Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná 4. marca 2022

  • Dátum: 04.03.2022
  • Dĺžka: min.
  • Veľkosť súboru: 25.05 MB

Plná poľná

[04.03.2022; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]

PLNÁ POĽNÁ

Miroslav Minár, redaktor:

"Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Kríza na Ukrajine. Vojaci v rámci operácie Nezištná podpora pomáhajú ľuďom v núdzi. * Zodpovedné Slovensko ešte pred vstupom do NATO. Pripomíname si 20. výročie nasadenia českej a slovenskej jednotky v operácii spojeneckých síl KFOR v Kosove. * Len aby sa nezabudlo. Vďaka partnerom z NATO sa pred 12 rokmi podarilo zrekonštruovať letisko Sliač. Boli sme pri tom. * Spisovateľ a jeden z iniciátorov deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky Anton Hykisch oslávil krásne výročie, 90 rokov narodenia. Niektoré myšlienky jeho historických románov sú aktuálne aj v dnešnej dobe. * Už nie sú čakateľmi, ale riadnymi vojakmi Ozbrojených síl. Pred týždňom sme spoznali mená tých, ktorí náročný základný výcvik zvládli najlepšie "

SLÚŽIME VLASTI

Miroslav Minár:

"Operácia Nezištná podpora. Ozbrojené sily ju zriadili takmer okamžite po prepuknutí krízy na Ukrajine. Všetky médiá na Slovensku sa podrobne venujú tomu, čo sa na území nášho východného suseda deje. My v Plnej poľnej sa dnes sústredíme na to, ako ľuďom v núdzi pomáhajú naši vojaci. Najskôr sme oslovili hovorcu Ozbrojených síl, podplukovníka Štefana Zemanoviča."

Štefan Zemanovič, hovorca Ozbrojených síl SR:

"Ozbrojené sily od vypuknutia vojny na Ukrajine intenzívne pracujú na zvýšení svojej pripravenosti na plnenie úloh. V súvislosti s humanitárnou krízou, utečeneckou vlnou vojnových utečencov z Ukrajiny, sme nasadili už viac ako 580 vojakov, na hraničných priechodoch pomáhame s budovaním tzv. hot-spotov, s distribúciou humanitárneho materiálu, jeho zberom a prepravou v rámci takmer celého Slovenska. Pozorne monitorujeme aj postupy ruskej armády, pričom rozhodne odsudzujeme agresívny akt taký, ako sa udial u nášho východného suseda. Ozbrojené sily sú naďalej v stave pripravenosti tak, aby boli schopné poskytnúť akúkoľvek pomoc domácemu obyvateľstvu, plniť svoje základné úlohy stanovené zákonom a samozrejme toto všetko vykonávame v spojeneckom prostredí, v súčinnosti s našimi aliančnými partnermi."

SLÚŽIME VLASTI

Miroslav Minár:

"Áno, slúžiť vlasti sa dá aj tak, že naši vojaci pomáhajú zmierňovať následky vojny na Ukrajine tým, že podávajú ruku najzraniteľnejším, ženám a deťom, ktoré utekajú pred vojnou. Skúsená odborníčka na civilno-vojenskú spoluprácu, kapitánka Ľudmila Činčárová."

Ľudmila Činčárová, odborníčka na civilno-vojenskú spoluprácu:

"V súčasnej situácii, kedy množstvo ľudí, donútených opustiť pre vojnový konflikt Ukrajinu, sa aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky rozhodli pomôcť vyhlásením zbierky humanitárnej pomoci. Tá sa uskutočnila ako pilotný projekt 27. februára 2022 v priestoroch Kasární Slovenského národného povstania Martin Podháj. Množstvo humanitárnej pomoci vo forme potravín a hygieny bolo naozajstným prekvapením organizátorov 57. samostatného oddielu Martin. Tým museli prísť na pomoc aj príslušníci 11. mechanizovaného práporu, 405. opravárenského práporu a zásobovacej základne Martin. Samozrejme, je záujem uskutočniť ďalšie zbierky, ale z dôvodu koordinácie musia najskôr prebehnúť rokovania so Slovenským červeným krížom tak, aby pomoc bola s pomocou Ozbrojených síl Slovenskej republiky distribuovaná zo zriadených skladov čo najadresnejšie."

Miroslav Minár:

"Kapitánku Činčárovú sme zastihli počas presunu z Martina na slovensko-ukrajinskú hranicu. Sem prúdi takmer 20 nákladných áut, prepravujúcich humanitnú zbierku nielen z Martina či Nitry, ale aj zo Žiliny. Ministerstvo obrany poskytlo prostredníctvom Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Ukrajine humanitárnu pomoc v podobe 1000 kusov hygienických balíčkov. Zásielka obsahovala tiež deky, spacie vaky a iné materiálne zabezpečenie pre potreby ľudí, utekajúcich pred vojnou, ktoré poskytlo ministerstvo vnútra. V týchto časoch stojíme všetci pevne pri našich ukrajinských priateľoch, ktorí sa urputne bránia pred ruským agresorom. Veľmi ma teší, že pomoc na Ukrajinu smeruje aj priamo z ministerstva obrany, uviedol minister Jaroslav Naď. Prvý kamión s humanitárnou pomocou bol vypravený z Bratislavy. Po príchode do Vyšného Nemeckého nasledoval prechod cez slovensko-ukrajinskú hranicu a následne vykládka v Užhorode a prijatie zásielky tamojšou štátnou nemocnicou. V pláne je odoslanie ďalšej zásielky s humanitárnou pomocou. Ústredie ekumenickej pastoračnej služby tiež zabezpečí v rámci pomoci Ukrajine celkom 5000 kusov individuálnych lekárničiek v textilnom obale v hodnote 23.200 eur. S koordináciou projektu pomáha Vojenská podporná nadácia. Slovensko už poskytlo Ukrajine humanitárnu a materiálnu pomoc v celkovej hodnote viac ako 17 miliónov eur."

SLÚŽIME VLASTI

Miroslav Minár:

“Na východe našej vlasti, konkrétne na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom, je aj šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko. Oslovil tu najskôr zástupcu veliteľa Spoločného operačného veliteľstva Ozbrojených síl, brigádneho generála Martina Michalku.”

Martin Michalko, zástupca veliteľ Spoločného operačného veliteľstva Ozbrojených síl:

“Zoznámil som sa so situáciou na tomto hraničnom prechode, ktorý je aktuálne exponovaný. To, čo tu je v súčasnej dobe vybudované, či už silami a prostriedkami ozbrojených síl, resp. na podporu Hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru, myslím si, že je v súčasnej dobe dostatočné na to, aby zvládali situáciu. Za seba môžem vysloviť úprimnú vďaku všetkým, ktorí sa podieľajú na tejto aktivite a Hraničná a cudzinecká polícia, riaditeľstvo, konkrétne Sobrance, so svojimi prvkami krízového štábu, koordinuje túto činnosť, Osobne si myslím, že vynikajúcim spôsobom. Naši vojaci preukazujú, že sú pripravení na každú variantu a na podporu plnenia úloh v rámci domácemu krízovému manažmentu.”

Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:

“Odkiaľ všade tu máme vojakov z územia Slovenska, ako je o nich postarané, v akých dlhých službách slúžia?”

Martin Michalko:

“V súčasnej dobe sú tu príslušníci Ozbrojených síl zväčša z útvarov, ktoré sú dislokované na východe Slovenskej republiky. V ďalšom sme samozrejme pripravení na posilnenie v prípade potreby aj z ostatných útvarov a zariadení Ozbrojených síl.”

Miroslav Minár:

“Vojaci z nitrianskeho mechanizovaného práporu pomimo toho, že organizovali humanitnú zbierku, aktívne pôsobia aj na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom. Napríklad aj veliaci poddôstojník jednej z čiat, rotný Marián Ivan.”

Marián Ivan, veliaci poddôstojník mechanizovaného práporu Nitra:

“Bývame v budove, strava je zabezpečená, v poriadku.”

Pavol Vitko:

“V akých dlhých službách slúžite?”

Marián Ivan:

“Slúžime v 12-hodinových službách na hraniciach, potom je 12 hodín odpočinok, pohotovostná jednotka QRT a znova 12 hodín odpočinok a naspäť na hranice.”

Pavol Vitko:

“Čo je najzložitejšie na tejto službe?”

Marián Ivan:

“Možno pre tých, čo máme rodiny, ten pohľad na tie deti a matky keď plačú, keď vstupujú na naše územie. Psychický nápor na tých čo máme rodiny, bol ťažký v1 prvé dni. Ale už sme si zvykli a zvládneme to.”

Miroslav Minár:

“Zástupcom veliteľa operácie Nezištná podpora je plukovník Ondrej Vaško.”

Ondrej Vaško, zástupca veliteľa operácie Nezištná podpora:

“Momentálne vyčleňujeme nejakých 5 mechanizovaných rôt na plnenie danej úlohy. Tieto jednotky plnia úlohy spoločne s Policajným zborom na štátnej hranici medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou. Vojaci sú rozmiestnení v posádke Trebišov a Michalovce, majú zabezpečený základný štandard pre ubytovanie, to je strecha nad hlavou, sociálne a stravovacie podmienky tak, aby títo ľudia boli, naši vojaci boli zabezpečení v maximálnej miere pokiaľ sa dá, s tým pohodlím a s tou možnosťou pripravenosti plnenia úloh, ktoré majú v rámci danej operácie dané. Tí vojaci všetci ktorí sú tuná, sú vyčlenení pre túto operáciu, v podstate neopúšťajú svoje ubytovacie priestory. Po splnení úloh v rámci smeny, ktorá je po 12 hodinách, sa vracajú späť do priestoru ubytovne, tam vykonávajú tie svoje základné potreby a oddych a prípravu do ďalšej služby, alebo zabezpečujú ešte ďalšie úlohy v rámci toho priestoru, kde sú ubytovaní.”

Pavol Vitko:

“To znamená, že neodchádzajú do svojich domovov po službách, ani keď bývajú v blízkosti kasární.”

Marián Ivan:

“Momentálne neodchádza nikto z kasární, alebo z tých priestorov, takže stále sú k dispozícii, takže aj po skončení služby ostáva v kasárňach. Momentálne jediný styk s rodinami je možnosť telefonického hovoru s rodinnými príslušníkmi, alebo s priateľmi, ktorí to potrebujú. Aj toto je obmedzené na nejaký odsek, aby minimum informácií išlo z danej operácie vonku.”

Pavol Vitko:

“Ako to vojaci zvládajú?”

Marián Ivan:

“Vojaci to zvládajú na veľmi dobrej úrovni. Momentálne morálka týchto vojakov je na vysokej úrovni. Plnenie úloh berú ako svoju vlasteneckú povinnosť a sú radi, že môžu pomôcť jednej aj druhej strane a na všetkých som hrdý a ďakujem im zatiaľ za plnenie daných úloh. Je to na vysokej úrovni.”

RÁDIO REGINA

Miroslav Minár:

"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Dnes si ešte pripomenieme spoločné 20. výročie nasadenia českých a slovenských vojakov v operácii Spojeneckých síl NATO v Kosove. Nielen teraz, keď sa núka Slovensku pomoc s USA, ale aj pred 12 rokmi, sa na Sliači vďaka finančnej podpore od spojencov podarilo zrekonštruovať vzletovú a pristávaciu dráhu. Spisovateľ Anton Hykisch nám vo svojom historickom románe pripomenie odkaz minulosti pre súčasnosť a napokon pochválime najlepších absolventov základného vojenského výcviku a ich inštruktorov. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."

NATO A MY

Pavol Minár:

“V novembri v roku 2002 dostala na pražskom summite NATO Slovenská republika oficiálnu pozvánku na vstup do Aliancie. Bolo tak tomu aj preto, že naša vojenská jednotka sa spolu s českou zapojila do operácie KFOR v Kosove. Ešte v decembri 2005, teda krátko pred tragickým letom vojenského špeciálu AN-24, nás o úlohách jednotky na mieste jej nasadenia informoval dnes už nebohý veliteľ, podplukovník Ľubomír Balucha.”

Ľubomír Balucha, veliteľ slovenského kontingentu v operácii KFOR v Kosove (december 2005):

“Naši vojaci majú na starosti priestor zodpovednosti zhruba o priemere 3000 km2. Najväčší priestor je priestor Obilič, kde je elektráreň a najväčšia koncentrácia obyvateľstva, okrem samozrejme mesta Priština. Majú na starosti stráženie monumentu Kosovo Pole, kde máme stabilne 22 príslušníkov kontingentu. ďalej ž týchto 22 príslušníkov stabilne po dvaja strážia školské centrum a žltú budovu, kde bývajú príslušníci srbskej menšiny. Súčasný stav hodnotíme zo spravodajského hľadiska ako kľudný, ale veľmi krehký. To znamená, že očakávajú sa rokovania o budúcom štatúte Kosova. Z toho dôvodu politické strany Kosova sa snažia situáciu držať ukľudnenú, avšak stále tu do popredia vystupujú extrémistické skupiny, ktoré rozvracajú. Sú demonštrácie, sú narušenia čo sa týka bezpečnosti. Kriminalita tu je dosť veľkého charakteru. My, ako príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky, máme na znaku dvojkríž, čiže oni viac-menej, pokiaľ sme sa nezapojili do toho, nás brali akože chránime Srbov, ale potom v súčasnosti, ale aj predchádzajúce kontingenty, našu spoluprácu hodnotia veľmi kladne predstavitelia Obiliča, mesta a jednotlivých obcí, ktorí našu robotu hodnotia veľmi pozitívne.”

Miroslav Minár:

“V operácii KFOR pôsobil aj rotný Ján Bobor z levického mechanizovaného práporu.”

Ján Bobor, účastník operácie KFOR:

“Ja som bol v roku 2007, leto, rotácia, ak si dobre spomínam 13. rotácia v rámci 13. mechanizovaného práporu, čiže s vlastným práporom, si spomínam na svojho veliteľa, ktorý tam bol tiež, pán podplukovník Slezák. Ja som tam bol na funkcii vodiča na brigáde, Mal som to šťastie pochodiť celé Kosovo.”

Miroslav Minár:

“Tá situácia v tom roku 2007-2008 ešte nebola taká pokojná.”

Ján Bobor:

"Vtedy v 2007-2008, no už by som povedal, že už bola pokojnejšia, už nejak veľa protestov tam nebolo vtedy, ale aj som zažil nejaký ten útok na vozidlo, nejakým kameňom trafili auto, ale proste situácia sa už postupne upokojovala, aj keď hlavne na tej severnej časti ešte stále by som povedal že sú nejaké nevyriešené účty, ktoré bude treba postupom času nejak utlmiť

Miroslav Minár:

“Určite ste dochádzali do kontaktu, aj keď ste teda boli na veliteľstve brigády, s českými partnermi, českými kolegami, pretože stále to bola naša česko-slovenská jednotka v operácii KFOR s veliteľstvom v Šajkovaci.”

Ján Bobor:

“Hlavne čo sa týka tej česko-slovenskej spolupráce si spomíname na tú česko-slovenskú stravu, zemiakové knedličky, tak to bola pecka, ale dalo by sa povedať, že ja som bol na brigáde, čiže ja som mal takú fínsko-švédsko-írsku stravu. Ja som bol veľmi spokojný. Tuniak na raňajky, losos na obed, losos na večeru, zdravá strava, palacinky švédske, hrubé. Samozrejme, keď naši Slováci, slovenskí kolegovia, alebo moji spoluparťáci prišli, tak boli nespokojní s tou stravou, lebo oni knedlo, vepřo, zelo.”

Miroslav Minár:

“Čo vám táto operácie dala do ďalšieho profesionálneho života?”

Ján Bobor:

"Tak to bola moja prvá skúsenosť, čo sa týka v medzinárodnom prostredí, by sa dalo povedať že v neznámom prostredí a ešte k tomu, že som pôsobil sám, teda dá sa povedať, že nebol som len medzi slovenskými vojakmi, tak určite som sa zlepšoval v tom, ako adaptovať sa na to nepoznané."

Miroslav Minár:

“V tom medzinárodnom prostredí.”

Ján Bobor:

“Áno, v tom medzinárodnom prostredí ak reagovať na určité impulzy, ktoré na mňa tam vplývali v podstate a musel som sa správne rozhodnúť a nemal som sa narýchlo na koho obrátiť, tak musel som vždy sám sa rozhodnúť. A či som tam už mal írskeho kolegu, alebo írskeho veliteľa, alebo švédskeho, alebo fínskeho, ale večer v saune sme si to potom vydiskutovali v kľude, samozrejme bez alkoholovom pive.”

MY A NATO

Miroslav Minár:

“V máji roku 2010, teda po našom 6-ročnom členstve v Severoatlantickej aliancii, bol zavŕšený na leteckej základni Sliač jeden významný projekt. V prítomnosti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky a predstaviteľov NATO tu slávnostne otvorili zrekonštruovanú vzletovú a pristávaciu dráhu. Pomimo iných parametrov sa počas rok trvajúcich prác podarilo vybudovať aj najmodernejšie zariadenie, umožňujúce pristávanie lietadiel v najzložitejších poveternostných podmienkach. Plná poľná bola pri tom.”

Miroslav Minár, (máj 2010):

"Príslušníci Leteckej základne generála Otta Smika na Sliači zažívajú naozaj slávnostnú chvíľu, pretože na otvorenie novej pristávacej a vzletovej dráhy prišiel hlavný veliteľ Ozbrojených síl Slovenskej republiky a prezident Ivan Gašparovič. V tejto chvíli sa už uskutočnil slávnostný akt prestrihnutia pásky. Pásku prestriháva prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v prítomnosti ministra obrany Jaroslava Bašku a náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl generála Ľubomíra Bulíka. Slávnostný rámec slávnostného aktu odovzdávania vzletovej a pristávacej dráhy dopĺňa aj prelet Vzdušných síl Slovenskej republiky. Pred malou chvíľou to boli lietadlá L39 Albatros a o malú chvíľu by nad zrekonštruovanou dráhou mali preletieť lietadlá Mig29, ktoré sa spolu s Albatrosmi po nevyhnutných technických opravách vrátia späť na svoju materskú základňu."

Ivan Gašparovič, vtedajší prezident SR:

“V prvom rade chcem všetkým poďakovať za iniciatívu a ozaj úsilie, že v týchto ťažkých časoch ekonomických, sa nám podarilo toto letisko zrekonštruovať tak, že je schopné akejkoľvek prevádzky v rámci spolupráce NATO. Som veľmi rád a chcem poďakovať jak ministrovi, tak náčelníkovi Generálneho štábu a všetkým tým, ktorí sa o to pričinili, že dneska sme to mohli slávnostne otvoriť.”

Miroslav Minár:

“Hlavného veliteľa Ozbrojených síl dopĺňa minister Jaroslav Baška.”

Jaroslav Baška, vtedajší minister obrany."

“Je to nemalá investícia a som veľmi rád, že aj takýmto spôsobom členské krajiny Severoatlantickej aliancie ukazujú svoju súdržnosť. Čiže nielen v jednotlivých operáciách medzinárodného krízového mamažmentu v rôznych kútoch sveta, ale aj takýmto spôsobom, pri realizácii takýchto spoločných projektov. Tá investícia, z tých 61 milióna euro hradila Slovenská republiky 34 miliónov euro a 27 miliónov členské krajiny Severoatlantickej aliancie. Toto letisko nebude využívané len našimi vzdušnými silami, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale aj vzdušnými silami členských krajín Severoatlantickej aliancie. Má nielen vojenský význam, ale má aj regionálny dosah a bude využívané teda aj civilnými leteckými spoločnosťami, či už to budú rôzne charterové lety počas dovolenkových sezón, nákladná letecká doprava. Tie Mig-y 27, ktoré sú v súčasnosti teda viac ako rok presťahované na leteckej základni v Malackách, by sa mali vrátiť na leteckú základňu Sliač niekedy na jeseň, v septembri, v októbri tohto roku.”

PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE

Miroslav Minár:

“Verte cisárovi. To je názov knihy jubilejúceho slovenského spisovateľa, bývalého politika a diplomata Antona Hykischa. Jeho historický román o 10-ročnom vládnutí cisára Jozefa II. je o vášni a túžbe pomoci. Je to kronika osudov ľudí, ktorí sa vzopreli každodennosti a usilovali sa zmeniť život okolo seba. No nielen to. V románe čitateľ nájde aj silný apel na to, ako by mala Európa spolupracovať, aby jej dedičstvo mohli pevne do svojich rúk uchopiť dnešní mladí ľudia. Anton Hykisch pred niekoľký dňami oslávil 90. výročie svojho narodenia a tento príspevok zaraďujeme práve v tejto súvislosti.”

PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE

Miroslav Minár:

“Samozrejme kniha je zameraná na 10-ročné pôsobenie cisára Jozefa II., najmä tej oblasti, v ktorej vynikal. Menej vynikal ako vojvodca, ako vojak. Napriek tomu, čitateľ tam nájde niektoré fragmenty z tejto činnosti?”

Anton Hykisch, spisovateľ:

“Áno. V 2. polovičke knihy je tam o tom ťažení vlastne proti Turkom, pokus vytlačiť osmanských Turkov a dobiť aj Belehrad, ale je tam aj taká epizóda o takej katastrofe pri Karanbeši, to bolo nejaké mestečko, takže vlastne aj správne pochopil, že vojnou sa nedá všeličo vyriešiť, ale pritom mal veľmi pozoruhodné spojenectvá. napríklad s Ruskom. Ešte odporúčam si prečítať kapitolu o návšteve, Katarína II. ho pozvala keď Krym oslobodila od Krymského cárstva a začala budovať Sevastopoľ atď. Jozef Ii. tam bol na návšteve. To málokto vie. To je v knihe popísané, takže bol aj pri základoch vlastne budovania aj čiernomorského loďstva.”

Miroslav Minár:

“Prečo by mal v dnešnej dobe takého toho šialenstva mediálneho, kedy mladých ľudí obklopujú sociálne siete, prečo by mal ten mladý človek siahnuť po tejto knihe?”

Anton Hykisch:

“Ja si myslím, že mladého človeka by mohlo zaujímať zákulisie moci, ktoré je stále rovnaké, či sú nejakí vládcovia zrodení, cisári, králi, alebo zvolení, ale vždy sa stretávajú s podobnými problémami vlády, ako ľudí urobiť šťastnými, ako slúžiť tej vlasti a to sa v tej knihe dá dozvedieť a ja myslím, že usiloval som sa to tak napísať aj to striedanie kapitol a v tých rôznych prostrediach, aby to bolo zaujímavé. Nie sú to dlhé kapitolky a ja som presvedčený, že by aj mladý človek mohol sa o tú knihu zaujímať, pretože treba vedieť ako to bolo minulosti, aby sme mohli sa vystríhať nejakým chybám teraz, alebo v budúcnosti.”

Miroslav Minár:

“Pri prezentácii knihy herec Štefan Bučko čítal takú stať, kde, keď som pozorne počúval, ako keby som sa ponoril do súčasného diania aj v Európskej únii a vlastne Jozef II., cisár, vo svojej reči ku klerikom naznačil, ako by mala vyzerať tá Európa, kde vlastne v tom čase Rakúsko-Uhorsko tvorili malé štáty, ktoré vytvárali tú mocnú monarchiu a on práve dal také vízie, ako by tá monarchia mala vyzerať, aj odkaz, ako by mohla vyzerať Európska únia v súčasnosti.”

Anton Hykisch:

“Asi tak, že mala byť nejaké jednotné nie predpisy, aj to chcel, ale najmä ideály spoločné. A ten ideál by mal byť, by mal vyvierať z tej Európy minulosti, z tej, z čoho Európa vlastne vznikla, z tých klasických zdrojov gréckej filozofie, rímskeho práva, toho vedomia, že človek má svoje práva aj povinnosti atď., až cez kresťanskú Európu, ktorá aj v Jozefových dobách ešte musela bojovať proti osmanskej invázii a to je všetko odkaz pre dnešnú Európu. Držať sa týchto princípov základných, dôstojnosti človeka, mať cieľ, že tie národy musia spolupracovať, ale zároveň neupustiť od tých princípov zachovať si svoju kultúru európsku, zveľaďovať ju, nezapredať ju a takisto aj demograficky, starať sa o svoje deti, mať deti, mať potomkov, zanechať niečo po sebe. Nielen majetok, ale aj vzdelaných občanov budúcich a detí, ktoré budú pokračovať v tom európskom dedičstve.”

PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI

Miroslav Minár:

“V našej relácii sme boli viackrát medzi nádejnými čakateľmi, teda frekventantmi, ktorí sa chceli stať ozajstnými profesionálnymi vojakmi. Stali sa nimi pred týždňom, keď v Martine zložili slávnostnú vojenskú prísahu. Mená najlepších nám spresnil veliteľ roty základného vojenského výcviku, kapitán Ján Červeň.”

Ján Červeň, veliteľ roty základného vojenského výcviku:

“Vzhľadom na rekordný počet príslušníkov RZVV boli na slávnostnom akte zloženia vojenskej prísahy vyhodnotení ako najlepší absolventi základného vojenského výcviku hneď dvaja príslušníci roty a to čakateľ vojak 1. stupňa Ondrej Dubnička a kadet vojak 1. stupňa … Najlepším inštruktorom 1. behu základného vojenského výcviku sa stal rotmajster Miroslav Kušnír. Zároveň veliteľ Pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky udelil pamätnú medailu veliteľa Pozemných síl príslušníkom roty základného vojenského výcviku a to veliteľke roty nadporučíčke Geregayovej, veliteľke čaty poručíčke Švajkovej, nadrotmajstrovi Zábojníkovi, rotmajstrovi Stanekovi, rotmajstrovi Ledzénimu a čatárovi Trúchlemu.”

Miroslav Minár:

“Pochopiteľne, že všetkým oceneným ďakujeme a posielame dnešnú pochvalu Plnej poľnej.”

ČO JE PRED NAMI

Miroslav Minár:

“Objekty ministerstva obrany a Ozbrojených síl majú vzhľadom na aktuálnu situáciu na Ukrajine a tiež v prospech zachovania vysokej akcieschopnosti Ozbrojených síl, zvýšenú ochranu. Rezort obrany preto apeluje na verejnosť, aby sa v okolí týchto objektov vyvarovala zakázanej činnosti. Ministerstvo obrany tak reaguje na zvýšený počet incidentov, pri ktorých bolo zaznamenané napríklad porušovanie zákazov, najčastejšie zákazu vyhotovovania audiovizuálnych záznamov. Upozorňujeme, že v takýchto prípadoch bude konať Vojenská polícia v spolupráci s Policajným zborom na základe platnej legislatívy.”

PLNÁ POĽNÁ

Miroslav Minár:

“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”