáš Varga, je ozajstným lokálpatriotom. Svoju jednotku vzorne reprezentuje doma i vo svete. Je totiž aj veteránom zahraničných vojenských operácií a mierových misií. V uplynulom roku sa mu podaril doslova husársky kúsok. Obnovil volejbal v meste. Zoznámte sa s dnešnou osobnosťou rezortu.”
Tomáš Varga, veliaci poddôstojník základne nasaditeľných komunikačno-informačných systémov v Ružomberku:
“No rozhodoval som sa o tom v čase, kedy som mal pokračovať v štúdiu na strednej škole a jedna z možností bola aj štúdium na práporčíckej škole v Liptovskom Mikuláši, takže vtedy padlo to rozhodnutie, že sa dám na kariéru vojaka. Čiže bolo to ešte ani nie v mojich 18-rich rokoch. Zdalo sa mi to v tom čase atraktívne byť vojak, robiť túto prácu, minimálne to vyskúšať a už je to 20. rok čo slúžim, takže sa mi to osvedčilo, že asi to bola tá správna cesta.”
Miroslav Minár:
“Takže také jubileum, blahoželáme, samozrejme. Vtedy aj pred tými dvadsiatimi rokmi stále to nebolo to vojenské povolanie také lákavé pre mladých ľudí a možno aj tá reakcia vášho najbližšieho okolia, kamarátov, kamarátok, aká bola?”
Tomáš Varga:
“Myslím si, že bola dobrá. Rodičia tiež boli toho názoru, že je to správna cesta. Pochádzam zo Starej Ľubovne, takže je to región, kde nie je neatraktívna táto práca. Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie. Aj to okolie myslím si, že na to reagovalo dobre, primerane.”
Miroslav Minár:
“Kam vás teda zaviala vojenská kariéra?”
Tomáš Varga:
“Vojenská kariéra ma po ukončení práporčíckeho štúdia zaviala najprv na základňu vystrojovania do Nemšovej, tam som nastúpil hneď po škole, tam som bol zaradený na funkciu technik, dočasne a z Nemšovej som bol ešte vyslaný na stráženie opustených objektov do Nitry. Tam som zotrval zopár mesiacov, tiež krátku dobu a potom som bol premiestnený do Ružomberka v Ružomberku som ostal až dodnes.”
Miroslav Minár:
“Nasaditeľné komunikačné informačné systémy, čo to je za jednotku a čo tam teda vlastne vy robíte?”
Tomáš Varga:
“Je to novodobá spojovacia základňa. Doba sa mení, všetko sa modernizuje, takisto aj tie spojovacie prostriedky sa výrazne menia. Základňa nasaditeľných komunikačných informačných systémov je vlastne novodobý názov spojovacej základne. Moja práca na tejto základni je veliaci poddôstojník na centre.”
Miroslav Minár:
“Ostatné dva roky teda veliaci poddôstojník, to znamená, že práca s ľuďmi. A zrejme to bol taký dobrý odrazový mostík k tomu, čo robíte mimo svojich povinností a mimo služby. A to je láska k volejbalu. Viem o vás, že vy ste stáli pri zrode volejbalového klubu a podarilo sa vám v Ružomberku urobiť taký ozaj husársky kúsok, pretože ste pritiahli k volejbalu aj tú najmladšiu generáciu. Takže skúsme popísať tú genézu, ako toto všetko vzniklo a ako vás toto uspokojuje pomimo tej náročnej práci v jednotke?”
Tomáš Varga:
“Áno, volejbalový klub v Ružomberku som založil ja, bola to moja myšlienka. Viedlo ma k tomu hlavne moja dcéra, pretože keďže ja celý život hrám volejbal, už teraz nie aktívne, ale stále sa mu venuje, minimálne raz do týždňa si ten volejbal stále zahrám. Moja dcéra je už vo veku, kedy už tiež sa chce venovať nejakým športom a v Ružomberku žiadny volejbalový klub nie je už asi vyše desať rokov, možno aj 15 rokov. Najprv som ju vozil na tréningy do Mikuláša, ale z časového hľadiska, z pracovných povinností, doprava, tá doprava je na to úplne najhoršie čo sa týka toho času, nikdy sme nevedeli prísť načas na tréning atď. Stále som mal v hlave myšlienku vytvoriť volejbalový klub v Ružomberku. V júni 2019 som sa už do toho pustil naplno. Sám som vedel, že sa t o nedá zvládnuť, takže od júna 2019 sme začali robiť aj so skupinkou takých tých blízkych kamarátov s ktorými hrám volejbal.”
Miroslav Minár:
“Bolo ťažké presvedčiť vašich priateľov, teda poďme do toho, pretože predsa len to obnáša nielen teda tú administratívnu stránku veci, ale najmä tú finančnú a potom samozrejme získať pre volejbal aj ten drobizg, tú mladú generáciu.”
Tomáš Varga:
“V tejto veci to bolo nad moje očakávanie. Nebolo to až taký problém, ako som čakal. Ono to v podstate vychádza myslím si že z tej situácie v Ružomberku, ako samotnom. Situácia je taká v meste, že keď si človek niečo nespraví sám, alebo skupinka ľudí niečo nevytvorí, tak to tam proste nie je. Cez letné prázdniny sme už začali s náborom do volejbalového klubu, takisto odozva od detí, od rodičov, keď sa dozvedeli o tom, že vzniká nejaký volejbalový klub, bola úžasná. Všetci sme boli prekvapení z tých počtov, lebo tie počty nikto z nás nečakal. My sme začali zo začiatku ako štyria tréneri, teraz nás je osem, pretože naozaj tie počty rapídne narastali a od septembra 2019, počnúc začiatkom školského roka sme otvorili volejbalový klub, začali sme trénovať. Už v tom čase sme mali 65 členov. Od najmladších žiakov od 9 rokov, až po stredoškolákov, vlastne do tých 18 rokov. Ako sme to tak preberali tie počty a ten taký ošiaľ, keď sa to dá tak nazvať, tak všetci sme predpokladali, že tie počty budú klesať, že tu odpadne jeden, dvaja, traja, proste niekomu sa nezapáči ten šport, predsa len sú tam deti, ktoré prvýkrát držali volejbalku v ruke, takže tiež nevedeli, čo od toho majú čakať. Ale opak bol pravdou v tomto a momentálne už máme 98 členov.”
Miroslav Minár:
“Už ste zapísaní aj v nejakých súťažiach?”
Tomáš Varga:
“Volejbalový klub som zaregistroval aj na Slovenskej volejbalovej federácii a to je vlastne prvý predpoklad, aby sme mohli hrať súťaže riadené federáciou, čo je vlastne klubová súťaž Slovenska vo volejbale. Máme zaradených päť družstiev v troch vekových kategóriách. Sponzora zatiaľ nemáme a na podporu mesta čakáme, sme v očakávaní, či nás mesto podporí, pretože tam sme si tiež požiadali o nejakú podporu.”
Miroslav Minár:
“Vedia tie deti, že ich trénuje a má ich na starosti profesionálny vojak?”
Tomáš Varga:
“Ja som si zobral na trénovanie na starosť najmladších, čiže mladších žiakov, mladšie žiačky. Medzi nimi je aj moja dcéra, ktorá samozrejme veľmi rada porozpráva hocičo, kadečo, takže v tejto skupine určite vedia a myslím, že áno. Myslím si, že väčšina tých detí a z tej mládeže vie čo robím.”
Miroslav Minár:
“Je tu aj začiatok nového roka, možno aj také nejaké nové plány do toho vojenského života, nielen na tento rok, ale aj na ďalšie obdobie,pokiaľ teda budete slúžiť.”
Tomáš Varga:
“Na súčasnej funkcii veliaci poddôstojník nie som dlho, čiže ten plán na najbližší rok je zotrvať na tejto funkcii a pôsobiť aj naďalej v Ružomberku, keďže o to viac som teraz fixovaný na mesto Ružomberok kvôli volejbalovému klubu, tak je verím a dúfam, že v Ružomberku ostanem slúžiť aj naďalej. Tak ako to je, tak mi to teraz vyhovuje a je to dobre.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Profesionálni vojaci zo súčasti 2. mechanizovanej brigády už po 12. krát vystúpili 18. januára 2020 a vrch Borsó, neďaleko maďarskej obce Hejce, kde 19. januára 2006 havaroval vojenský špeciál AN 24. Pochod úcty na vrch Borsó sa stal tradíciou. Iniciovali ho vojaci 21. zmiešaného mechanizovaného práporu z Trebišova. Ďakujeme a posielame dnešnú pochvalu Plnej poľnej.
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ho pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
